Oproti jeho pobrežiu je rozsypaných množstvo ostrovov a ostrovčekov, ktoré zakrývajú výhľad na otvorené more.
Ako robinsoni
Ostrovy, samozrejme, ponúkajú ďalší rozmer dovolenky. Väčšie sú obývané, ale v tejto oblasti je množstvo maličkých neobývaných ostrovčekov, prípadne skál trčiacich z mora.
Domáci často ponúkajú možnosť odviezť sa na celý deň na takýto ostrov a stráviť tam nerušený výlet. Môžete si aj prenajať loďku a samy sa na takýto ostrovček dopraviť.
Navyše sa dá príjemná a skutočne nikým nerušená dovolenka stráviť aj na jednom z dvoch majákov v tejto oblasti, ktoré sa dajú prenajať. Na Murteri je to maják Prišnjak a na Dugom ostrove maják Veli Rat.
Prírodné parky
Skutočným zážitkom sú však Kornatské ostrovy, ktoré sú od roku 1980 národným parkom.
Niektoré z 89 ostrovov sú neobývané, pretože je tu nedostatok pitnej vody. Na mnohých sú zvyšky rímskych osídlení, niektoré vidno aj v plytkej vode.
¶Do parku môžete ísť individuálne, ak máte vlastnú loď¶ alebo si zaplatíte fakultatívny výlet. Ostrovy sú atraktívne pre potápačov a rybárov. Okrem plávania v zelených lagúnach môžete pozorovať aj miestne zvieratá a vtákov, prípadne robiť túry.
Za vstup do parku sa platí a aktivity v ňom sa platí, aktuálny cenník je na webovej stránke.
V Severnej Dalmácii sú ešte ďalšie dva parky – národný Krka a prírodný Vransko jazero – a susedí s Paklenicou.
Zadar – chorvátsky Rím
Severne od Zadaru sa začína Dalmácia, mesto je k nej akousi bránou.
Mesto bolo vždy doležitým strategickým bodom. Pôvodnými obyvateľmi bolo Ilýri, ktorých vytlačili Gréci – vtedy sa osada volala Idassa. Tých postupne nahradili Rimania, neskôr ho dobyli Benátčania.
Všetci tu po sebe zanechali stavby, zvyky aj kuchyňu.
Zadar dostal prezývku chorvátsky Rím – pre množstvo kostolov, kaplniek a kláštorov.
Tým najkrajším je Rotunda sv. Donáta. Nájdete ju ako hlavnú dominantu mesta na všetkých prospektoch a pohľadniciach. Pochádza z 9. storočia a masívne múry sa týčia do výšky 27 metrov.
Kostol sv. Anastázie je postavená v románskom štýle a je to najväčšia katedrála v Dalmácii. Pochádza z 12. až 13. storočia.
Ďalších kostolov sú desiatky, jednoducho na ne narazíte doslova na každom kroku.
Po Rimanoch tu zostalo fórum, mestská brána, vodovod.
Zo stredoveku sa zachovali nádherné barokové paláce.
Šibenik
Šibenik je druhým veľkým mestom tejto oblasti. Mesto je staršie, ale prvá zmienka o ňom pochádza z 11. storočia.
Katedrála sv. Jakuba z 15. a 16. storočia je zapísaná na zozname UNESCO. Stavali ju viac než sto rokov a je jedinečná – postavili ju len z kameňa. K zaujímavostiam patrí aj 74 portrétov v životnej veľkosti.
V meste je viacero zaujímavých pamiatok – napríklad pevnosti, hradby či ďalšie kostoly.
Stredovekú záhradu po rekonštrukcii sprístupnili verejnostii.
Záhrada v kláštore sv. Lovru v Šibeniku má plochu okolo 600 štvorcových metrov a vlani v nej prvýkrát po rekonštrukcii previedli turistov. Tento rok bude otvorená celú sezónu.
Projekt opravy vypracoval chorvátsky parkový architekt Dragutin Kiš. Zachoval schému stredovekých stredomorských kláštorných záhrad. V jej strede je studňa, okolo ktorej vedie krížová cesta.
Vysadil tu cyprusy, krušpán, pôvodné odrody ruží, pomarančovníky a citrónovníky, figovníky.
Nechýbajú koreniny, liečivé rastliny. Na skalách rastú ťahavé kapary.
Na úprave záhrady pracovalištudenti súkromného šibenického gymnázia.
Budovy v múzeu sú postavené tradičnými murárskymi technikami.
Pri ceste zo Šibeniku do vnútrozemia smerom na Drniš otvorili minulý rok skanzen Dalmati.
V dedinke Pakovo Selo na ploche 15tisíc štvorcových metrov môžete zažiť život na dalmátskej dedine. V Dome starých remesiel pracujú miestni remeselníci ako kováči, tkáčky, drevorubači, košikári a ich výrobky si môžete potom kúpiť v predajni suvenírov.
Na majeri sa nachádza Dedov dom so všetkým, čo k nemu patrí – s ohniskom, kuchyňou, pivnicou a izbou. Za domom sú záhrady, maštale, kde chovajú kozy a ovce.
Ochutnať môžete aj pravé sedliacke jedlo z pekáča – jahňacinu alebo teľacinu – so zemiakmi, šunku pršut, syry, olivy a čerstvú zeleninu.
Na ostrovčeku Smokvica vyrastá prvé stredomorské arboréum v Chorvátsku.
Ostrovček leží pri Primoštene a Smokvica je v niekdajšej nudistickej oblasti.
V arborétu nájdete tradičné rastliny Dalmácie. Najmä levanduľu, 20 druhov starého viniča, olivovníky, ihličnany, citrusovníky, ovocné stromy, bambus a mnohé iné.
Rásť tu budú aj dovezené rastliny z celého sveta, ktoré sa prispôsobili klimatickým podmienkam Jadranu.
Ostrovček je neobývaný, v jeho strede sa nachádzajú zrúcaniny pôvodných domov a hospodárskych budov.
Ostrov zostane v pôvodnom stave a nebude sa tu dať prespať.
Jedinou ponukou bude práve arborétum, kde sa budete môcť skryť pred páliacim slnkom.
Po vzdaní holdu moru, Zadarčania pozdravia slnko.
Originálny pomník Pozdrav slnku tvorí 300 slnečných kolektorov zabudovaných do kamenného pobrežia. Sú uložené do kruhu s priemerom 22 metrov.
Slnečná energia zachytená cez kolektory sa v noci mení na rôznofarebné svetelné efekty.
Na rovnakom pobreží pred dvoma rokmi vybudovali aj Morský organ. Vyzerá ako schody do mora, ktoré majú v hornej časti otvory, cez ktoré vychádza zvuk. Ten spôsobujú vlny.
 |
www.tzprimosten.hr
www.dalmati.com
www.zadar.hr
www.sibenik.hr
http://zadar.hr.nt4.c-a.hr
www.koranti.hr