SME
Sobota, 25. jún, 2022 | Meniny má Tadeáš

Tam, kde piesok chodí

Poľskí Słowińci nemajú so Slovincami zo Slovinska nič spoločné.

(Zdroj: AUTORKA)

Azda len to, že sú Slovania. Dnes ich už prakticky niet, hoci stáročia obývali oblasti okolo jazier pri Baltskom mori. Zostalo po nich len pár domov v słowińskom skanzene v Kłukách a názov národného parku. Słowińský národný park je unikátny ekosystém, jediný svojho druhu v Európe. Od roku 1977 je na zozname UNESCO ako svetová biosférická rezervácia. Je tiež jediný národný park v Poľsku, ktorého názov nemá geografický, ale etnografický pôvod - pomenovaný po etnickej skupine.

Chodiace pieskové duny

Park sa ťahá od prímorského mesta Łeba asi 30 km na západ. Na ploche vyše 32-tisíc hektárov je azda všetko - husté listnaté lesy, borovice, močiare a rašeliniská, ale aj piesok ako na púšti, vzácna flóra i fauna, more, jazerá. V parku platí najvyšší stupeň ochrany. Chodiť možno len po vyznačenej trase, nesmie sa fajčiť, motorové vozidlá majú vjazd prísne zakázaný. Turisti môžu ísť pešo, požičať si bicykel alebo sa odviezť elektrickým vláčikom nazývaným melex.

Zrejme každého návštevníka najviac zaujíma rarita - pohyblivé pieskové duny na kose medzi Baltikom a jazerom Łebsko. Vyzerá to presne ako na púšti alebo ako mesačná krajina - masy a masy piesku, ktorý až oslepuje oči, keď zasvieti slnko, a pomocou vetra vytvára bizarné tvary. Z duny je krásny výhľad z jednej strany na more a z druhej na jazero.

Všetko sa začalo asi pred 5000 rokmi, jazero Łebsko bolo morskou zátokou. Morské prúdy, zaberajúce piesok z Baltského mora, vytvorili kosu - úzky pás zeme, ktorý zátoku od mora oddelil. ¸ebsko bolo pôvodne slané.

Duna začína ,,pochodovať" pri rýchlosti vetra najmenej 18 kilometrov za hodinu. Existujú tri druhy dún - biele, sivé a hnedé (alebo presnejšie - tmavočervenohnedé - čiže po poľsky jedným slovom ,,brunatne"). V národnom parku je takýchto pohyblivých dún približne 500 hektárov a najvyššia duna má nadmorskú výšku približne 40 metrov. Nemožno to povedať presne, lebo v parku sú všetky údaje približné. ,,Príroda je tu taká mobilná a pohyblivá, že nič nie je trvalé ani jednoznačné," vysvetľuje so smiechom Katarzyna Sitkowska, špecialistka na výchovu a vzdelávanie v národnom parku. ,,Najvyššia duna má v lete 42 metrov a v zime 38. Súvisí to s vetrom - v lete je slabší a nedokáže preniesť piesok cez celý chrbát duny. Ostrý zimný vietor zasa dunu posúva rýchlejšie, ale akoby ju spľaští," dodáva Sitkowska.

Najrýchlejšie sú biele

Pohybujúce sa pieskové duny sú európskym unikátom. Najrýchlejšie sú biele duny. Dokážu ,,prejsť" niekoľko -násť metrov za rok. Majú tvar polmesiaca, ktorého cípy smerujú na východ.

Na bielom piesku sa zvykne ,,usadiť" veľmi odolná tráva, pieskomilka obyčajná. Najprv sa objaví na záveternej strane, zadrží cípy duny a ,,spomalí" ju. Farba piesku sa mení, z bielej duny sa stáva sivá. Keď na sivej dune začne vyrastať les, vtedy piesok zastane úplne. Farba piesku sa opäť mení a z duny sa stáva hnedá.

Neznamená to, že pohyblivé duny zaniknú. More aj dnes vyhadzuje piesok na breh a potom, keď ho osuší slnko, vetry ho posúvajú po pobreží. V tejto oblasti vejú veľmi silné vetry, v podstate počas roka sú len tri dni bez vetra. Navyše - v stredoveku zničil veľkú časť vegetácie obrovský požiar. Holá suchá piesková pôda sa začala pohybovať - a masy piesku zasypali ďalšie územia, ďalšiu vegetáciu i ľudské obydlia. Vtedajší obyvatelia sa snažili pôdu zalesňovať. Veľmi úspešne, lenže urobili chybu. Vysadili stromy a kosodrevinu, ktoré nepochádzajú z tohto regiónu. ,,Preto sa prirodzene neobnovujú, vymierajú. Zjednodušene - ak starý strom zahynie, nemá následníkov - pôda znovu zostáva bez spevnenia a opäť sa dá pohybu," dodáva Katarzyna Sitkowska.

Jediná prístupná pre turistov je ¸ŕcka duna. Meno jej zostalo po dedinke ¸ŕczki (Lúčky), ktorú vlastne zasypala. ¸ŕcka duna sa zmenšuje ,,vďaka" ľuďom. Ročne príde do národného parku asi 200-tisíc turistov - všetci do jedného si vyšliapu na dunu, bavia sa kotúľaním po úbočí. Dunu tak udupávajú.

Tajná Hitlerova základňa

Pár kilometrov od Łackej duny, na teréne parku, stojí bývalá tajná nemecká pokusná odpaľovacia základňa. Hitler tu počas druhej svetovej vojny testoval prototypy rakiet Rheintochter a Rheinbote, ktoré mali byť alternatívou pre V1 a V2. Tie rakety nikdy neboli použité, ale najlepšie exempláre vraj dokázali zaletieť až na švédsky Bornholm. Staviteľov popravili. Aby sa o základni nikto nedozvedel.

Ešte pred vojnou, v roku 1930, na ¸ebskej kose vznikla slávna letecká škola vetroňov. Lietadlá sa tam tiež konštruovali a opravovali. Dosahovali sa tu rekordy v dĺžke letu na vetroňoch, hoci piesok veľmi komplikoval štart. Tisícky úspešných letov však nezachránili školu pred neľútostným chodiacim pieskom. Po desiatich rokoch fungovania piesok už siahal po okná a sypal sa dovnútra. Rok 1940 bol tak začiatok konca úspešnej leteckej školy, nielen pre vojnu.

Po vojne mali v bývalých Hitlerových bunkroch Poliaci svoju stanicu, kde vyvíjali a testovali meteorologické rakety Meteor 1, Meteor 2 a Meteor 3 na výskum atmosféry. Začiatkom 70. rokov však výskum ukončili. Dnes je tam múzeum. A ako mi povedal sprievodca Pawel, Poliaci tam vraj vyvinuli aj rakety na rozháňanie mrakov. Technológiu však predali Sovietskemu zväzu.

Poslední Słowińci sú v Nemecku

Územie dnešného Słowińského národného parku obývali kedysi Słowińci. Etnická skupina, odnož poľských Kašubov, žila stáročia izolovaná v močaristom teréne a medzi jazerami Gardno a ¸ebsko. V podstate už vymreli. Słowińcami ich nazval v 19. storočí ruský etnograf Alexander Hilferding, oni sami seba označovali za prilebských Kašubov (Lebakaschuben).

Słowińci mali ťažký osud. Od 18. storočia ich sústavne ponemčovali (pred 2. svetovou vojnou to bolo nemecké územie). Hitler ich posielal do koncentračných táborov, neboli predsa Nemci, ale Slovania. Keď po vojne toto územie pripadlo Poľsku, Poliaci ich považovali zasa za Nemcov. Słowińci boli vtedy už úplne germanizovaní, a len tí najstarší si pamätali zvyšky słowińského dialektu. Słowińcov po vojne masívne vysídľovali do Nemecka, na pôvodnom území ich zostala len hŕstka, asi 200. A aj tí sa v 70. rokoch 20. storočia po dohode medzi Poľskom a vtedajšou NSR vysťahovali do Západného Nemecka. Žijú najmä v Hamburgu a okolí. Ak vôbec spomínajú svoj pôvod, tak tvrdia, že sú Kašubi.

Słowińské domy a hospodárstva obsadili poľskí presídlenci z východu, najmä z okolia Vilniusu. Słowińcov dnes pripomína už len skanzen v Kłukách, kde sústredili typické staré słowińské domy a kde sa každý rok koná słowińský festival. A našťastie - každý rok sa tam pečie aj typický słowińský chlieb - zo žitnej a pšeničnej múky, s dodatkom varených zemiakov. Chutí naozaj výborne.

(zk)

 

 

 

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Cestovanie

Inzercia - Tlačové správy

  1. Vyhrajte letnú dovolenku s víkendovým vydaním denníka SME
  2. Djerba: odlišná príchuť dovolenky v Tunisku
  3. Nalaďte sa na svoje mladšie ja s rádiom Vlna
  4. Toto sú výhody, ktoré majú prémioví predplatitelia na SME.sk
  5. Štyri veci, vďaka ktorým lepšie zvládnete infláciu
  6. Slovákov láka zakladanie fondov, no väčšina preferuje zahraničie
  7. Inovatívna diagnostika - moderná budúcnosť zdravotníctva
  8. Analytik Horňák: Niektorí výrobcovia budú musieť znížiť ceny
  1. Na čo slúžia bubnové kosačky a ako vybrať tú správnu?
  2. V Košiciach vznikla inkluzívna škola s finančnou podporou grantu
  3. Lekár U19: „Majstrovstvá Európy sú pre nás vyvrcholením"
  4. Tatra banka získala 2 prestížne ocenenia
  5. Vyhrajte letnú dovolenku s víkendovým vydaním denníka SME
  6. Djerba: odlišná príchuť dovolenky v Tunisku
  7. Nalaďte sa na svoje mladšie ja s rádiom Vlna
  8. BILLA vstupuje do sveta e-commerce
  1. Analytik Horňák: Niektorí výrobcovia budú musieť znížiť ceny 27 301
  2. Štyri veci, vďaka ktorým lepšie zvládnete infláciu 9 346
  3. Máte v hľadáčiku dovolenku v Turecku? Táto inšpirácia padne vhod 5 601
  4. Djerba: odlišná príchuť dovolenky v Tunisku 5 382
  5. 91 kreslených správ o Slovensku, Ukrajine a celom svete 4 820
  6. Toto sú výhody, ktoré majú prémioví predplatitelia na SME.sk 3 740
  7. Jedinečný rodinný All Inclusive hotel vás privíta aj toto leto! 3 374
  8. Vyhrajte letnú dovolenku s víkendovým vydaním denníka SME 2 533
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Blogy SME

  1. Irena Šimuneková: Na návšteve u susedov - Strážnice a okolie časť 1.
  2. Monika Kusendová: Malofatranská hrebeňovka alebo 4-dňové sólo dobrodružstvo s ruksakom po horách
  3. Robert Drál: Mt. Kilimanjaro - BASE Camp
  4. Daniel Schikor: Jordánsko - v hlavnom meste
  5. Iveta Bakitová: Tarragona a ešte pár cestovateľských tipov na Costa Dorada v Španielsku
  6. Aleš Tvrdý: Juhoafrická Republika a jej poklad
  7. Iveta Bakitová: Veľká Noc v Španielsku - dnes neplánovane o Salvadore Dalím
  8. Lubo Repka: Cartagena – karibská časť Kolumbie
  1. Soňa Bulbeck: Ako šklbú turistov inde... 8 970
  2. Jiří Ščobák: Ruské straty budú o 20 000 mŕtvych vyššie, než uvádza Ukrajina (analýza situácie na bojisku) 7 135
  3. Věra Tepličková: Mala by som byť po dnešku pokojnejšia, pani Kavecká? 6 749
  4. Teodor Pasternák: Posadili ma do "správneho" lietadla. To druhé havarovalo. 6 211
  5. Post Bellum SK: Kocáb: Boli schopní aj tmu vydávať za dôkaz toho, že tam nie sú jadrové hlavice 5 831
  6. Monika Vojčíkova: Nie je Pavlínka ako Pawlinka 5 811
  7. Věra Tepličková: Igi zasa ukazuje figy alebo O tom, ako sa Edo unáhlil 5 775
  8. Lórant Kulík: Letecká záhada: Neznáme lietadlo preniklo do vzdušného priestoru Slovenska, Maďarska a ďalších krajín aliancie NATO 3 103
  1. Lívia Hlavačková: Týždenne zjete jednu kreditku v podobe mikroplastov
  2. Jiří Ščobák: Ruské straty budú o 20 000 mŕtvych vyššie, než uvádza Ukrajina (analýza situácie na bojisku)
  3. Jiří Ščobák: Bude Ukrajina po vojne prosperovať? A my s ňou?
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 41. - Arktída - Roald Amundsen, Umberto Nobile a Expedícia Norge - 1926
  5. Monika Nagyova: Nebyť matkou je úžasné
  6. Jiří Ščobák: Skepsia okolo kryptomien: Ktoré kryptomeny naozaj nie sú pre začiatočníkov?
  7. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 40. - Arktída - Expedícia MacMillan s účasťou amerického letectva z roku 1925
  8. Lívia Hlavačková: Je Ajurvéda naozaj taká prastará, ako vravia?
SkryťZatvoriť reklamu