SME
Sobota, 2. júl, 2022 | Meniny má Berta

Opatija – prvá dáma chorvátskeho turizmu

O Opatiji sa hovorí, že je prvou dámou chorvátskeho cestovného ruchu. Turistický ruch sa tu začal rozvíjať už v polovici 19. storočia. Za všetko môže obchodník z Rijeky.

(Zdroj: REPROFOTO – BRANKO STAPAR)

Dnes malé mestečko Opatija, ktoré geograficky leží na pol­ostrove Istria, ale spadá pod Prímorsko-goranskú župu, sa môže hrdiť viacerými prívlastkami.

Okrem prvej dámy chorvátskeho cestovného ruchu ho mnohí nazývajú aj ako jadranské Monte Carlo či jadranský Nice.

Opatija je najstarším a najvýznamnejším prímorským kúpeľným miestom celého jadranského pobrežia. Dnes má okolo 10-tisíc obyvateľov a najdlhšiu turistickú tradíciu zo všetkých letovísk v širokom okolí. Mesto sa nachádza na úpätí pohoria Učka a je vnorené hlboko v horách. Zmes morského a horského vzduchu tvorí vynikajúcu kombináciu zdraviu prospešného podnebia, ktoré ho predurčilo na vybudovanie a rozvoj zimného i letného kúpeľného strediska.

Vila Angiolina a základy turizmu v Chorvátsku

Históriu turistického ruchu podľa oficiálnych prameňov odštartoval v roku 1844 bohatý obchodník Higinio von Scarpa z Rijeky. Od baróna Hallera von Hallersteina odkúpil vilu, ktorú dal prestavať, a po rekonštrukcii ju pomenoval Angiolina. Na pamiatku svojej zosnulej ženy. Vila sa stala prepychovým sídlom a miestom stretávania sa rakúskej smotánky.

Chýry o mieste, kde je možné oddýchnuť si, odreagovať sa, dobre sa zabaviť a aj vyliečiť rôzne ochorenia, sa šírili veľmi rýchlo. Začali sem prichádzať mnohé osobnosti spoločenského, politického či kultúrneho života, ktoré v tejto luxusnej rezidencii nachádzali pokoj a priestor na stretávanie sa s ďalšími prominentmi. Významní ľudia, predovšetkým šľachta, priemyselníci, bankári, spisovatelia i lekári sa do vily vracali pravidelne.

Medzi najvplyvnejších a najdôležitejších návštevníkov vily v tých rokoch patril aj bán Jelačić s manželkou Sofijou, známy rakúsky botanik a cestovateľ Henrich Noë, rakúska kráľovná Maria Anna, manželka Ferdinanda I., či ďalšie známe európske osobnosti tých čias. Všetci boli nadšení miestnou vegetáciou a klímou a šírili správy o dobrom mene Opatije. Tým pomáhali postupnému vybudovaniu a premene miesta na neskoršie klimatické liečivé kúpele.

Okrem vplyvnej smotánky sa o rozvoj kúpeľníctva postarali aj vtedajšie lekárske kapacity, medzi najvýznamnejšie patril aj nemecký lekár, najskôr laryngológ, neskôr si rozšíril profesúru aj na ďalšie odbory vnútorného lekárstva, profesor Leo­pold Kristelli, ktorý vyštudoval vo Viedni a medzi prvými svojím výskumom poukazoval na liečivý vplyv vysokej koncentrácie aerosolu, zmesi morského a horského vzduchu prítomného práve v Opatiji. Rovnako ako ďalší nemecký lekár, ktorý vyštudoval v Mníchove, profesor, laryngológ a plodný spisovateľ Max Jozef Örtel.

Miesto pre výnimočných

Opatija sa postupne stala in, bola miestom pre dôležitých. Jeden za druhým si tu aristokrati z celej Európy stavali luxusné penzióny, sanatóriá, hotely, vily.

Na ich výstavbe pracovali najlepší architekti – Max Fabijanij, Carlo Seidl, Emilijo Ambrosinij, Sándor Neuhausler.

Opatija sa stávala mondénnym kúpeľným mestom. S obľubou sem chodieval rakúsko-uhorský cisár František Jozef I., nemecký cisár Viliam II., švédsko-nórsky kráľ Oskar II., rumunský kráľ Carol, ruské veľkokniežatá. Opatiju zažila a ospievala aj slávna americká balerína Isadora Duncan, pravidelne ju navštevoval aj ruský spisovateľ Anton Pavlovič Čechov, hudobní skladatelia Gustav Mahler, Franz Lehár, Giacomo Puccini a mnohí ďalší slávni umelci.

Vďaka miernemu podnebiu bola Opatija navštevovaná najmä v zime, letné pobyty boli podstatne lacnejšie.

Opatijské parky a záhrady

V rokoch 1845 až 1860 v okolí vily Angiolina začal vznikať park. Higinio Scarpa, veľký milovník prírody, ho vysádzal s pomocou svojich priateľov, ktorí pochádzali z rôznych kútov sveta. Medzi nimi boli mnohí kapitáni námorných lodí.

Rastlinám, ktoré si nechal dovážať a o ktoré sa staral, sa tu aj napriek tomu, že neboli typické pre miestne podnebné pásmo, veľmi darilo a dodnes sú ozdobou parku.

Park má rozlohu 3,64 hektára a je rozdelený na 60 polí. Zasadených je tu okolo 150 druhov rastlín.

V parku stojí aj najstaršia stavba - Kostol sv. Jakuba, ktorý sa spomína už v roku 1449. V súčasnosti je park rozdelený na dva celky, jeden v blízkosti kostola sa nazýva Park sv. Jakuba a druhý – Park Angiolina – je v okolí vily.

V Opatiji začali postupne pracovať mnohí významní záhradní architekti. Vznikajúcemu kúpeľnému mestu dodávali jedinečný vzhľad budovaním prekrásnych parkov a záhrad.

Kúpeľné budovy, sanatóriá a vily boli popretkávané nádhernými parkovými cestičkami a promenádami, ktoré spájali jednotlivé letoviská aj so zalesnenými časťami Opatije, ktoré sem zasahovali z pohoria Učka.

Zrod kúpeľníctva

Dôležitým bodom vo vývoji Opatije ako kúpeľného mesta bol rok 1889, keď mesto získalo od rakúskych orgánov oficiálny status prímorských kúpeľov s dvanástimi sanatóriami a 62 registrovanými lekármi.

O vznik Opatije ako kúpeľného mesta sa zaslúžil aj významný lekár a spisovateľ Juraj Matija Šporer, ktorý prišiel s myšlienkou založenia Spoločnosti na budovanie Opatije ako prírodných liečivých kúpeľov.

Miestni po ňom pomenovali pavilón neďaleko vily Angioliny, ktorý najprv slúžil ako luxusná cukráreň a potom sa z neho stala galéria.

Skutočnému rozkvetu Opatije však pomohlo aj vybudovanie odbočky železnice Viedeň – Terst v roku 1851. Opatiji slúžila stanica v Matulji.

Ďalšie železničné spojenie pribudlo v roku 1873, keď dokončili železnicu z Budapešti do Záhrebu a zo Záhrebu do Rijeky.

Vila ako múzeum

Neskôr sa majiteľom vily Angioliny stal Rakúšan Friedrich Julius Schüller, riaditeľ Spoločnosti južných železníc z Viedne, ktorý postupne začal skupovať nehnuteľnosti v meste. Vila Angiolina bola prvým objektom v ich vlastníctve. Opatiju začali pretvárať na rakúsko-uhorské mondénne kúpele.

Schüller inicioval aj výstavbu prvého opatijského hotela Quarnero, súčasný Kvarner, a potom aj Kronprinzessin Stephanie, súčasný Imperial, ktoré slúžili tým najvplyvnejším hosťom.

Prvým a najslávnejším turistickým objektom, v ktorom sa opakovane ubytovávali hostia, však navždy zostáva vila Angio­lina.

O tom, ako rástla jej cena, hovorí aj fakt, že Higinio Scarpa kúpil celý pozemok aj s pôvodnou stavbou za 700 forintov a v roku 1910 sa vila s parkom plná exotických rastlín predala za 2,5 milióna korún.

Počas prvej svetovej vojny a v medzivojnovom období mala vznešená klientela iné problémy, takže vývoj letoviska sa zabrzdil. Po druhej svetovej vojne sa sláva letoviska začala obnovovať a jeho význam opäť rástol - síce v pozmenenej podobe a v inom režime, ale napriek tomu sa vzhľadom na minulosť vily podarilo nadviazať na tradíciu. Dnes vo vile nájdete múzeum cestovného ruchu.

Prízemie slúži ako koncertná a výstavná miestnosť. Na prvom poschodí je stála expozícia cestovného ruchu nielen v Opatiji, ale na jadranskom pobreží vôbec.

Súčasťou múzea je aj neďaleko stojaci Umelecký pavilón Juraja Šporera, ktorý je špeciálne zameraný na kúpeľnú minulosť kvarnerskej oblasti.

V pavilóne sa expozície budú meniť. Tá prvá je o kvarnerských kúpalis­kách, ktoré, žiaľ, už dnes neexistujú. Múzeum zhromažďuje údaje o všetkých relevantných prameňoch a potenciálnych múzejných predmetoch a úlohou inštitúcie je aj vytvorenie systému hodnotenia múzejného materiálu a jeho databázy.

Dovolenka ako pre šľachticov

Ak sa vyberiete na Opatijskú riviéru, čaká vás nádherné zelené letovisko prepojené 15 kilometrov dlhou riviérou Lungomare.

Riviéru tvorí šesť obcí – Lovran, Mošćenička Draga, Volosko, Medveja, Ika, Ičići a Opatija.

Sláva mesta trvá dodnes a okrem už existujúcej tradície zimných kúpeľných liečebných pobytov tu vznikla i tradícia kongresového turizmu, wellness pobytov a, samozrejme, letných dovoleniek. Leto ponúka množstvo aktivít, festivalov, koncertov, prehliadok či výstav.

Určite však zažijete aj atmosféru niekdajšieho mondénneho kúpeľného mesta rakúsko-uhorskej monarchie.

Môžete si posedieť v kaviarňach, kde sa stretávali najmocnejší a vplyvní ľudia minulého storočia. Luxusnú dovolenku môžete stráviť v hoteloch - buď si vyberiete niektorý z moderných, alebo dáte prednosť tým z la belle epoquea. Ubytujú vás v izbách, v ktorých bývali králi a kniežatá.

Opatija

Dejiny mesta sa začínajú v roku 1453, keď pápež Nikola V. vo svojej bule spomína „opatiju Sv. Jakuba v Preluke“, ktorú tvoril benediktínsky kláštor a kostol sv. Jakuba.

Historici napriek písomným zmienkam z roku 1449 odhadujú, že benediktínske opátstvo vzniklo už dávnejšie, na základoch antického chrámu. Vďaka opátstvu si osada vyslúžila svoje pomenovanie a nazývala sa Opatijou.

Opatija bola väčšou rybárskou osadou s približne 120 domami, zoskupenými prevažne okolo parciel vzdialených od pobrežia, s malým prístavom, vinohradmi, olivovníkmi a hustými hájmi vavrínu a divého gaštana. Obyvateľstvo sa orientovalo najmä na lov rýb, námorníctvo a chov dobytka.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Cestovanie

Inzercia - Tlačové správy

  1. Na čo nezabudnúť, ak plánujete na leto malé i väčšie výlety
  2. Vodiči, pozor na drahé tankovanie v zahraničí!
  3. Na pošte si s Fumbi kúpite kryptomeny už aj za hotovosť
  4. Je pre vás oddych synonymom spoznávania? Vycestujte za zážitkami
  5. Vyhrajte letnú dovolenku s víkendovým vydaním denníka SME
  6. 30 rokov kvality spojenej so svetovými značkami automobilov
  7. Mladá nádej Slovenska. Pracoval aj pre americkú armádu
  8. Vychádza nový časopis pre šikovné ruky a útulný domov
  1. Meranie rýchlosti v úsekoch už nebude pre vodičov problémom
  2. Ocenená 4K autokamera Mio má aj 2K so 60 snímkami a FHD so 120!
  3. Vodiči, pozor na drahé tankovanie v zahraničí!
  4. Je pre vás oddych synonymom spoznávania? Vycestujte za zážitkami
  5. Vyhrajte letnú dovolenku s víkendovým vydaním denníka SME
  6. Na pošte si s Fumbi kúpite kryptomeny už aj za hotovosť
  7. V uliciach Košíc vyzbierali dobrovoľníci 26 ton odpadu
  8. Výlety na mieru pre celú rodinu
  1. Vodiči, pozor na drahé tankovanie v zahraničí! 15 136
  2. Slovenské oplátky ocenil aj svet. Receptúru pozná jeden človek 12 777
  3. Leto v Čechách a na Morave: Tipy na výlety v susednej krajine 9 386
  4. Mladá nádej Slovenska. Pracoval aj pre americkú armádu 8 300
  5. Vychádza nový časopis pre šikovné ruky a útulný domov 4 129
  6. Čítajte odomknuté články na mobile, počítači a aj v tablete 3 802
  7. Analytik Horňák: Niektorí výrobcovia budú musieť znížiť ceny 3 305
  8. Je pre vás oddych synonymom spoznávania? Vycestujte za zážitkami 3 113
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Blogy SME

  1. Irena Šimuneková: Na návšteve u susedov - Strážnice a okolie časť 1.
  2. Monika Kusendová: Bežky-pešky po Chorvátsku: Od Cresu, cez Krk, Rab až do Národného parku Velebit
  3. Robert Drál: Mt. Kilimanjaro - BASE Camp
  4. Monika Kusendová: Malofatranská hrebeňovka alebo 4-dňové sólo dobrodružstvo s ruksakom po horách
  5. Daniel Schikor: Jordánsko - v hlavnom meste
  6. Iveta Bakitová: Tarragona a ešte pár cestovateľských tipov na Costa Dorada v Španielsku
  7. Iveta Bakitová: Veľká Noc v Španielsku - dnes neplánovane o Salvadore Dalím
  8. Aleš Tvrdý: Juhoafrická Republika a jej poklad
  1. Ján Šeďo: Mám 46 rokov, 4 deti a veľa skúseností - bránil sa dnes E. Heger u B. Závodského.(Oprava mena). 14 729
  2. Vanda Tuchyňová: Svedectvo bývalého krajského predsedu OĽANO v Žiline 11 000
  3. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť IVa) 10 828
  4. Martina Hilbertová: Utečenci spali na lehátkach a platili za nich ako v luxusnom hoteli. 8 362
  5. Tomáš Jacko: Keď upratovačka zarába viac než univerzitný profesor 3 853
  6. Andrej Šverha: Pohodovo Okolo Balatonu 3 439
  7. Jozef Černek: Turecko, letecky s dvomi deťmi, časť prvá - cesta tam 3 309
  8. Andrej Kiska: Pomôžme Cigánom dostať sa tam, kam tak mnohí chcú. 3 165
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 42. - Arktída - Príbeh havárie vzducholode Italia podľa priameho účastníka Běhounka
  2. Lívia Hlavačková: Týždenne zjete jednu kreditku v podobe mikroplastov
  3. Jiří Ščobák: Ruské straty budú o 20 000 mŕtvych vyššie, než uvádza Ukrajina (analýza situácie na bojisku)
  4. Jiří Ščobák: Bude Ukrajina po vojne prosperovať? A my s ňou?
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 41. - Arktída - Roald Amundsen, Umberto Nobile a Expedícia Norge - 1926
  6. Monika Nagyova: Nebyť matkou je úžasné
  7. Jiří Ščobák: Skepsia okolo kryptomien: Ktoré kryptomeny naozaj nie sú pre začiatočníkov?
  8. Jiří Ščobák: Mentální cvičení: Určení rizikových bodů a možných tras ruského postupu na Ukrajině
SkryťZatvoriť reklamu