Opatija – prvá dáma chorvátskeho turizmu

Dnes malé mestečko Opatija, ktoré geograficky leží na pol­ostrove Istria, ale spadá pod Prímorsko-goranskú župu, sa môže hrdiť viacerými prívlastkami.

Okrem prvej dámy chorvátskeho cestovného ruchu ho mnohí nazývajú aj ako jadranské Monte Carlo či jadranský Nice.

Opatija je najstarším a najvýznamnejším prímorským kúpeľným miestom celého jadranského pobrežia. Dnes má okolo 10-tisíc obyvateľov a najdlhšiu turistickú tradíciu zo všetkých letovísk v širokom okolí. Mesto sa nachádza na úpätí pohoria Učka a je vnorené hlboko v horách. Zmes morského a horského vzduchu tvorí vynikajúcu kombináciu zdraviu prospešného podnebia, ktoré ho predurčilo na vybudovanie a rozvoj zimného i letného kúpeľného strediska.

Vila Angiolina a základy turizmu v Chorvátsku

Históriu turistického ruchu podľa oficiálnych prameňov odštartoval v roku 1844 bohatý obchodník Higinio von Scarpa z Rijeky. Od baróna Hallera von Hallersteina odkúpil vilu, ktorú dal prestavať, a po rekonštrukcii ju pomenoval Angiolina. Na pamiatku svojej zosnulej ženy. Vila sa stala prepychovým sídlom a miestom stretávania sa rakúskej smotánky.

Chýry o mieste, kde je možné oddýchnuť si, odreagovať sa, dobre sa zabaviť a aj vyliečiť rôzne ochorenia, sa šírili veľmi rýchlo. Začali sem prichádzať mnohé osobnosti spoločenského, politického či kultúrneho života, ktoré v tejto luxusnej rezidencii nachádzali pokoj a priestor na stretávanie sa s ďalšími prominentmi. Významní ľudia, predovšetkým šľachta, priemyselníci, bankári, spisovatelia i lekári sa do vily vracali pravidelne.

Medzi najvplyvnejších a najdôležitejších návštevníkov vily v tých rokoch patril aj bán Jelačić s manželkou Sofijou, známy rakúsky botanik a cestovateľ Henrich Noë, rakúska kráľovná Maria Anna, manželka Ferdinanda I., či ďalšie známe európske osobnosti tých čias. Všetci boli nadšení miestnou vegetáciou a klímou a šírili správy o dobrom mene Opatije. Tým pomáhali postupnému vybudovaniu a premene miesta na neskoršie klimatické liečivé kúpele.

Okrem vplyvnej smotánky sa o rozvoj kúpeľníctva postarali aj vtedajšie lekárske kapacity, medzi najvýznamnejšie patril aj nemecký lekár, najskôr laryngológ, neskôr si rozšíril profesúru aj na ďalšie odbory vnútorného lekárstva, profesor Leo­pold Kristelli, ktorý vyštudoval vo Viedni a medzi prvými svojím výskumom poukazoval na liečivý vplyv vysokej koncentrácie aerosolu, zmesi morského a horského vzduchu prítomného práve v Opatiji. Rovnako ako ďalší nemecký lekár, ktorý vyštudoval v Mníchove, profesor, laryngológ a plodný spisovateľ Max Jozef Örtel.

Miesto pre výnimočných

Opatija sa postupne stala in, bola miestom pre dôležitých. Jeden za druhým si tu aristokrati z celej Európy stavali luxusné penzióny, sanatóriá, hotely, vily.

Na ich výstavbe pracovali najlepší architekti – Max Fabijanij, Carlo Seidl, Emilijo Ambrosinij, Sándor Neuhausler.

Opatija sa stávala mondénnym kúpeľným mestom. S obľubou sem chodieval rakúsko-uhorský cisár František Jozef I., nemecký cisár Viliam II., švédsko-nórsky kráľ Oskar II., rumunský kráľ Carol, ruské veľkokniežatá. Opatiju zažila a ospievala aj slávna americká balerína Isadora Duncan, pravidelne ju navštevoval aj ruský spisovateľ Anton Pavlovič Čechov, hudobní skladatelia Gustav Mahler, Franz Lehár, Giacomo Puccini a mnohí ďalší slávni umelci.

Vďaka miernemu podnebiu bola Opatija navštevovaná najmä v zime, letné pobyty boli podstatne lacnejšie.

Opatijské parky a záhrady

V rokoch 1845 až 1860 v okolí vily Angiolina začal vznikať park. Higinio Scarpa, veľký milovník prírody, ho vysádzal s pomocou svojich priateľov, ktorí pochádzali z rôznych kútov sveta. Medzi nimi boli mnohí kapitáni námorných lodí.

Rastlinám, ktoré si nechal dovážať a o ktoré sa staral, sa tu aj napriek tomu, že neboli typické pre miestne podnebné pásmo, veľmi darilo a dodnes sú ozdobou parku.

Park má rozlohu 3,64 hektára a je rozdelený na 60 polí. Zasadených je tu okolo 150 druhov rastlín.

V parku stojí aj najstaršia stavba - Kostol sv. Jakuba, ktorý sa spomína už v roku 1449. V súčasnosti je park rozdelený na dva celky, jeden v blízkosti kostola sa nazýva Park sv. Jakuba a druhý – Park Angiolina – je v okolí vily.

V Opatiji začali postupne pracovať mnohí významní záhradní architekti. Vznikajúcemu kúpeľnému mestu dodávali jedinečný vzhľad budovaním prekrásnych parkov a záhrad.

Kúpeľné budovy, sanatóriá a vily boli popretkávané nádhernými parkovými cestičkami a promenádami, ktoré spájali jednotlivé letoviská aj so zalesnenými časťami Opatije, ktoré sem zasahovali z pohoria Učka.

Zrod kúpeľníctva

Dôležitým bodom vo vývoji Opatije ako kúpeľného mesta bol rok 1889, keď mesto získalo od rakúskych orgánov oficiálny status prímorských kúpeľov s dvanástimi sanatóriami a 62 registrovanými lekármi.

O vznik Opatije ako kúpeľného mesta sa zaslúžil aj významný lekár a spisovateľ Juraj Matija Šporer, ktorý prišiel s myšlienkou založenia Spoločnosti na budovanie Opatije ako prírodných liečivých kúpeľov.

Miestni po ňom pomenovali pavilón neďaleko vily Angioliny, ktorý najprv slúžil ako luxusná cukráreň a potom sa z neho stala galéria.

Skutočnému rozkvetu Opatije však pomohlo aj vybudovanie odbočky železnice Viedeň – Terst v roku 1851. Opatiji slúžila stanica v Matulji.

Ďalšie železničné spojenie pribudlo v roku 1873, keď dokončili železnicu z Budapešti do Záhrebu a zo Záhrebu do Rijeky.

Vila ako múzeum

Neskôr sa majiteľom vily Angioliny stal Rakúšan Friedrich Julius Schüller, riaditeľ Spoločnosti južných železníc z Viedne, ktorý postupne začal skupovať nehnuteľnosti v meste. Vila Angiolina bola prvým objektom v ich vlastníctve. Opatiju začali pretvárať na rakúsko-uhorské mondénne kúpele.

Schüller inicioval aj výstavbu prvého opatijského hotela Quarnero, súčasný Kvarner, a potom aj Kronprinzessin Stephanie, súčasný Imperial, ktoré slúžili tým najvplyvnejším hosťom.

Prvým a najslávnejším turistickým objektom, v ktorom sa opakovane ubytovávali hostia, však navždy zostáva vila Angio­lina.

O tom, ako rástla jej cena, hovorí aj fakt, že Higinio Scarpa kúpil celý pozemok aj s pôvodnou stavbou za 700 forintov a v roku 1910 sa vila s parkom plná exotických rastlín predala za 2,5 milióna korún.

Počas prvej svetovej vojny a v medzivojnovom období mala vznešená klientela iné problémy, takže vývoj letoviska sa zabrzdil. Po druhej svetovej vojne sa sláva letoviska začala obnovovať a jeho význam opäť rástol - síce v pozmenenej podobe a v inom režime, ale napriek tomu sa vzhľadom na minulosť vily podarilo nadviazať na tradíciu. Dnes vo vile nájdete múzeum cestovného ruchu.

Prízemie slúži ako koncertná a výstavná miestnosť. Na prvom poschodí je stála expozícia cestovného ruchu nielen v Opatiji, ale na jadranskom pobreží vôbec.

Súčasťou múzea je aj neďaleko stojaci Umelecký pavilón Juraja Šporera, ktorý je špeciálne zameraný na kúpeľnú minulosť kvarnerskej oblasti.

V pavilóne sa expozície budú meniť. Tá prvá je o kvarnerských kúpalis­kách, ktoré, žiaľ, už dnes neexistujú. Múzeum zhromažďuje údaje o všetkých relevantných prameňoch a potenciálnych múzejných predmetoch a úlohou inštitúcie je aj vytvorenie systému hodnotenia múzejného materiálu a jeho databázy.

Dovolenka ako pre šľachticov

Ak sa vyberiete na Opatijskú riviéru, čaká vás nádherné zelené letovisko prepojené 15 kilometrov dlhou riviérou Lungomare.

Riviéru tvorí šesť obcí – Lovran, Mošćenička Draga, Volosko, Medveja, Ika, Ičići a Opatija.

Sláva mesta trvá dodnes a okrem už existujúcej tradície zimných kúpeľných liečebných pobytov tu vznikla i tradícia kongresového turizmu, wellness pobytov a, samozrejme, letných dovoleniek. Leto ponúka množstvo aktivít, festivalov, koncertov, prehliadok či výstav.

Určite však zažijete aj atmosféru niekdajšieho mondénneho kúpeľného mesta rakúsko-uhorskej monarchie.

Môžete si posedieť v kaviarňach, kde sa stretávali najmocnejší a vplyvní ľudia minulého storočia. Luxusnú dovolenku môžete stráviť v hoteloch - buď si vyberiete niektorý z moderných, alebo dáte prednosť tým z la belle epoquea. Ubytujú vás v izbách, v ktorých bývali králi a kniežatá.