Pri sútoku Vydrice s Dunajom sedával pod vŕbami vodník. Raz sa tu stretol s krčmárovou ženou. Vypočul si, ako ju krčmár bije, všetky peniaze prepije a ona nemá deťom dať čo do úst. Vodníkovi prišlo ženy ľúto, a tak sa rozhodol, že jej pomôže. Pozval nešťastnú ženu na druhý deň k vŕbe. Keď sa stretli, daroval jej tri dukáty v poviazanom a pomúčenom uzlíku. Žena s vďakou prisľúbila, že o rok dukáty vráti. Keď však o rok prišla k vŕbe, čakala ju uplakaná vodníkova žena, ktorá dukáty odmietla. Krčmárke iba oznámila, že vodníka medzitým zabil úder blesku, keď sa bol na suchu nadýchať.
A ako sa brániť?
Najistejšie je naučiť sa plávať, ale podľa starých povier, treba sa pred vstupom do vody prežehnať alebo zahnať vodníka papradím. Nikdy vodníkovi neodrežte koniec z kabáta, to by sa sám po návrate do vody utopil.
Obavy vodníkov
Na začiatku 21. storočia majú vodníci obavu. Vraj na svete sa viac darí podvodníkom ako vodníkom. Dnes je totiž veľký problém uloviť nejakú dušičku. Neplavcov ubúda, veď už malé deti chodia na plavecký výcvik a utopiť športovca, to sa jeden nadrie. Rybníky a nádrže sa stali odpadkovým košom. Viete si predstaviť, ako si vodník musí dotrhať svoj zelený kabát o všetko haraburdie, ktoré ľudia hádžu do vody? A ešte sa vodníci boja, že zomrú od smädu. Veď zohnať pohár čistej pramenistej vody je problém. Iba, že by si vodník odskočil do supermarketu. Pretože vody v jazerách a riekach nevyčistia ani najvýkonnejšie čističky. Nedivme sa preto, že majú obavy. Vodníkovi nie je ľahko na svete. (jmp)