SVÄTÝ JUR.Branko Stapar pochádza z juhoslavónskej Petrinje, ležiacej neďaleko Sisaku. Takmer štyridsať rokov žije na Slovensku.
Do Bratislavy prišiel študovať archeológiu, oženil sa tu a už na Slovensku zostal. Celé roky pracoval v Slovenskej televízii ako výtvarník, scénograf a špecialista na historické filmy. Projektoval aj vyrábal historické rekvizity, ktoré sa nedali inak zadovážiť.
„Z kumulácie všetkých mojich zamestnaní a záľub vznikla jedna, ktorá je širokospektrálna – zbierať a študovať historické artefakty,“ hovorí Stapar. Jednoducho, „desať alternatív pre desať životov“, ako dodáva.
Už 35 rokov zbiera, kupuje na burzách a vymieňa všetko, čo sa týka Chorvátska. Zbierka však jedinečná tým, že všetko získal len na území bývalého Československa alebo Slovenska. Ani jednu knihu, mapu, dokument, medailu či fotografiu nepriniesol z Chorvátska.
Obrovská zbierka zapĺňa nenápadný dom vo Svätom Jure pri Bratislave. V policiach má množstvo kníh, máp, výstrižky uložené v šanónoch sú prehľadne roztriedené podľa oblastí.
Na stenách visia nádherné obrazy, za sklom odpočívajú staré mince, gombíky, medaily, klúče. Je toho množstvo, ani sa nechce veriť, že to nazbieral jeden človek.
Branko Stapar však vie aj veľmi pútavo rozprávať a ku každej veci, ktorú má vo svojej zbierke, má minimálne jeden príbeh. Najnovším prírastkom sú fotografie opernej speváčky Milky Trniny, ktorej kariéra sa rozbehla v roku 1890, keď ju angažovali do mníchovskej opery. Neskôr spievala v Záhrebe, Londýne, vo Viedni aj v americkom Bostone. Vystupovala údajne aj v bratislavskej opere. Jej obdivovateľom a vraj aj ctiteľom bol čokoládový magnát Carl RussSuchard. Milka ho vraj odmietla, on však na znak úcty pomenoval nový výrobok – tabličku mliečnej čokolády – jej menom. Určite je táto prezentácia vzniku názvu známej čokolády romantickejšia než suché konštatovanie, že vznikol zložením zo slov Milch und Kakao.
Na ďalších fotografiách je aj chorvátsky herec Zvonimir Rogoz, ktorý si na pražskom Barandove zahral hlavnú úlohu vo filme o M. R. Štefánikovi. Uložili ho však do archívu a až na zopár sekvencií ho nikto nevidel.
Prepojenie na bývalé Československo má aj spisovateľka Marija Jurič Zagorka. Autorka Gričskej čarodejnice či Plamene inkvizície sa vydala za Čecha, s ktorým však nebola šťastná – bil ju. Rozviedla sa a po návrate domov sa z nej stala prvá chorvátska feministka a ochrankyňa týraných žien.
Branko Stapar pripravuje na júnový festival chorvátskej menšiny výstavu, samozrejme, len časti svojej zbierky. Výstava bude v Devínskej Novej Vsi. Panely, na ktorých budú jednotlivé dokumenty a fotografie, si vyrába sám, zo samolepiaceho papiera si vyrába na ne aj „ozdoby“.
„Je zaujímavé, koľko sa dalo nazbierať dokumentov a artefaktov o stopách Chorvátov na tomto území. Môj archív je v tomto zmysle najkompletnejší na Slovensku,“ povedal Stapar.