Malta - ostrovy kostolov

U nás by veľkosťou bola väčšina z nich katedrálami.A ak už sa niektorý z nich volá katedrála, tak potom už je sa na čo pozerať. Príkladom toho je, nielen podľa bedekrov, ale aj podľa domácich, Katedrála sv. Jána vo Vallette - sídlo arcibiskupa.

Malta je, samozrejme, spätá s históriou rádu sv. Jána Krstiteľa alebo jednoducho johanitov. Na Maltu sa dostali zásluhou Karola V. Keď ich Sulejman vyhnal z Rodosu, Karol im Maltu daroval - za ročný nájom vo forme dvoch sokolov. Jedného dostal cisár, druhého sicílsky vicekráľ. Maltézsky sokol je pojem aj dnes, nieto ešte v časoch, keď sa používal na poľovanie pravidelne.

Katedrála sv. Jána

Rytieri na Maltu prišli v roku 1530 a zvonku jednoduchú katedrálu postavil o 43 rokov neskôr architekt Gassamo Cassar. Zvonku je kostol až príliš jednoduchý, zato interiér je priam prezdobený a máte pocit, že čo i len malú filigránsku ozdôbku nie je kde vopchať. Bočné steny a stĺpy vypĺňajú ornamenty, maltézske kríže, erby od vrchu až po mozaikovú dlážku z mramoru. Strop hlavnej lode vyzdobil v 17. storočí miestny maliar Maria Pretti freskami zo života sv. Jána Krstiteľa. Nad hlavným oltárom tróni nádherná maľba Sv. Ján v nebi.

Majestátnosť katedrále ani tak nedodáva hlavná loď, ako jej bočné kaplnky. Z každej strany je ich šesť a osem z nich patrí jednotlivým jazykovým skupinám maltézskych rytierov, ktorí boli v ráde zastúpení. Rytieri z Talianska, Francúzska, Provence, Auvergne, Kastílska, Aragónska, Nemecka a Anglicka mali mesto podelené na časti, ktoré počas bojov chránili, a každá jazyková skupina plnila aj určité dané povinnosti a mali vlastné paláce. Inak však žili a jedli spolu v auberge - akejsi ubytovni.

Medzi najkrajšie patrí Aragónska s náhrobkami bratov Cotonreovcov - veľmajstrov. Nás však ohúrila Kaplnka najsvätejšej sviatosti s dvoma bránami z rýdzeho zlata.

Prehliadková trasa vedie po okrajoch katedrály pre vzácnu mozaikovú podlahu. A tak, ako sem nesmiete vstúpiť s odhalenými ramenami, dámy nevpustia ani v ihličkách. Zatiaľ čo šatku na ramená vám požičajú, prezuviek sa nedočkáte.

Súčasťou kostola je aj Katedrálne múzeum, kde sú vystavené obrazy slávneho Caravaggia. Postáť pod jeho Sťatím sv. Jána Krstiteľa je jedinečný zážitok a môžete si ho vychutnať ako dlho chcete.

V katedrále môžete fotografovať len bez blesku, v múzeu však musíte fotoaparáty vypnúť.

Mdina

Malta má na dĺžku len 27 kilometrov a z jedného konca ostrova na druhý sa dostanete viac-menej bez problémov, pretože autobusová sieť je veľmi hustá. To viac-menej však znamená, že všetky linky sa začínajú aj končia vo Vallette na hlavnej stanici pri Tritónovej fontáne. Neprechádzajú ním. Takže ak chcete ísť z Bugibby do Marsaxlokku, tak jedine do Valletty a prestúpiť na ďalší autobus.

Do Mdiny, bývalého hlavného mesta, však jazdia autobusy každú chvíľu. Mdina je romantická a pôvabná, ale tichá a pre mnohých taká nudná. Úzke uličky ponúkajú nielen množstvo historických stavieb a kostolov, ale aj príjemný chládok. Stíchne navečer, keď odídu turisti a za tisícročnými múrmi zostane jej necelých štyristo obyvateľov.

Nájdete tu aj hlavnú maltskú Katedrálu sv. Pavla. Faktom je, že oproti vallettskej je podstatne menšia a strohejšia. Očarí však už pri príchode na námestíčko. Ako väčšina maltských kostolov má dve veže s hodinami. Každé ukazujú iný čas - jeden je správny a ten druhý má zmiasť diabla. Rovnako ako vo vallettskej je dlážka vyložená mramorom.

Mdinská katedrála údajne stojí na mieste rímskej vily, kde okolo roku 60 rímsky guvernér Publius hostil sv. Pavla. To isté však tvrdia obyvatelia Bugibby. Loď, na ktorej sa Pavol plavil z palestínskej Caesarei na súd do Ríma, stroskotala pri maltských brehoch a stroskotanci tu zostali asi tri mesiace. Sv. Pavla považujú Malťania za zakladateľa kresťanstva na ostrovoch.

Netypický kostol v Moste

Mosta leží neďaleko od Mdiny a jediné, čo stojí za návštevu tohto rozrastajúceho sa mesta, je miestny farský kostol. Je to rotunda z druhej polovice 19. storočia, ktorá sem akoby vôbec nepatrila. Podobnosť s rímskym Pantheonom vôbec nie je čisto náhodná, pretože miestni architekti sa ním inšpirovali. Rozmery kupoly síce veľkosťou neprekonali ani Pantheon, ani Chrám sv. Petra v Ríme, ale hneď po nich je treťou najväčšou na svete. Jej priemer je 39,6 a týči sa do výšky 61 metrov.

Atmosféra vnútri rotundy je skôr múzejná než kostolná. Interiér je nádherne presvetlený a výzdoba v bielej, modrej a zlatej jej dodáva skôr kráľovský šmrnc.

Rotunda má však priame spojenie aj s naším regiónom. Malta bola počas druhej svetovej vojny silno bombardovaná nacistickým Nemeckom. 9. júna 1942 sa na začiatku omše začal nálet a dve bomby sa od chrámu odrazili a nevybuchnuté dopadli na námestie. Tretia preletela kupolou a kotúľala sa popod nohy tristo veriacich. Akoby zázrakom nikoho nezranila, čo si miestni aj každoročne pripomínajú procesiami. Za zázrakom však stoja sabotéri z brnianskej zbrojovky, ktorým sa podarilo bomby naplniť namiesto munície pieskom. V sakristii nájdete jej repliku a fotografie.

Ďalšiu veľkú rotundu nájdete aj na ostrove Gozo v mestečku Xewkija. Aj tú, rovnako ako mostskú, postavili za peniaze zo zbierky miestnych obyvateľov.

Kostol sv. Pavla a Ta Pinu

Vo Vallette stojí okrem desiatky ďalších za zmienku najmä Kostol stroskotania sv. Pavla. Zvonku stavby vyzerá moderne, ale pochádza zo 16. storočia. V relikviári sú uložené kostičky zo zápästia sv. Pavla a úlomky zo špalku, na ktorom údajne Pavlovi v Ríme sťali hlavu. Je tu však aj nádherná pozlátená Pavlova socha z polovice 17. storočia, ktorú 10. februára počas fiesty nosia miestni ulicami.

Na ostrove Gozo nájdete nádhernú baziliku Ta Pinu, ktorá stojí za dedinou Gharb na pustom mieste, kde sa v roku 1883 zjavila miestnej žene Panna Mária. Najprv tu postavili malú kaplnku, ktorú v roku 1920 prestavali na baziliku v románskom štýle. Je z bieleho pieskovca a tak, ako vyzerá jednoducho zvonku, aj vnútorná výzdoba je veľmi striedma - až na baldachýn s oltárom v strede baziliky.

(Náklady na cestu znášala Malta tourist authority a letecká spoločnosť Air Malta)