le atmosféra je tam priam nabitá tisícročnou históriou. Ducha olympizmu sme tam však vznášať sa nevideli, ani necítili. To skôr v Pekingu, kde sa posledná olympiáda práve končí. A tam aj keby nebol, Číňania by si ho vyrobili. Olympia je však niečo úplne iné..
Už pri vstupe sa vám z úst vyderie nadšený výkrik. Z diaľky vás síce láka jediný postavený stĺp v Diovom chráme, ale ako prvé narazíte na zvyšky gymnasia a ďalej zápas-níckej školy palestry a už tie sú fascinujúce. Kýptiky stĺpov porozkladané na miestach, kde pôvodne stáli, naznačujú aké obrovské budovy a priestory to boli. Akoby zabudnutý košatý strom uprostred palestry upozorňuje, že Olympia sa na niekoľko storočí stratila a znovuobja-vili ju až v 18. storočí.
Dotýkať sa kameňov, ktoré boli kedysi svedkami organizovaných športových hier, zakázané nie je, a tak si to vychutnajte. Ani so zažmúrenými očami vás to síce neprenesie do minulosti, ale dá sa pri tom krásne snívať. Ak sa tam vyberiete ako my v polovici leta, atmosféru dotvorí horúčava a bezvetrie s intenzívnou vôňou borovíc a kvetov. V kombinácii s ohlušujúcim revom cikád a tými privretými očami vás jednoducho magično určite neminie. Len si nezabudnite so sebou zobrať vodu a klobúk, aby ste si závrať z úpalu a dehydratácie nevysvetľovali ako pozdrav z minulosti.
Posvätný Altis
Olympia má dve hlavné atrakcie - Diov chrám a štadión. Po svätnému okrsku Diovmu alebo Altisu aj dnes dominujú zvyšky - chrámu. Vo svojich lepších časoch to musela byť neuveriteľná
stavba - merala 64 metrov na dĺžku a 27,68 metra na šírku. Zvyšky 34 dórskych stĺpov vysokých desať a pol metra ležia ledabolo pohodené, akoby rozkrájané nožom, vedľa chrámu. Stojí len jeden, ktorý s pomocou strojov zdvihli archeológovia, aby sme si tú nádheru vedeli predstaviť. Ako ich stavali starí Gréci a ako dlho, si môžete lámať hlavu počas jeho prehliadky.
Chrám na základoch iných stavieb postavili v rokoch 468 až 456 p. n. l. a architektom mal byť Libón z Elidy. Vápencové kvádre priviezli z okolia a aj dnes vidno odtlačky množstva mušlí z pravekého mora. Výzdoba bola prácou mnohých iných, ale s Olympiou a chrámom sa spája najmä sochár Feidias a jeden zo starovekých divov sveta - socha boha Dia.
Vyrobil ju vo svojej dielni mimo Altisu, ale hluk z nej zrejme aj tak rušil sväté kruhy. Výsledok však stál za to. Dvanásť-metrovú sochu zo zlata, slonoviny, ebenu a drahých kameňov dokončil v roku 433 p. n. l. Trónila v chráme, až kým ju o osemsto rokov neskôr nedal cisár Theodosios presťahovať do Konštantínopolu. V roku 475 n. l. ju zničil požiar. Dielňa je na miestne pomery dosť zachovaná, doplnená prvkami, ktoré tam za Feidových čias určite neboli. Zvonku nevyzerá vábivo, ale vnútri nájdete výzdobu z čierneho kameňa, aká inde v Olympii nie je.
Priečelia zdobili klasické trojuholníkové štíty každý s 21 postavami v nadživotnej veľkosti, ktoré zobrazovali osudové preteky o život na vozoch medzi kráľmi Pelopom a Oinomaom. Víťazom bol Pelops, nakoniec dal meno aj celému polostrovu, Oinomaos pri pretekoch zomrel. Na druhom štíte je zobrazená svadobná hostina Lapithov a kentaurov, ktorá sa končí bojom. V strede je Apolón, ktorý všetko sleduje. Zvyšky nádherne prepracovaných sôch a rekonštrukciu štítov si môžete pozrieť v miestnom múzeu.
Po ľavej strane leží mediálne najznámejší Hérin chrám. Pred ním ležia zvyšky Hérinho oltáru, kde herečky prezlečené za kňažky zapaľujú olympijský oheň. Areál pokračuje smerom k štadiónu, ale ešte miniete zvyšky pokladníc, kde si obce ukladali kultové predmety. Musíte k nim však vyšľapať po pár schodoch.
Štadión
Na štadión vedie chodník cez zvyšok brány, ktorý je však úzky a bolo by fajn, keby ste počkali než sa všetci turisti pred vami vyfotia, aby ste im nekazili záber. Keďže v čase digitálov to môže trvať dlhšie, môžete prejsť aj bokom. Vyleziete na zatrávnený kopec a napriek tomu, že ste predtým videli množstvo dokumentárnych filmov či fotografií, vidieť štadión naživo je úžasné. Dvesto metrov je jednoducho viac, ako ste si predstavovali.
Samotná dráha s rozmermi 192,27 metra sa stala základom pre jednotku miery - jeden štadión. Po ploche sa motajú turisti a z výšky pomyselného horného radu sedadiel sú fakt maličkí. Z celého hľadiska, kam sa údajne vošlonajmenej 40-tisíc ľudí, sa zachovali len sedadlá rozhodcov. Na štadióne sa zachoval štart a cieľ vytvorený z kameňov s ryhami. Väčšina turistov, a to aj tých najzarytejších nešportovcov, si ani v najväčších horúčavách neodpusti mierny poklus od štartu po cieľ. Celé rodiny sa odštartovávajú a navzájom fotia. Neurobte však dve chyby. Štart pri behu na jeden štadióm bol na vzdialenejšom konci od brány a páni, nevyzliekajte si tričko. Vaše dobre rozbehnuté preteky so synom zastaví múzejný zamestnanec - predsa len ste na posvätnej pôde.
Ohrozená Olympia
Nad štadiónom sa vypína Kronov pahorok, ktorý do minulého roka pokrýval les. Dnes je holý, obrovský požiar, ktorý vlani spálil tisícky hektárov lesa od Pyr-gosu až po Olympiu, dorazil až k vykopávkam. Od nich ho delila len asfaltová cesta, odkiaľ hasiči liali vodu na pahorok. Našťastie ubránili.
|
|
|
Hérin chrám. |
|
Brána na štadión. |
|
Aj v letných horúčavách je v Olympii plno. |
|
Zvyšky Diovho chrámu. |
|
|
|
|
