Začiatkom dovolenkovej sezóny ponúka nová cestovná kanceláriav centre Bratislavy zájazdy azda do najbizarnejšej turistickej destinácie sveta – Bagdadu.
BRATISLAVA. Kurátorke Ivane Madariovej z galérie projectSPACE sa podarilo na Slovensko pritiahnuť pomerne renomovaného a úspešného irackého výtvarníka Adela Abidina (1973), žijúceho od roku 2002 vo Fínsku.
Jeho projekt Abidin Travels, ktorým výraznejšie zaujal už na minuloročnom Bienále v Benátkach, zmenil komorné priestory galérie v centre Bratislavy na fiktívnu cestovnú kanceláriu (na snímke SPACE), ktorá ponúka nezabudnuteľné zájazdy do Bagdadu, spolu s vybavením jednosmernej letenky, informačnými brožúrami plnými užitočných rád, internetovou stránkou, propagačnými videami či lákavými plagátmi.
Irónia a sarkazmus
Namiesto retušovaných fotografií malebných slnečných pláží či širokej ponuky historických pamiatok tu nájdeme obrazy každodennej brutality života v Iraku. V jednom z videí, ktoré vyznieva mimoriadne cynicky, na pozadí reálnych, necenzurovaných záberov z Bagdadu opisuje optimistický hlas americkej ženy lákavé turistické atrakcie.
Vydarenejšie sú absurdné texty v brožúrach, ktorým nechýba dobre vypointovaný čierny humor. Adel Abidin tu, ako vo väčšine svojich diel, využíva iróniu a sarkazmus na odľahčenie tejto vážnej témy, ktorá sa v súvislosti a každodenným pokrytím médiami stáva pomaly banálnou a my voči nej imúnni.
Prvotný dojem z výstavy môže byť trochu rozpačitý a vyvolať otázky, či autor nechcel iba prvoplánovo šokovať. Jednoduchý nápad s cestovnou kanceláriou sa však Abidin snaží pomocou sarkazmu posunúť ďalej a usiluje sa v divákovi vyvolať hlbšie zamyslenie: „Keď som išiel v roku 2004 na návštevu do Iraku, ako prvý ma na hraniciach Bagdadu vítal americký vojak so slovami: Welcome to Bagdad. To bolo naozaj sarkastické a smutné zároveň. Keď som prišiel do mesta, v ktorom som vyrastal, mal som pocit, že potrebujem sprievodcu. Tento pocit som chcel preniesť do sarkastického diela a vyvolať podobné pocity aj u diváka.“
Prečistenie hlavy
Je sympatické, že sa Abidin nesnaží moralizovať, nepôsobí pateticky a nerobí z nikoho obete. Jeho zbraňou je humor. Hovorí: „Je veľmi ľahké človeka rozplakať, ale veľmi ťažké ho rozosmiať, keď vidí takéto veci.“ Dá sa však na podobných veciach naozaj s chuťou zasmiať? A ak áno, neprebudí sa v nás síce už otupené, no ešte stále hlodavé svedomie?
Napriek tomu, že výstava ako celok funguje dobre, nedá sa ubrániť pocitu, že tu niečo chýba. Možno je to nejednoznačnosť toho, ako sa k celej veci postaviť. Smiať sa alebo plakať? Odsúdiť to? Prijať to? Zamyslieť sa či ignorovať? Autorove slová nám to objasňujú: „Nemyslím si, že umenie má prinášať odpovede, ale skôr argumenty a podnety na zamyslenie.“
Ľudia cestujú väčšinou preto, aby si oddýchli od svojho každodenného stereotypu. Výletom do Bagdadu by sme určite zabudli na naše malicherné problémy ako nestíhanie termínov, zháňanie v obchodoch alebo chudnutie do plaviek. Do konca júla máte aj vy jedinečnú možnosť objednať si pobyt v Bagdade, ktorý vám dokonale prečistí hlavu (ak vám tá vôbec ešte ostane na krku).
Autor: Omar Mirza (Autor je historik umenia)