SME

K Jadranu sa chodilo už pred 160 rokmi

Kvarnerské strediská boli prvé, kde oddychovala šľachta a členovia kráľovských rodín.Postupne pribúdali ďalšie turistické centrá.

(Zdroj: REPROFOTO – BRANKO STAPAR)

Turizmus ako taký, samo­zrejme, nie je vynálezom posledných desaťročí.

Ľudia cestovali odjakživa, ale zvyčajne to boli objaviteľské cesty – často nielen pre cestovateľa. Začiatky turizmu za oddychom k moru v masovejšom meradle spadajú do druhej polovice 19. storočia. Šľachta mala vždy svoje sídla na riviérach.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Až keď začali šľachtici postupne odkupovať paláce a ponúkať apartmány na prenájom a oddych, mohli si ich dovoliť aj tí menej bohatí.

Najdlhšiu tradíciu v tomto duchu má kvarnerské mesto Opatija. Tá sa začína niekde okolo roku 1844, keď Higinio von Scarpa kúpil vilu Angiolinu a po rekonštrukcii sa stala miestom, kam chodila rakúska smotánka

SkryťVypnúť reklamu

Dovolenka aj na ostrovoch

Postupne sa módny trend dovolenkovať pri Jadrane preniesol aj na ďalšie miesta. Aj ostrov Cres má takmer 160­ročnú históriu turizmu. O niečo neskôr sa postupne zapĺňali aj ostatné kvarnerské riviéry. Napríklad na crikvenickú začala pred 120 rokmi cestovať zase uhorská šľachta. Turisti sa dostali aj na Lošinj, do Nového Vinodolského a do kontinentálneho Gorského kotara.

Kvarner so svojím historickým zázemím je oporou cestovného ruchu v Chorvátsku aj dnes.

Na Primor­sko­go­ranskú župu, kam Kvarner spadá, pripadá 20 percent všetkých ubytova­cích kapacít. Postupne sa turisti dostávali čoraz viac na juh.

Klasickú turistiku priniesli študenti

Pešiu alebo aj poznávaciu turistiku podľa Branka Stapara, Chorváta, žijúceho na Slovensku, ktorý sa venuje histórii Chorvátov na našom území, k Jadranu priniesli študenti z Viedne a Prahy.

SkryťVypnúť reklamu

Tento typ turistiky sa začal rozvíjať asi pred sto rokmi a zasiahol väčšiu časť ľudí než pobyty v bohatých a opulentných hoteloch.

Z bývalého Československa boli Česi tí, ktorí už v 20. ro­koch cestovali na Jadran.

Druhá svetová vojna turizmus pribrzdila, ten sa začal nanovo rozvíjať v 50. rokoch. Vtedy začali hromadnejšie k moru cestovať aj Slováci.

Záujem stúpa

Slováci nikdy nepatrili k najpočetnejším dovolenkárom v Chorvátsku, dlhodobo vedú Nem­ci, ale počet Slovákov každoročne stúpa.

V roku 2006 to bolo necelých 218­tisíc ľudí, minulý rok ich bolo o 62 600 viac.

Z celkového počtu zahraničných turistov tvorili minulý rok Slováci 3,7 percenta, rovnako ako Poliaci, Česi 8,9, Maďari 4 a najviac bolo Nemcov – 21,9 percenta. Domáci predstavovali 11,5 percenta zo všetkých návštevníkov.

SkryťVypnúť reklamu

Zvýšil sa aj počet Slovákov, ktorí trávia dovolenku v hote­loch. Väčšina však býva na súkromí. Nielen pre cenu, ale aj pre domácku atmosféru a príjemný komfort.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Cestovanie

Komerčné články

  1. Ako často treba čistiť fasádu? Niektoré si vystačia samy
  2. Tridsať rokov učí ľudí šoférovať. Čo je problém dnešných vodičov?
  3. Tunisko nie je len o plážach. Takto vyzerá mimo rezortu
  4. Maldivy mimo sezóny. Dážď prišiel dvakrát, vila za cenu izby
  5. Na Devín kyvadlovou dopravou zadarmo
  6. Za dovolenkové škody vyplatila Allianz o 41 percent viac
  7. Hodnotenie profesionála: Ako je Turecko pripravené na leto?
  8. Inšpirujte sa tajomstvom najšťastnejších krajín sveta
  1. Tunisko nie je len o plážach. Takto vyzerá mimo rezortu
  2. Stanovisko LESY Slovenskej republiky, š. p.
  3. Maldivy mimo sezóny. Dážď prišiel dvakrát, vila za cenu izby
  4. Apartmány pri mori nie sú len pre smerákov. Kde nájdete lacné?
  5. Na Devín kyvadlovou dopravou zadarmo
  6. Za dovolenkové škody vyplatila Allianz o 41 percent viac
  7. Takto má vyzerať dostupný biznis notebook
  8. Hodnotenie profesionála: Ako je Turecko pripravené na leto?
  1. Maldivy mimo sezóny. Dážď prišiel dvakrát, vila za cenu izby 19 939
  2. Apartmány pri mori nie sú len pre smerákov. Kde nájdete lacné? 6 076
  3. Hodnotenie profesionála: Ako je Turecko pripravené na leto? 5 265
  4. Na Devín kyvadlovou dopravou zadarmo 3 920
  5. Inšpirujte sa tajomstvom najšťastnejších krajín sveta 2 898
  6. Last minute zájazdov je každé leto menej. Kde ich ešte nájdete? 2 608
  7. Tunisko nie je len o plážach. Takto vyzerá mimo rezortu 1 747
  8. Ako často treba čistiť fasádu? Niektoré si vystačia samy 1 707
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
  1. Irena Šimuneková: Čriepky z Bojníc
  2. Pavel Baláž: V Bologni si vykrútite krky - pri pohľadoch na vysoké veže
  3. Ján Komrska: Mulhacén, Španielsko
  4. Patrik Užák: Balada o Balatóne
  5. Peter Lacina: Toskánsko za humnami: Spring '25
  6. Ladislav Kucharik: Rio 01 - Holé zadky v meste hriechu, pod rukami Krista
  7. Soňa Fröhlichová: Bazilej (Basel, Bâle) je pozoruhodné mesto, žijúce kultúrou, športom a tradíciami
  8. Soňa Fröhlichová: Bazilejský karneval trvá 72 hodín
  1. Radko Mačuha: Oslobodenie prichádza z Východnej. 25 106
  2. Ivan Čáni: Všetci držme huby a nechajme Roberta Fica pracovať! Lebo len on JEDINÝ vie, čo je najlepšie. 18 432
  3. Viktor Pamula: Fico je nebezpečný 14 899
  4. Dušan Koniar: V roku 1989 mala ČSSR 3315 vlastných tankov 11 303
  5. Michael Achberger: Prestaňte držať diéty! Týchto 7 návykov vám predĺžia život aj zlepšia postavu 10 522
  6. Michael Achberger: Prestaňte rátať kalórie. Toto vás naučí chudnúť jednoduchšie! 8 233
  7. Janka Bittó Cigániková: Zdravotníctvo má liečiť, nie financovať cirkev 7 902
  8. Ján Valchár: Delúzia svätých Cyrila a Metoda 6 955
  1. Roman Kebísek: Básnik Byron vraj „miloval len jednu“ – Chaworthovú
  2. Věra Tepličková: O Cintuloch a Ficoch alebo Otázky bez odpovedí
  3. Marcel Rebro: Ruský oligarcha: Keď máš všetko, len nie istotu, že sa dožiješ večere
  4. Marian Nanias: Pokus odvolať predsedníčku Európskej komisie (EK) Ursulu von der Leyen.
  5. Radko Mačuha: Pozor ! Cyril a Metod. Vstup len na povolenie.
  6. Marcel Rebro: Ako chutí ruský mier? Po obuškoch.
  7. Věra Tepličková: Na Devíne sláva bola, ušlo sa vám kúsok z vola?
  8. Radko Mačuha: Oslobodenie prichádza z Východnej.
SkryťZatvoriť reklamu