Taipei – mesto, za ktorým sa obzriete

Keď na vás zavanie vôňa osmažených bambusových výhonkov a hovädzieho mäsa, ktorá stúpa z ventilačných vývodov malých reštaurácií na Civil Boulevard, rýchlo zabudnete na neznesiteľné dusno a pot na chrbte. Pri šálke toho najlepšieho zeleného čaju sa zapozeráte na husté stromy džungle, ktoré sa tlačia do balkónov niektorých výškových budov. A keď popri vás napokon ozlomkrky prehrmí kolóna jazdcov na malých mopedoch, budete si už úplne istý. Toto nie je manhattanský China Town, toto je Taipei.Niekedy to vyzerá, že tu nikdy nie je ten správny čas na turistickú návštevu," hovorí sympatická Mei z taiwanského Vládneho informačného strediska, keď sa taxíkom vzďaľujeme od letiska Taoyuan International Airport. Je marec a na Taiwane ma víta 25 stupňov v tieni a až 90-percentná vlhkosť vzduchu. Po piatich minútach sa potím ako v saune.

"Niekedy tu prší celé dni a vyzerá, že nikdy neprestane," dodáva. Vie, o čom hovorí. Sme na obratníku Raka, pre ktorý je subtropické vlhké podnebie príznačné. Dozvedám sa, že Taiwan som navštívil o dva mesiace skôr ako monzúnové dažde. Tie nechajú ostrov, asi 150 kilometrov juhovýchodne od Číny, na pokoji až v októbri.

Cesta z letiska do centra Taipeia, hlavného a najbohatšieho mesta tohto ostrova, trvá takmer trištvrtehodinu. Štvorprúdová diaľnica patrí najmä žltým taxíkom a mopedom. Tých je tu niekoľkonásobne viac ako v Ríme. Na križovatkách majú dokonca vyznačené samostatné miesto hneď pred semaformi, kam sa po zasvietení červenej prekľučkujú pomedzi autá. Na zelenú sa vyrútia ozlomkrky vpred ako pri štarte motocyklových pretekov.

Mesto plné paradoxov

Taipei je obrovský a zároveň malý. Vzdialenosť z ulice Kuenming na západe k obchodnej štvrti na východe je okolo päť kilometrov. "Taxíkom to však niekedy trvá aj hodinu," vraví mi šofér jedného z nich. Zo severu na východ je to dvakrát toľko, ale v noci to zhovorčiví taxikári prefrčia aj za sedem minút. Taxislužby sú tu pomerne lacné. Najväčšia bankovka, akú som pri vystupovaní vytiahol z peňaženky, bolo dvesto taiwanských dolárov - asi 180 slovenských korún.

Taipei pôsobí na prvý dojem škaredo. Široké cesty lemujú budovy, ktoré nespája nič, len to, že každú už niekoľkokrát prerobili. V bočných uličkách sa tiesnia zaparkované mopedy, voľné fleky si označili miestni obyvatelia rozbitými stoličkami, reťazami či iným haraburdím.

Vôňa mastných čínskych jedál sa tu mieša s uschnutým močom psov, ktorí s obľubou ocikávajú pneumatiky áut. "Taipei nie je úžasné mesto. Pre fotografov je naozaj ťažké nájsť ten správny uhol, z ktorého by Taipei vyzeral úžasne," napísal vo svojom vyznaní Život v Taipei taiwanský spisovateľ Shu Kuo-Chih.

Napriek tomu človek veľmi rýchlo podľahne pulzujúcemu životu, ktorý v uliciach taiwanskej metropoly neutícha ani po zotmení. Mesto, ktoré svojím domovom nazýva až 2,5 milióna Taiwančanov, hučí 24 hodín denne. Najviac to žije na Civil Boulevard, ktorá sa tiahne zo západu na východ a je hlavnou tepnou obchodných centier, supermarketov a reštaurácií. Centrum, aké ho poznáme z európskych miest, tu však neexistuje.

Hrdí Taiwančania

Taipei je vlastne zhlukom štyroch miest. Leží v severnej časti ostrova medzi pohoriami Jangmin a Centrálnym pohorím. Kde tu vykúkajú spomedzi vysokých budov kopce, obrastené džungľou. Husté papradie prekvapí často hneď na okraji cesty. V džungli má prevahu všadeprítomný bambus.

Za hlavné mesto bývalej Formosy, ako ostrov nazvali ešte Portugalčania, si Taipei vybrali aj Japonci, ktorí ostrov obsadili po vojne s Čínou v roku 1895. Mesto premenovali na Taihoku. Keď sa z ostrova po druhej svetovej vojne stiahli, uchýlil sa naň čínsky generál Čankajšek pred komunistickou armádou Mao Ce-tunga.

V Taipei preto teraz znie najmä mandarínska čínština, aj keď väčšina Taiwančanov mi tvrdí, že doma sa rozprávajú po taiwansky a takmer každý ovláda na ostrove obe reči. Vzťah ostrovanov k pevninskej Číne je komplikovaný.

Peking považuje Taiwan za svoju provinciu, čo ostrov odmieta. Keďže väčšina západných krajín uznáva politiku jednej Číny, diplomatické zastúpenie má Taiwan len v asi dvadsiatke krajín - najmä tretieho sveta. V Európe má Taiwan ambasádu len vo Vatikáne.

Napriek tomu sú Taiwančania optimisti. V marci si demokraticky zvolili prezidenta a sú hrdí na to, že na rozdiel od komunistickej pevniny môžu slobodne prejaviť svoj názor. V miestnych novinách ľahko natrafíte na sarkastické karikatúry, akou je napríklad tá, na ktorej sa čínsky vojak s olympijskou pochodňou v ruke rúti tankom na taiwanského maratónca.

Paličky ako indikátor

Oveľa viac ako o politike však obyvatelia Taipeia hovoria o jedle. Turistov priťahujú do Taipeia samozrejme atrakcie ako Národné čínske múzeum, kde nájdete všetko, čo sa Čankajškovi podarilo z pevniny odniesť, ďalej chrám Longshan či najväčší park da-An. Najviac ľudí sa však aj tak premelie na nočných trhoch.

Malé stánky s predavačmi ponúkajú po zotmení množstvo miestnych špecialít, a keďže väčšina tu funguje už desaťročia, zachovali svoje tradičné, pôvodné recepty. Taiwančania si na jedlo potrpia a vedia si ho vychutnať. Na tanieroch prevláda najmä ryža, zelenina a morské príšerky. Ak neviete jesť paličkami, musíte si príbor a lyžičku vypýtať. Úroveň reštaurácie však spoznáte práve podľa paličiek. Čím sú viac opracované, tým lepší podnik ste navštívili.

Na ostrove sa pestuje vynikajúci čaj, ktorý nechýba pri každom jedle na stole. V bežných potravinách síce natrafíte skôr na bežný vrecúškový čaj z pobrežnej Číny, v špeciálnych čajových obchodoch si však nebudete vedieť vybrať. Predávajú ho tu na váhu, a nádherne balia do vkusných škatuliek.

Na streche stojednotky

Kto aspoň raz navštívil Taipei, určite nezabudne na MRT a Taipei 101. To prvé je taipeiské metro, to druhé najvyšší mrakodrap na svete. Ešte v žiadnom metre som sa necítil tak príjemne, ako práve v Taipei. Disciplinovaní ľudia, prehľadné značenie (okrem čínskych znakov aj názvy v angličtine) a prepracovaný systém.

Namiesto papierových lístkov vydávajú automaty žetóny, ktorými sa do podzemia dostanete a ktoré pri východe z metra musíte hodiť do turniketov, aby ste sa dostali von. Nazbierané žetóny potom opäť putujú do automatov na predaj lístkov.

Najznámejším symbolom mesta je však jednoznačne budova taipeiského medzinárodného finančného centra, mrakodrap Taipei 101. Od roku 2004, keď ho dostavali, je najvyššou budovou sveta. Jeho 101 poschodí vyčnieva až do výšky 509 metrov. Tvar mrakodrapu, ktorý pripomína pagodu, bol tiež inšpirovaný bambusom, ktorého jednotlivé diely vyrastajú z toho predošlého. Za pohľad na Taipei z otvorenej vyhliadkovej plošiny na 91. poschodí sa určite oplatí zaplatiť 400 taiwanských dolárov.

Okrem nádherného výhľadu sa totiž poveziete aj najrýchlejším výťahom na svete. Na zakrytú vyhliadkovú plošinu na 89. poschodí sa dostanete len za 37 sekúnd. Napriek tomu vám nezaľahne v ušiach. V kabíne výťahu sa totiž udržiava konštantný tlak.

Keď sa potom pozeráte na mesto pod vami, pochopíte, čo oceňujú Taiwančania a aj zahraniční turisti na Taipei. "Je to vidiecke mesto a zároveň mestský vidiek," píše vo svojej eseji Shu Kuo-Chih. Keď som odchádzal späť na letisko, obzrel som sa podľa jeho rady ešte naposledy za seba. "Nikdy potom ho už neuvidíte také, aké ste ho opúšťali," tvrdí spisovateľ, ktorý v ňom prežil celý život.