SME
Pondelok, 21. september, 2020 | Meniny má MatúšKrížovkyKrížovky

Zanskar – cestou bielej medi

Jednou z najkrajších a najpôvodnejších oblastí tibetského Ladákhu je údolie rieky Zanskar, v doslovnom preklade Krajina bielej medi. Zanskar leží na záveternej strane himalájskeho predelu a oproti centrálnemu Ladákhu je zapadnutý snehom až šesť mesiacov .

(Zdroj: David Trčka)

Jednou z najkrajších a najpôvodnejších oblastí tibetského Ladákhu je údolie rieky Zanskar, v doslovnom preklade Krajina bielej medi. Zanskar leží na záveternej strane himalájskeho predelu a oproti centrálnemu Ladákhu je zapadnutý snehom až šesť mesiacov v roku. Do starého budhistického kráľovstva sa dá dostať len cez päťtisícové horské sedlá. Ako východiskové miesto pre náš dvanásťdňový trek sme si vybrali dedinku Darcha, kam sme sa dostali autobusom z Manali v štáte Himáčalpradéš. Prístupová cesta pre miestne autobusy býva otvorená len do konca septembra.

Ak obľubujete adrenalínové zážitky, odporúčame cestu na streche autobusu odkiaľ budete mať nádherný výhľad na okolité hory.

Po prekročení sedla Rohtang Pass (3980 metrov) sa končia zalesnené kopce a bujná vegetácia. Krajina sa mení a ocitnete sa uprostred vyschnutých plání a holých skalnatých himalájskych šesťtisícoviek. Cestovať na streche však nie je ani bezpečné, ani legálne, ale pri preplnenosti miestnych autobusov vám málokedy zostáva iná možnosť.

Ak sa rozhodnete ísť na trek neskôr a cesta ešte nie je zapadnutá snehom, môžete si dohodnúť individuálnu dopravu džípmi. Platí pravidlo, že pokým kapacitu džípu vodič nenaplní aspoň dvojnásobným počtom turistov, ako povoľuje počet sedadiel, neštartuje.

Cesta s čajovňami

Po desiatich hodinách cesty horskými priesmykmi nás autobus vysadil v Darchi, kde sa dajú doplniť zásoby na cestu a posilniť sa teplým čajom.

Najvhodnejší čas na trek je od júla do augusta. Vtedy je cesta k sedlu Šingo La posiata čajovňami a stanmi a na každom kroku vám budú miestni sprievodcovia ponúkať svoje služby a poníkov na nosenie batožín.

My sme sa však na trek vybrali koncom sezóny, všetci turisti už boli dávno v Lehu a domáci čajovničky pozatvárali. Variant bez pomoci nosičov bol náročnejší, ale o to slobodnejší. Tých dvadsať kilogramov na chrbte spolu so stúpajúcou nadmorskou výškou nám, netrénovaným, dalo poriadne zabrať, ale neboli sme nútení každý večer hľadať vhodné a platené miesto na spanie pre celú výpravu.

V horách sme sa túlali úplne sami, z tichej meditácie nás občas prebrali skalky, ktoré nám divoké kozorožce zhadzovali priamo na hlavu.

Nevestu hľadajú v dokse

Po troch dňoch sme prekročili sedlo Šingo La (5090 m n. m.), najvyšší bod nášho treku. Hory sú tu nádherné, oveľa viac členité a farebné, sem-tam vykukujú aj kvety. Prichádzame do prvej usadlosti, v okolí sa pasú huňaté jaky a z kožených stanov vybehol malý strapatý chlapec a pýtal si cukrík. Dali sme mu vitamín C, skrútil tváričku do grimasy a odbehol. Ženy na nás z diaľky mávali a posunkami pozývali ďalej.

Neskôr sme sa dozvedeli, že v miestnej dokse slobodné dievčatá a ženy pasú jaky, vyrábajú vynikajúci jačí syr a jogurt. Každá rodina vyberie jednu zo svojich dcér, ktorá odchádza pracovať do doksy. Raz do roka si tam chodia mladí muži vyberať svoju budúcu ženu. Ak si ju žiadny mladík nevyberie, môže tam stráviť celý život.

Čas žatvy

Po pár hodinách sme prišli do Kargyaku (4180 m n. m.), najvyššie položenej dediny v Zanskare. Čas sa tu akoby zastavil. Na malých políčkach sme míňali kľačiace ženy, ktoré ručne vytrhávali jačmeň. Deti pomáhali alebo spali zabalené v malých kožených balíčkoch.

Na strechách bielych domčekov sa sušila tráva a naskladané drevo na zimu. Prišli sme v období žatvy. Všetci sa ponáhľali vytrhať jačmeň, aby ho po vysušení mohli dať pošliapať jakom. Takto vydupané zrná sa potom pražia a po zomletí vznikne tsampa, základná potravina Ladačanov. Používajú ju po celý rok - na placky, kašu alebo do polievok.

Už niekoľko storočí sa všetko, čo si inak sebestační obyvatelia v Zanskare nedokážu sami vyprodukovať, dováža cez horské priesmyky alebo po zamrznutej rieke. V zime, keď teploty poklesnú na mínus 30° Celzia, rieka Zanskar zamrzne a umožní dedinčanom uniknúť zo zasnežených domovov a vydať sa na cestu do Léhu. Tam si môžu doplniť zásoby potravín, nakúpiť stavebný materiál a všetko spolu dopraviť po rieke späť do dediny.

Česi tu pomáhajú

Kargyak nám pripravil aj prekvapenie. V dedine pôsobí české občianske združenie Surya, ktoré sa snaží o výstavbu ekologickej školy a vzdelávanie miestnych obyvateľov. Indická vláda začala aj s výstavbou cesty, ktorá povedie zo správneho centra Zanskaru Padumu do Darchy.

Pre domácich to znamená príchod mestskej kultúry, ktorá naruší stáročia fungujúci systém hospodárenia a spôsobu života Ladačanov. Jedným z cieľov dobrovoľníkov zo Surye je aj pripraviť miestnych obyvateľov na túto zmenu a predísť tak negatívnym dosahom príchodu vymožeností modernej doby.

Lastovičie hniezdo

Po štyroch dňoch náročného šliapania z Kargyaku sme dorazili do nádherného budhistického kláštora Phuktal. Stavba pripomína lastovičie hniezdo prilepené ku skale.

Celý kláštor je prepojený rôznymi chodbami a schodiskami. Pripomína tajomný labyrint. Mnísi boli veľmi priateľskí a za symbolický poplatok nás ubytovali v malej miestnosti priamo v kláštore. Dovolili nám zúčastniť sa aj na modlitbách a pohostili nás thukpou, tradičnou polievkou zahustenou tsampou. Jedlo sme zapíjali slaným čajom ochuteným jačím maslom, z ktorého sa nám dvíhal žalúdok. Každý mních mal svoje vlastné lastovičie hniezdo, život tu plynul medzi školou, modlitbami, jedlom, občasnou prácou a hrou.

V deň nášho príchodu sa v kláštore maľovalo, mnísi striekali bielu farbu všade naokolo a mali z toho veľkú zábavu. Nevynechali ani solárne panely, ktoré tento rok venovala indická vláda do každej domácnosti v Ladaku.

V nedeľu našu predstavu o živote v stredoveku narušilo spoločné premietanie na terase kláštora, kde 50 mníchov rôzneho veku natlačených pri obrazovke sledovalo čínsky bojový film.

Pohostenie v hoteli

Po odchode z kláštora sme sa znova vydali na cestu. Táborili sme na plážičke pri rieke. Noci tam boli chladné a veterné. Zásoby čínskych polievok sa pomaly míňali, žili sme na hrozienkach a orieškoch.

V dedinke Ichar nás záchránil malý chlapec, hlasno volal: "Hotel, hotel." Cez bludisko chodieb ladackého domčeka sme sa ocitli v presklenej kuchyni. Otecko nelenil a hneď pre nás vystrojil hostinu. Pochutili sme si na čerstvých plackách, ovčom jogurte a sladkom čaji.

Pri rozlúčke sa chlapec rozplakal, pretože mu otec nedal sľúbenú províziu zo sumy, ktorú sme zaplatili. Pridali sme pár rupií navyše a chlapec nám ešte ukázal, ako sa tu hrá kriket, indický národný šport.

Prenocovali sme za dedinou v blízkosti čhörtenu v tvare šachového pešiaka, čo je tibetský ekvivalent indickej stúpy. Mesiac, ktorý hore kolíše slnko, symbolizuje jednotu protikladov a jedinečnosť bytia vo vesmíre. Modlitebné vlajočky sa pohupovali vo vetre a šeptali mantru.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Cestovanie

Inzercia - Tlačové správy

  1. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte
  2. Šport je dôležitý pre fyzické aj mentálne zdravie
  3. Sedemnásť slovenských hotelov na septembrový last minute výlet
  4. Nadšenci behu darovali košickej ZOO viac ako 2000 EUR
  5. Investície s fixným ročným výnosom od 6 % až do 8,25 %
  6. Home (ale aj) Office
  7. Premení klimatická kríza Liptov na Podunajskú nížinu?
  8. Čo ste nevedeli o jedle v Bratislave? Príbehy reštaurácií
  9. Blíži sa nová kríza, ktorej následky môžu byť omnoho väčšie
  10. Užite si čarovnú jeseň na horách: Tipy na výlety pre celú rodinu
  1. Šport je dôležitý pre fyzické aj mentálne zdravie
  2. Foreigners will be centre stage in Bratislava for the whole week
  3. Poznanie
  4. Lákajú vás benefity poisťovní? Pri zmene si všímajte podmienky
  5. Sedemnásť slovenských hotelov na septembrový last minute výlet
  6. Osud našich riek máme vo svojich rukách, nenechajme to plávať
  7. Nadšenci behu darovali košickej ZOO viac ako 2000 EUR
  8. Pomohli sme tým, ktorí pomáhali
  9. Cenovo dostupná autokamera Mio a pritom sa skvelými funkciami
  10. Nová služba v Prešove – celoročný bezplatný zber elektroodpadu
  1. Čo ste nevedeli o jedle v Bratislave? Príbehy reštaurácií 33 154
  2. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 29 652
  3. Blíži sa nová kríza, ktorej následky môžu byť omnoho väčšie 21 405
  4. Sedemnásť slovenských hotelov na septembrový last minute výlet 13 291
  5. Unikátny zážitok na Muránskej planine. Uvíta vás tisícka sysľov 12 016
  6. Užite si čarovnú jeseň na horách: Tipy na výlety pre celú rodinu 11 444
  7. 5 digitálnych vychytávok, ktoré vám uľahčia štúdium 10 022
  8. Premení klimatická kríza Liptov na Podunajskú nížinu? 9 869
  9. Školský rozvrh s kalendárom prázdnin v denníku SME 9 361
  10. Fantastická pomôcka pre deti – zábavný a náučný pracovný zošit 9 191
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu