Tui sa stal na pár dní naším turistickým sprievodcom. Svoj sen začal napĺňať tak, že sa prihlásil na štúdium angličtiny. Učil sa ju dva roky a "bol to veľmi drahý kurz", hovoril. Stál 50 dolárov (asi tisíc korún). Za rok. Letenka do hlavného mesta Thajska stojí štyrikrát viac.
Tui, odetý v značkovom oblečení od Nike či Adidas, ktoré tu stoja pár dolárov, nikdy nebol mimo svojho rodného mesta. Luang Prabang má 26-tisíc obyvateľov.
Párty a` la Lao
Laos je veľmi chudobná krajina, Slovák sa tam cíti asi ako Japonec u nás. Pocit pána Nomuru, ktorý býval v rovnakom guest house v Luang Prabangu ako my, si asi bežný našinec vie len ťažko predstaviť. "Pol roka žijem v Laose, pol roka v Tokiu," hovoril 64-ročný japonský dôchodca na párty, ktorú organizoval majiteľ nášho komplexu. Švajčiar, ktorý si zobral za ženu Laosanku. Bola to párty na tzv. Lao style. Všetci hostia sedia na tráve, na špeciálnych kobercoch, jedia miestne špeciality a pijú pivo. Pitie Lao beer na miestny spôsob znamená, že všetci pijú z jedného dvojdecového pohára a na ex. Ak niekto nestíha, zdržuje, musí čakať celá skupina.
Švajčiarov penzión, to boli vlastne bungalovy, ako majú na plážach na Bali. Ich majiteľ tu podniká už niekoľko rokov. Hovorí, že turistov chodí stále viac a má často plných všetkých sedem bungalovov stojacich na kopci nad riekou Mekong.
Bývalé kráľovské mesto
Bývalé kráľovské mesto je na zozname svetového dedičstva UNESCO a pokladá sa za najkrajšie miesto juhovýchodnej Ázie. Od 14. storočia bolo sídlom kráľov, preto v meste zostalo mnoho chrámov, o ktoré sa dodnes starajú budhistickí mnísi. Mesto leží na brehu rieky Mekong a obklopuje ho džungľa.
Istý čas Laos ovládali Francúzi. Po nich tu zostala koloniálna architektúra, ktorú je vidieť najmä v centre mesta. To tvorí jedna hlavná ulica. Miestni obyvatelia pochopili, že ak chcú na niečom zarábať, tak na turistoch. Hoci tých je tu stále oveľa menej, ako je bežné v turistických destináciách.
Na ulici je množstvo internetových kaviarní s veľmi pomalým a vypadávajúcim internetom, reštaurácie a množstvo turistických kancelárií, ktoré ponúkajú výlety do okolia mesta.
Miestny blší trh v priľahlých uličkách, ktorý sa začína každý večer, dotvára neopakovateľnú atmosféru mesta na brehu ôsmej najväčšej rieky na svete. Dajú sa tu kúpiť ručne vyrábané šatky, náramky, látky, tričká či kabelky za pár korún. Laosania sú zvyknutí na zjednávanie, hoci často ani pôvodne navrhnutá cena nie je premrštená. Všetko sa dá kúpiť aj za americké doláre. Miestna mena kip je veľmi slabá, za dolár dostanente 8500 kipov.
Večer vznikajú na uliciach aj provizórne reštaurácie s miestnymi pochúťkami. Jedlo v nich stojí v prepočte asi dvadsať korún. Práve vďaka Francúzom dostať v Luang Prabangu bagety či vynikajúce koláčiky. Priamo na ulici sa dá kúpiť aj čerstvá upražená káva.
V meste sú aj masážne domy. Laoská masáž nie je taká silová ako thajská. Za osem dolárov vám, zväčša mladé dievčatá, v čistom a príjemnom prostredí vymasírujú celé telo vrátane prstov na rukách či nohách a ušných lalôčikov. V cene je aj špeciálne ľanové oblečenie, ktoré treba mať počas celej masáže na sebe.
Výlety za mesto
Každý, kto zavíta do mesta, by si nemal nechať ujsť výlet k vodopádom
Kuang Si a do jaskýň Pak Ou, kde je 2500 sôch Budhu. Priamo vo vodopádoch, v nádhernej belasej vode sa môžete kúpať, okolie je ideálne na piknik.
Neopakovateľný zážitok je aj plavba kajakom po Mekongu. V čase sucha je rieka vo svojom koryte a takmer netečie. Domorodci tam lovia zelené riasy, ktoré pridávajú do jedla.
V džungli okolo mesta žijú horské kmene Homongov. Ideálne je dohodnúť sa s miestnym sprievodcom, ktorého vám sprostredkuje v centre miesta cestovná kancelária, a vybrať sa na cyklisticko-trekingovú túru do kopcov. Osady horských kmeňov sú neuveriteľne čisté, hoci domorodci žijú v drevených chatrčiach, často viaceré rodiny v jednej miestnosti. Belosi sú pre nich atrakciou, ktorú zatiaľ často nevideli.
Retro - pionierske šatky
Ako atrakcia vyzerajú červené zástavy s kosákom a kladivom na niektorých budovách. Deti chodia do školy s pionierskou šatkou. Jedinou legálnou stranou je Ľudová revolučná strana Laosu. Laos je jednou z posledných bášt komunizmu. Nie však takého ako v Severnej Kórei. Deväťdesiat percent podnikov je sprivatizovaných, podnikanie je povolené. Osemdesiat percent ľudí sa však živí poľnohospodárstvom. Napriek tomu patrí krajina medzi najchudobnejšie na svete.
Tichým tajomstvom je, že slabú ekonomiku drží nad vodou pestovanie a predaj ópia. Ópiové plantáže sú v oblasti tzv. Zlatého trojuholníka, v horských oblastiach na hraniciach s Barmou.
LAOS
Laos je pomenovaný podľa ľudu Lao. Starý názov krajiny Lanxang znamenal "krajina milióna slonov". Doložená história sa začína v roku 1353, keď bolo založené kráľovstvo Lanxang.
V roku 1953 získal Laos nezávislosť a kráľ Luang Prabangu Sisavang Vong sa stal hlavou nezávislého Laoského kráľovstva.
Hlavným mestom bol Vientiane, kráľ však sídlil v Luang Prabangu.
V roku 1975 Luang Prabang dobyl komunistický Pathet Lao. Nasledoval exodus obyvateľstva a Luang Prabang sa stal nevýznamným provinčným mestom.
Po znovuotvorení Laosu svetu začiatkom 90. rokov 20. storočia začal význam mesta opäť rásť.
V roku 1995 sa centrum mesta stalo súčasťou svetového dedičstva UNESCO.
Mesto je strediskom obchodu s ryžou, kaučukom a teakovým drevom.
FOTO - AUTOR
|
Jaskyňa budhov. |
|
Pionierka. |
