Cyprus je po Sicílii a Sardínii tretím najväčším ostrovom v Stredozemnom mori. Hoci ho slovenskí turisti zatiaľ príliš neobjavili, má všetko, na čo si len náročný dovolenkár spomenie: pestrú históriu a kultúru, rôznorodú prírodu, kilometre udržiavaných pláží, skvelú kuchyňu, priateľských obyvateľov. Podľa legendy sa práve tu z morskej peny zrodila grécka bohyňa lásky a krásy Afrodita. Obrázky Afrodity uvidíte všade - na fľašiach s vínom, známkach, príveskoch a tričkách. Jej meno si do názvu pridávajú hotely a najrôznejšie firmy. A tak sme sa po stopách Afrodity rozhodli vydať - veď bohyne, ako je známe, si vyberajú tie najkrajšie miesta.
Afrodita sa podľa bájí vynorila z mora neďaleko Pafosu na úchvatnom mieste na južnom pobreží zvanom Petra tou Romiou. Legendy o jej pôvode sa rozchádzajú; jedna verzia tvrdí, že bola dcérou boha nebies Urána, proti ktorému sa vzbúril syn a odsekol mu genitálie. Tie spadli do mora práve na pobreží Cypru a z oplodnenej morskej peny povstala krásna a vášnivá Afrodita.
Tí, čo túžia po večnej kráse, by vraj mali trikrát oboplávať menšiu skalu pri jej rodisku - miestni však varujú, že práve tu sú nebezpečné spodné prúdy. Na kamenistej pláži pri skalách Petra tou Romiou sa tmolia ľudia a hľadajú kamienky v tvare srdca. Nebuďte prekvapení, keď na konároch okolitých stromov uvidíte povievať priviazané vreckovky - aj takto môžete naznačiť, že sa na Cyprus chcete vrátiť.
Pafos - bohaté dedičstvo minulosti
Prístavný Pafos patrí k najpôvabnejším mestám Cypru. Bol centrom Afroditinho kultu a v helenistickom a rímskom období i hlavným mestom ostrova.
Celý archeologický park v Pafose patrí do svetového dedičstva UNESCO. Pestré príbehy z minulosti by mohli rozprávať predovšetkým farebné mozaikové dlážky so scénami z gréckej mytológie, ktoré pokrývali podlahy rímskych víl, a "hrobky kráľov" - cintorín, ktorý sa používal od 4. storočia pred Kristom do 3. storočia nášho letopočtu. Súčasťou rozsiahleho komplexu na pôde jedného z najvyhľadávanejších letovísk je i rímsky odeón (kryté divadlo), svätyňa boha lekárstva Asklepia (našlo sa tu množstvo antických lekárskych, chirurgických i gynekologických nástrojov - v súčasnosti sú vystavené v Archeologickom múzeu v Pafose) a ruiny francúzskej pevnosti so 40 stĺpmi Saranta Kolonnes.
Mestečko priťahuje veľkým výberom tovaru na širokej pobrežnej promenáde, čulým ruchom v prístave a príjemnými tavernami s rybími špecialitami čo by kameňom dohodil od historických pamiatok.
Sladké pokušenie loukoumia
Neďaleko Pafosu leží dedinka Geroskipou (v preklade Posvätné záhrady). Počas pohanských jarných slávností Afrodity sa kvetmi vyzdobení pútnici práve z tohto miesta vydávali po posvätnej, asi 16 kilometrov dlhej pobrežnej ceste do Afroditinej svätyne v Palea Pafose, kde na účastníkov procesie čakal program plný súťaží, hier, poézie a hudby. Táto tradícia prežila dodnes ako jarný kvetinový festival Anthistiria.
Múrmi obohnané záhrady boli kedysi plné kvetov a stromov, v tieni ktorých sa odohrávali rituálne orgie na počesť bohyne. Dnes je Geroskipou preslávené najmä vďaka sladkému želé loukoumia. Už viac ako sto rokov ho z čisto z prírodných surovín vyrába miestna rodinná firma Aphrodite Delights. Recept je, pochopiteľne, tajný, vieme len, že sa štyri hodiny spolu varia základné suroviny: voda, cukor, kukuričný škrob, mleté mandle a oriešky, citrón, ružová voda a rôzne príchute, od čokoládovej, pomarančovej, banánovej, vanilkovej, jahodovej, kokosovej, mandľovej až po mandarínkovú či pistáciovú. Horúca zmes sa leje do drevených foriem vysypaných práškovým cukrom, v ktorých jeden deň chladne a tuhne, potom sa krája na kocky, posype sa práškovým cukrom a zabalí do známych krabičiek s obrázkom božskej patrónky.
Posvätné rituály
Kult Afrodity na Cypre sa začal rozvíjať okolo roku 1500 pred Kristom, keď na pahorku v Palea Pafose, s výhľadom na more, postavili svätyňu, okolo ktorej postupne vyrástlo dnes už neexistujúce rovnomenné mestečko.
V neďalekej Kouklii sa ako významná súčasť rituálov spojených s Afroditou odohrávala tzv. posvätná prostitúcia. Každé dievča pred uzavretím manželstva muselo prísť do chrámu a oddať sa mužovi, ktorý si ju vybral, hodil jej k nohám peniaze ako dar chrámu a vyriekol formulku: "Vzývam v tebe bohyňu." Pochopiteľne, muži si vyberali podľa vzhľadu a menej príťažlivé ženy museli niekedy čakať aj štyri roky, kým si splnili "predmanželskú povinnosť". Dievčatá, ktoré si nikto nevybral, zostávali slúžiť v chráme.
Afroditina svätyňa prekvitala i za Rimanov, až kým cisár Theodosius v 4. storočí nezakázal pohanstvo. Svätyňa chátrala a miestni obyvatelia neskôr použili jej ruiny ako stavebný materiál pre svoje príbytky.
Kouklia nepatrí medzi bežné turistické zastávky. Pomedzi rozvaliny roztrúsené na voľnej ploche schádzame k malému múzeu v niekdajšom dome rodu Lusignanovcov. Z množstva exponátov azda najviac zaujme veľký čierny kónický kameň. Práve v takejto podobe kedysi uctievali bohyňu plodnosti a neskôr Afroditu. Ženy pri obradoch natierali falický monolit olivovým olejom.
Kamarátka sa najprv ubezpečila, že nikto nie je nablízku. V múzeu sme boli samy, len v tieni nádvoria sedelo pár zamestnancov. Potom priložila obe ruky na kameň a po chvíli sme si všimli jej rozšírené zorničky. "Skús to," povie. Dotkli sme sa kameňa - je hladký a teplý. Počujeme len šum hlasov zvonku, v miestnosti je prítmie a horúčava ostáva za otvorenými dverami. Zrazu cítiť, ako končeky prstov citeľne pulzujú: je skutočne energia nahromadená pred tisícmi rokov zachovaná v tomto veľkom kameni?
Pešo po polostrove Akamas
Ak sa vyberiete po stopách Afrodity, nemali by ste vynechať jednu z najkrajších peších trás na ostrove - Afroditin chodník na polostrove Akamas na západe Cypru. Východiskovým bodom sú tzv. Afroditine kúpele - legendárna jaskyňa s jazierkom, v ktorom sa Afrodita kúpavala a kde sa zoznámila so svojím milencom Adonisom. Tým, čo sa opláchnu v neďalekom jazierku, sľubuje legenda večnú mladosť a zamilovanosť.
Afroditin chodník má 7,5 kilometra a prejdete ho za tri až päť hodín, podľa počtu zastávok. Sedem kilometrov síce nie je veľa, ale polovica cesty vedie serpentínami do kopca a najmä v horúcom lete môže byť ničím netienený výstup na 370-metrový Moutti tis Sotiras zničujúci. Na dobytie energie si nezabudnite vziať škatuľku loukoumi a najmä fotoaparát - po ceste sa určite budete kochať nádhernými výhľadmi na kopcovité severné pobrežie.
Autor: Barbora Škovierová