Mekka Japoncov – posvätné údolie Nikko

Autobus vás unáša do kopcov na japonskom ostrove Honšú a hravo zdoláva jednu serpentínu za druhou. Bude ich štyridsaťdva a ešte mnohokrát pocítite žalúdok v krku, keď sa pozriete cez okno do hĺbky pod sebou. Okolitá krajina je úchvatná, ale jediné, na ...


Mesačný chrám.




Červený most Shinkyo.



Autobus vás unáša do kopcov na japonskom ostrove Honšú a hravo zdoláva jednu serpentínu za druhou. Bude ich štyridsaťdva a ešte mnohokrát pocítite žalúdok v krku, keď sa pozriete cez okno do hĺbky pod sebou. Okolitá krajina je úchvatná, ale jediné, na čo sa dá v danej situácii sústrediť, sú serpentíny. Výkon autobusu je viac než úctyhodný, ale posvätné údolie Nikko stojí za to. Mekka všetkých Japoncov, ako sa údolie Nikko nazýva, je opradené tajomstvom a bájami. Rozprávkové miesto je zahalené večnou bielou hmlou. Keď sa hmlová opona náhle zdvihne, ocitnete sa v aleji prastarých kryptomérií, japonských cédrov, vypínajúcich sa do výšky až sedemdesiat metrov. Ich vek sa odhaduje na viac ako tisíc rokov. Všade vládne posvätné ticho a atmosféru narúša len vietor. Občas k uchu doľahne smutný hlas zvona z budhistického kláštora ukrytého v ťažkých mokrých oblakoch.

Vstupnú bránu do tohto tajomna vytvára krvavo červený most Shinkyo. Jeho oblá, skoro vzdušná konštrukcia, vyrobená z gáfrového dreva, premosťuje riečku a tvorí prístupovú cestu do chrámového obvodu. Nad prostou nádherou a farbou mosta sa pozastavil aj Rudyard Kipling. Spisovateľ si zaumienil, že neodíde, kým nezistí pôvod jasnočervenej farby.

Za čias vlády prvého šóguna dynastie Minamoto Joritoma žil pri riečke starý žobrák z milodarov mníchov. Čistil most a prístupovú cestu k chrámom. Raz, keď bol zabraný do práce, prichádzal k nemu Joritomo na bielom koni. Rozhnevaný šógun vidiac pred sebou žobravého starca, ktorý mu nevedomky hatil cestu, vytasil meč a rozsekal ho na kúsky. Jeho krv sa rozliala po moste a odvtedy je celý červený. Zločin videli tri opice a rozhodli sa túto neprávosť rozniesť po okolí. Šógun z obavy, aby proti sebe nepopudil budhistický klérus, dal opice pochytať a potrestať. Navždy ich uväznil na strechu jedného z chrámov. Prvú z nich dal ohlušiť, druhú oslepiť a tretej vytrhol jazyk. Do chrámu ustajnil svojho bieleho koňa a hluchá, nemá a slepá opica ho tam museli strážiť. Nuž, toľko legenda, ktorú získal Kipling.

Chrámové centrum v Nikko sa však v skutočnosti začalo budovať podstatne skôr, ako sa vlády ujal Joritomo – v období Nara, okolo roku 756. Ústrednými budovami chrámového centra sú svätyne Yomei-Mon (Mesačný chrám) a Kara-Mon (chrám Venuše). Sú vystavané z čierneho dreva, zdobené bielym mramorom a zlatom. Reliéfy drakov, fénixov a levov zdobia brány a ochodze. Typické strechy z glazovaných modrých škridieľ dotvárajú ľahký a elegantný architektonický štýl dávnych čias. Kým exteriér chrámov zobrazuje prezdobenosť, importovanú z kontinentálnej Ázie a hýriacu farbami, takú vzdialenú japonskému naturelu, interiér odkrýva podstatu japonskej duše zobrazenú v hravej ľahkej jednoduchosti a harmónii. Prevláda fialová, biela a zlatá. Posuvné panely – sodži, trávové rohože – tatami, vnútorné dvory, machové či kamenné záhrady vytvárajú nerušený priestor medzi zastrešenou časťou a prírodou.

Vrchol tejto priam nadsvetskej dokonalosti dodáva nenápadný Chrám bieleho koňa, ukrytý trochu bokom od všeobecného diania. Keď však pristúpite bližšie, vrátite sa o mnoho storočí späť. Uprostred temnej paloty, ako odkaz dávnej minulosti, stojí snehobiely kôň. Vyžaruje z neho prapodivný príbeh, ktorým sa to všetko začalo. Že strácate pojem o čase, vám veľavravne napovedia aj tri nemohúce opice, hluchá, nemá a slepá. Opice sú vytesané z dreva, zato kôň v chráme je skutočný. O koňa sa naozaj dobre starajú. Už celé generácie sa koná veľká slávnosť, pri ktorej s rituálnou pompou vymieňajú hlavného aktéra. Z legendy sa stal náboženský obrad. Raz v roku sa starý príbeh o krutom šógunovi odohráva pred zrakmi stoviek návštevníkov. Mnísi vyvedú bieleho koňa zo stajne a nechajú ho voľne pobehovať s postrojom po okolí.

Krása, šarm a harmónia tohoto výnimočného prostredia dokážu navodiť atmosféru, na ktorú sa nedá zabudnúť. Preto treba veriť starému japonskému prísloviu: „Nikdy nehovor, že je niečo krásne, kým si neuvidel Nikko“.

STANISLAV ZACHAR
FOTO – AUTOR

Najčítanejšie na SME Cestovanie


Inzercia - Tlačové správy


  1. Naučme sa správne dochucovať ryby
  2. Od septembra opäť po starom
  3. Mama taxi: Koľko najazdí rodič mesačne kvôli svojim deťom?
  4. ENERGOFÓRUM® 2017 spojí elektrinu a plyn pod jednu strechu
  5. 100 %-nú hypotéku môžete dostať aj na mestský apartmán
  6. Získajte prístup k zamknutým článkom už o niekoľko sekúnd
  7. Návod, ako si s kreditkou užijete dovolenku a ešte aj ušetríte
  8. 5 tipov ako na zdravé nôžky v škole
  9. 6 účinkov prírodného slovenského výrobku
  10. Let s prestreleným srdcom: Samovraždy slovenských hercov
  1. Naučme sa správne dochucovať ryby
  2. 10 vecí, ktoré môžete dostať od zdravotnej poisťovne zadarmo
  3. Úspech na Majstrovstvách sveta v Quadrathlone
  4. Mama taxi: Koľko najazdí rodič mesačne kvôli svojim deťom?
  5. Od septembra opäť po starom
  6. Máte doma retro kúsky spojené s pivom Šariš?
  7. ENERGOFÓRUM® 2017 spojí elektrinu a plyn pod jednu strechu
  8. 100 %-nú hypotéku môžete dostať aj na mestský apartmán
  9. Business Smartphones Connected to Public Wi-Fi Can Be in Danger
  10. Získajte prístup k zamknutým článkom už o niekoľko sekúnd
  1. Let s prestreleným srdcom: Samovraždy slovenských hercov 6 885
  2. Od septembra opäť po starom 6 135
  3. Získajte prístup k zamknutým článkom už o niekoľko sekúnd 4 785
  4. Mama taxi: Koľko najazdí rodič mesačne kvôli svojim deťom? 3 388
  5. Návod, ako si s kreditkou užijete dovolenku a ešte aj ušetríte 1 735
  6. 6 účinkov prírodného slovenského výrobku 1 701
  7. Máte doma retro kúsky spojené s pivom Šariš? 1 202
  8. 5 tipov ako na zdravé nôžky v škole 1 194
  9. Ako sme jazdili v socializme 1 091
  10. Leto nekončí! 1 070