Škandinávske teritóriá nad severným polárnym kruhom, predovšetkým Laponsko, sa považujú za poslednú autentickú divočinu Európy. Skutočnú divočinu mimoriadnej krásy napriek tomu, že ju tvorí prevažne pomerne monotónna tundra. Práve tá však v kombinácii s horami a morským pobrežím vytvára nezabudnuteľné panorámy a zátišia. Súostrovie Lofoty je akoby stvorené z toho najlepšieho, čo tamojšia príroda ponúka.
Tatry v mori
Podobnosť súostrovia s Tatrami je miestami až zarážajúca. Pocitovo a aj nespočetnými detailmi sa Lofoty veľmi podobajú Vysokým Tatrám. Niečomu, čo by teoreticky vzniklo zatopením Tatier vo výške pásma kosodreviny. A bolo by to päťkrát dlhšie ako hlavný hrebeň Vysokých Tatier.
Priamo z mora tam vyrastajú strmé horské hrebene so štítmi fantastických tvarov až do vyše tisícmetrových výšok. Lofoty tvoria viaceré blízko seba ležiace ostrovy s viac-menej podobnou prírodou plnou hôr takmer bez vegetácie, iba s jemným trávnato-machovým pokrytím a skalnatou či snehovou koncovkou.
Všade nachádzate až zarážajúce tatranské podobnosti: štíty podobné Lomničáku, Kriváňu, Rysom, Končistej, Žabiemu koňovi, Satanovi, doliny, plesá.
Slová občas - a v prípade súostrovia Lofoty určite - nestačia na uspokojivý opis. Ani expresívne prídavné mená typu úchvatné, dych vyrážajúce či hyper nádherné, nemôžu ani zďaleka priblížiť ich nádheru. A už vôbec nie videné a prežité. Nakoniec, tamojšia príroda je iba prekrásnou kulisou k ešte ťažšie opísateľným vnútorným prežitkom.
Vyslovene letná destinácia
Na Lofoty sa chodí, podobne ako do Škandinávie všeobecne, takmer výlučne v krátkom období okolo letného slnovratu - teda v júni, júli a maximálne ešte tak v auguste. Vtedy hádam ani nemajú slabé miesto. Počas obdobia takzvaného polnočného slnka, ktoré tam vtedy mesiac (!) vôbec nezapadá, ale aj dlhšie predtým a potom majú turisti na ich obdivovanie nadštandardné podmienky: celé dni a noci bez zotmenia, teploty takmer porovnateľné so stredoeurópskymi, zvláštne svetelné pomery a hlavne tú neuveriteľne krásnu prírodu v najlepšej kondícii krátkeho leta.
Škandinávia a špeciálne Nórsko nie sú zďaleka takými studenými teritóriami, za aké sa zvyknú všeobecne považovať. Vďaka obtekaniu Nórska Golfským prúdom nielenže nezamŕza ani jeden prístav, ale práve na Lofotoch je aj najväčšia tepelná anomália na svete - v januári je tam priemerne o 25°C teplejšie, ako býva na rovnakej zemepisnej šírke inde.
Ale vráťme sa do leta, keď pri dobrom počasí (a to je tam častejšie, ako sa traduje) máte pocit tropickej horúčavy. Vzduch je prakticky úplne bez smogu a intenzita slnka je teda zákonite vyššia. Mnohí návštevníci si vtedy nemôžu nechať ujsť mimoriadne atraktívne vylihovanie na pláži. Niečo vám prestalo sedieť? Že ako je možné kúpanie v mori nad severným polárnym kruhom?
Len na samotných Lofotoch je vyše sto pláží! Aj najkrajšia celej Škandinávie, ktorej tam nik nepovie inak ako Copacabana. Niektoré sú ešte krajšie, ale ich návštevnosť je vďaka odľahlosti a extrémne nízkej hustote osídlenia oveľa nižšia. S tým kúpaním to tam nebýva až také "horúce", lebo voda má aj pri najväčšej snahe maximálne 18°C, ale samotný pobyt na arktických plážach je unikátnym zážitkom.
V znamení rýb
Na Lofotoch aj susedných Vesteráloch sa nijako nedá vyhnúť rybárskym tradíciám a ani súčasným aktivitám spojeným s rybami. Veľkou atrakciou sú takzvané veľrybie (foto)safari. Konajú sa minimálne na dvoch miestach "družobného" súostrovia Vesterály, ale to najpopulárnejšie je v ich najsevernejšom mestečku Andenes.
Od roku 1988 si tam záujemcovia môžu kúpiť skutočne nevšedný zážitok - veľrybie (foto)safari. Pri dobrom počasí ich rybársky škuner dopraví na otvorené more na 20 kilometrov vzdialený podmorský šelf, ktorý je obľúbeným miestom kosatiek. Aspoň v období od 25. mája do 15. septembra.
Hádam ani nie je možné, aby niekoho neočarilo spoznávanie tamojších obyčajných rybárskych tradícií a reálií. Či už to bude návšteva rybárskej dediny, fotografovanie rybárov v mohutných riekach, "upratovačské" práce čajok plné kriku a súbojov počas čistenia rýb, sledovanie rybárov pri práci so sieťami či udicami alebo ubytovanie v rorbu - tradičnej rybárskej chatke.
Neskutočné veci by vedeli porozprávať aj naši rybári, ktorí Nórsko navštevujú v nečakanom počte a mnohí aj viacnásobne. O panenskej prírode na brehoch, o lovení z dvestometrových (!) hĺbok, o fantastickom pocite z nočného lovu pri plnom slnku, o tamojšej prírode, o neskutočnej kvalite a chuti lososa, o namrazených treskách.
Lofoty sú predovšetkým o prírode, v prípade, že ich budete chcieť spoznať komplexnejšie, ponúkajú aj zopár múzeí: Nórskej rybárskej dediny v mestečku s ne/nápadným názvom , v Kabelvagu určite nevynechajte Lofotmuseum - štýlové arktické akvárium, pre obdivovateľov Vikingov musí byť povinnou návšteva zrekonštruovaného náčelníckeho sídla v Borgu.
Na Lofotoch nie je núdza o malé galérie a umelecké dielne (sklo, keramika, textil).
Veľrybie safari sa koná od konca mája do polovice septembra. Cena približne štvorhodinovej plavby je asi 90 eur a organizátori na 95 percent garantujú, že obrovské cicavce aj uvidíte, ale v prospekte sa poisťujú poznámkou, že ak by sa to predsa len nepodarilo, nasledujúcu plavbu máte prednostne a zadarmo.
Lofoty, ale aj celá Škandinávia sú mimoriadne špecifické, preto ich prvú návštevu odporúčam absolvovať prostredníctvom renomovaných a špecializovaných cestovných kancelárií - a to aj vzhľadom na "škandinávske" ceny.
| |
| |
Autor: František Michlík