SME

Tisícky hektárov pre rekreantov v Rusku

Rusko láka investorov. Najnovšie do zón, ktoré vláda vyhradila ako potenciálne vhodné na oddych a rekreáciu vlastného obyvateľstva aj zahraničných turistov.

Tisícky hektárov v rôznych častiach Ruska sú pripravené na to, aby v nich investori postavili objekty potrebné pre cestovný ruch. Na vybraných územiach s ústretovým ekonomickým režimom sú už pripravené master plány. Prípravu územia zaplatil štát.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Stavať sa dá všetko, čo súvisí

s rekreáciou, turistikou či ozdravujúcimi pobytmi - relaxačné či športové komplexy, akvaparky, súkromné prístavy, trasy pre lyžiarov či obchodné centrá. Pravidlá pre investorov povoľujú aj výstavbu bývania.

SkryťVypnúť reklamu

Milión turistov denne

Domáci turistický ruch narastá o desať až pätnásť percent každý rok, pričom rozvoj infraštruktúry takému tempu zjavne nestačí. "Vytvorenie osobitných ekonomických zón dovolí v rýchlom čase zabezpečiť komfortné podmienky pre dovolenky Rusov," tvrdí expertka pre vonkajšie vzťahy Federálnej agentúry pre riadenie osobitných ekonomických zón Anna Alexandrovna Klekovkina. Jedným z cieľov na slovenské pomery gigantického projektu je zmierniť odliv ruských turistov, ktorí sa chodia rekreovať za hranice federácie a zároveň privábiť zahraničných rekreantov do Ruska.

A, samozrejme, zväčšiť podiel turistického sektoru na hospodárstve krajiny.

Nové turisticko-rekreačné zóny sú naplánované tak, aby každý deň prijali viac ako milión ľudí. Sľubujú vytvorenie 23-tisíc nových pracovných miest. Ich prevádzka nemalými čiastkami prispeje do federálneho, ale aj regionálnych rozpočtov.

SkryťVypnúť reklamu

Šťastná sedmička

Rozvojové rekreačné zóny sú jednou z častí z celkovej schémy podpory osobitných ekonomických zón. Okrem nich veľké Rusko s pomocou kapitálu súkromných firiem buduje aj priemyselné či technologicko-inovatívne zóny.

O tom, ktoré časti krajiny zaradia do osobitného režimu, federálna vláda rozhodla začiatkom uplynulého roka na základe konkurzu ministerstva ekonomického rozvoja a agentúry pre riadenie osobitných ekonomických zón. Z 28 podaných prihlášok napokon štatút vládou podporovaných rozvojových zón získalo sedem, ktoré sa nachádzajú v rôznych častiach federácie - v Kaliningradskom, Krasnodarskom a Stavropolskom kraji a v južnej časti Sibíri v Altajskej republike, v Altajskom kraji, v Irkutskej oblasti a v Buriatskej republike. Posledné dva regióny spája jazero Bajkal, ktoré si Rusi nedávno zvolili za jeden zo siedmich divov Ruska. Podľa Deloitte Corporate Finance táto časť krajiny za ostatných päť rokov zaznamenáva stabilný rast záujmu turistov, o ktorom sa predpokladá, že počas najbližších desiatich rokov neklesne pod pätnásť percent ročne.

SkryťVypnúť reklamu

Silné lákadlá

Naplnenie projektov a teda úspech celej myšlienky bude podľa Klekovkinovej závisieť od toho, ako sa bude dariť zladiť mechanizmus štátneho a súkromného partnerstva. Na účet štátu, federálnych subjektov a samosprávy sa postaví infraštruktúra vrátane dopravy. Investori zaplatia výstavbu objektov, pričom to, čo smú a nesmú v zónach budovať, určujú štátom stanovené pravidlá.

Investorom sa okrem iného núkajú daňové výhody - prvých päť rokov nebudú platiť daň z pôdy a vlastníctva, ďalšie úľavy (až 20 percent) získajú na dani z príjmu. Podmienkou účasti firiem je, aby sa zaregistrovali v mieste zóny. Ďalšie zvýhodnenia ich čakajú napríklad pri kúpe či prenájme pozemkov. Tie sa približujú k sume, ktorá sa rovná sadzbe dane z pozemkov vyrubenej za dvadsať rokov. Výška niektorých úľav je diferencovaná podľa výšky investície (hraničnými sú investície dvadsať, tridsať a päťdesiat miliónov eur).

SkryťVypnúť reklamu

Pomerne mladý projekt rekreačných rozvojových zón zatiaľ nemá žiadnych investorov. Tých vládna agentúra začala aktívne vyhľadávať až tohto roku po tom, čo na začiatku roka pripravili základnú koncepciu, ktorou sa bude výstavba zóny riadiť. Stavať by sa malo až na budúci rok, prvé objekty by mohli turistov uvítať v roku 2012.

Na Kaukaze, kde vyvierajú minerálne vody naďaleko Pjatigorska má na 850 hektároch vyrásť ozdravno - rekreačné centrum Grand Spa Yutsa. Toto miesto už v súčasnosti navštevuje 160-tisíc turistov ročne. Nové prevádzky majú zachovať balneologický charakter, ktorý doplnia nové formy wellness služieb.

Hornatá oblasť Altaja má vhodné podmienky pre turistiku, lyžovanie, vodné športy, jazdu na koňoch i ozdravné procedúry. Na brehoch rieky Katuň ruská vláda podporuje vznik dvoch rekreačných centier, jedno na 855 a druhé na 3320 hektároch pôdy.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Cestovanie

Komerčné články

  1. Ako často treba čistiť fasádu? Niektoré si vystačia samy
  2. Veda je pre Jaroslava Ferenca spôsob, ako zužitkovať kreativitu
  3. Last minute zájazdov je každé leto menej. Kde ich ešte nájdete?
  4. Letný literárny výber vložený v denníkoch SME a Korzár
  5. Sviatočný Devín otvárame pre všetkých
  6. Nízke úspory a dôchodky? Tieto 3 faktory ovplyvnia Slovensko
  7. Črevné problémy, pohlavné choroby či poškodenie kože
  8. Hotely Falkensteiner: Letný raj na chorvátskom pobreží
  1. Letný literárny výber vložený v denníkoch SME a Korzár
  2. Last minute zájazdov je každé leto menej. Kde ich ešte nájdete?
  3. Sviatočný Devín otvárame pre všetkých
  4. Nízke úspory a dôchodky? Tieto 3 faktory ovplyvnia Slovensko
  5. Črevné problémy, pohlavné choroby či poškodenie kože
  6. Lesopark Hlboké slávnostne otvára svoje brány
  7. Veda je pre Jaroslava Ferenca spôsob, ako zužitkovať kreativitu
  8. McDonald’s otvoril svoju prvú reštauráciu v Spišskej Novej Vsi
  1. Čo môže spôsobiť minúta navyše pri pražení kávy? 8 003
  2. Hotely Falkensteiner: Letný raj na chorvátskom pobreží 6 509
  3. Ako často treba čistiť fasádu? Niektoré si vystačia samy 5 971
  4. Črevné problémy, pohlavné choroby či poškodenie kože 5 826
  5. Last minute zájazdov je každé leto menej. Kde ich ešte nájdete? 4 899
  6. Nízke úspory a dôchodky? Tieto 3 faktory ovplyvnia Slovensko 3 615
  7. Nový symbol Bratislavy je hotový. Pozreli sme sa, ako vyzerá 2 916
  8. Sviatočný Devín otvárame pre všetkých 2 567
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
  1. Irena Šimuneková: Čriepky z Bojníc
  2. Pavel Baláž: V Bologni si vykrútite krky - pri pohľadoch na vysoké veže
  3. Ján Komrska: Mulhacén, Španielsko
  4. Patrik Užák: Balada o Balatóne
  5. Peter Lacina: Toskánsko za humnami: Spring '25
  6. Ladislav Kucharik: Rio 01 - Holé zadky v meste hriechu, pod rukami Krista
  7. Soňa Fröhlichová: Bazilej (Basel, Bâle) je pozoruhodné mesto, žijúce kultúrou, športom a tradíciami
  8. Soňa Fröhlichová: Bazilejský karneval trvá 72 hodín
  1. Radko Mačuha: Viete na čom jazdí Šimečka? 23 388
  2. Janka Bittó Cigániková: Cirkev na gynekológii? Žiaľ, Cigániková nepreháňala 10 111
  3. Radko Mačuha: Je to také Smerácke. 7 892
  4. Radko Mačuha: Auto pre ministerku Šimkovičovú. 4 356
  5. Richard Lunter: Za 30 rokov vznikli na Slovensku "tri nové Bratislavy" 3 996
  6. Věra Tepličková: Tri čisté okresy? Volám po vyvodení zodpovednosti! 3 905
  7. Ján Valchár: Geniálne načasovanie útoku na Irán 3 403
  8. Radko Mačuha: Prezident bol v SNG podporiť kolabujúci rezort Šimkovičovej 3 316
  1. Věra Tepličková: Čím väčšia škola, tým lepšie výsledky...
  2. Radko Mačuha: Auto pre ministerku Šimkovičovú.
  3. Věra Tepličková: Šok v Martine alebo Alimachalala a 40 lúpežníkov(voľné pokračovanie Šoku v Levoči a Šoku v Bratislave)
  4. Radko Mačuha: Prezident bol v SNG podporiť kolabujúci rezort Šimkovičovej
  5. Věra Tepličková: Tri čisté okresy? Volám po vyvodení zodpovednosti!
  6. Marcel Rebro: Dnipro v slzách: Keď sa deti stávajú terčom
  7. Radko Mačuha: Je to také Smerácke.
  8. Marcel Rebro: Jeden deň bez vojny: Deti z Nikopolu zažili výlet, na aký sa nezabúda
SkryťZatvoriť reklamu