Takmer neznámy Folegandros leží neďaleko slávnejších ostrovov Milos, Santorini a Ios. Pomenovaný je údajne podľa Pholegandra - syna mýtického krétskeho kráľa Minóa. Iné zdroje uvádzajú, že ostrov dostal meno podľa svojho typického výzoru. Phelekgundari znamenalo totiž vo féničtine skalnatá zem či krajina - a presne takýto je charakter celého ostrova.
Folegandros má farbu železa. Všimol si to už antický geograf Strabón a pomenoval ho železným ostrovom. Pokrýva ho najmä kamenitý terén s minimálnou vegetáciou. Úrodné sú jedine východné terasy ostrova, kde sa pestujú najmä figy, olivy a hrozno. Na kamenistej pôde ostrova sa darí len niektorým druhom rastlín. Najfarebnejší je ostrov práve na jar, čo, žiaľ, väčšina turistov nemá možnosť vidieť. Prostredie ostrova praje pastierstvu. Okrem oviec tu miestni obyvatelia chovajú najmä kozy, hovädzí dobytok či ošípané. Celkový kolorit nepochybne dopĺňajú somáre, ktoré slúžia ako dopravný prostriedok. Občas vedia skomplikovať dopravnú situáciu na ceste.
Kamenný labyrint
Vďaka spleti kamenných múrov, ktoré sa tiahnu takmer celým ostrovom, vyzerá Folegandros ako labyrint. Múry vytvorené z nasucho kladených kameňov sa nazývajú louria. Zabraňujú zosuvu pôdy a vytvárajú terasy, na ktorých sú pasienky, políčka a záhradky. Na otázku, kedy vznikli, nevedia odpovedať ani miestni. Vyžiadali si stovky rokov práce. Niekedy sa zdá, že nemajú konca.
Kamenný labyrint, vedľa ktorého vedú cestičky, vás neraz privedie na zaujímavé miesta. Niekedy naopak skomplikuje cestu. Fádny ráz ostrova spestrujú typické malé kostolíky natreté na bielo či kamenné domčeky slúžiace ako maštale pre stáda.
Silu vetra v minulosti využívali mlyny, ktoré dnes pustnú. Voda je na ostrove veľmi vzácna. Musí sa privážať a plniť do cisterien, odkiaľ sa potom v určitých dňoch rozváža po ostrove. Ďalším problémom je elektrina, ktorá už nevyhovuje rozmáhajúcemu sa cestovnému ruchu. Na pravidelne vypadávajúci elektrický prúd dá časom zvyknúť.
Čisté more, prázdne pláže a dobré jedlo
Na ostrove sa nachádzajú tri väčšie centrá - prístav Karavostasis, Folegandros (Chora) a Ano (Pano) Meria. Turisti sa z pochopiteľných dôvodov koncentrujú pri pobreží. Pláže na ostrovoch neponúkajú kompletnú infraštruktúru. Slnečníky či ležadlá tu väčšinou nenájdete. Poskytnú vám však prekrásne čisté more.
Na výber je piesočnatá pláž Angali, odkiaľ sa môžete presunúť na skalnatú Firu alebo Galifos, ktoré ležia neďaleko.
Za plážou Galifos nájdete ďalšiu piesočnatú pláž Agios Nikolaos. Z Angali a Agios Nikolaos vypláva v pravidelných intervaloch menšia loď, ktorá vás preplaví na údajne najkrajšiu pláž ostrova - Livadaki. Pláže na východnej strane ostrova sú pre skalnatý terén ťažko prístupné a v popoludňajších hodinách ich slnko pomaly opúšťa.
Na čom si treba pochutnať? Z miestnych špecialít odporúčame rôzne varianty syrových koláčov, ktoré možno kúpiť v malých pekárňach. Obyvatelia Folegandra sú hrdí predovšetkým na miestny syr souroto. Ak však nemáte radi kozí syr, tak neodporúčame. Zo sladkostí stoja za hriech medové tyčinky s rôznymi druhmi orechov či tzv. pastelli plné sezamu. "Mäsožravci" môžu okúsiť jahňacinu alebo morské tvory.
Folegandros a jeho obyvatelia
Kto chce zažiť kúsok tradičného ostrovného života, mal by zablúdiť do vnútrozemia. Nájdete tam usadlosti s menším počtom domov, kde počet zvierat jednoznačne prevyšuje počet obyvateľov. Práve tu žije miestne domorodé obyvateľstvo.
Okrem domácich sú tu Gréci, ktorí prichádzajú na ostrov na začiatok sezóny, obvykle po Veľkej noci, a opúšťajú ostrov v novembri. Na ostrove majú svoj obchod, hotel či reštauráciu a zvyšok roka žijú niekde vo vnútrozemí z toho, čo si v lete zarobili.
Kto zostáva na ostrove cez zimu, žije v trocha sťažených podmienkach. Funguje len niekoľko obchodov. Autobusy premávajú len niekoľkokrát za deň. Niekedy sa zdá, že život na ostrove sa zastavil a ožíva znova s príchodom jari.
V zime sa na ostrove nudia hlavne ženy. Prežíva tu totiž stále tradícia, že do mužských kaviarní ženy nechodia. Keďže príležitostí na vyžitie je málo, zostávajú doma. Čo sa však týka nákupov oblečenia, v tomto sú muži trocha znevýhodnení. Obchody, kde sa dá kúpiť mužské oblečenie, na ostrove nenájdete. Za nákupmi sa teda treba vybrať na blízky ostrov Santorini.
Zdá sa, že poľský obchodný a podnikateľský ruch konkuruje tomu gréckemu. Nemálo kaviarničiek, reštaurácií či obchodíkov v centre Chory vlastnia totiž Poliaci.
Pirátska história a pamiatky ostrova
Pre odľahlosť a nedostupnosť sa ostrov Folegandros využíval ako miesto exilu, kam politici s obľubou posielali svojich politických neprajníkov. Folegandros bol navyše vystavený plieneniu pirátov a Turkov, preto si obyvatelia vybudovali pevnosť.
Pozostáva z tesne priliehajúcich obytných domov postavených na skalnatom, 210 metrov vysokom útese. Pevnosť Kastro možno dodnes vidieť v hlavnom meste ostrova v Chore. V Kastre sa v súčasnosti nachádzajú predovšetkým obytné domy, postupne prispôsobované súčasným pomerom.
Centrum hlavného mesta ostrova zaujme typickou architektúrou bielych domov a úzkych uličiek. Mesto sa rozprestiera na útese, odkiaľ je nádherný výhľad na Egejské more.
Dominantou Chory je Kostol Panny Márie (Panaghia). Týči sa na skalnatom útese nad mestom a dostať sa k nemu dá serpentínovitou cestou. Leží na mieste antického chrámu zasväteného dvojici bohov Artemis a Apolónovi. V kostole sa uchováva ikona Panny Márie, ktorá je opradená legendami. Počas veľkonočných sviatkov sa tento obraz nosí od domu k domu.
Ďalšie zvyšky antických stavieb možno vidieť na samom vrchole útesu. Na ťažko dostupné miesto, ktoré sa vola Paleokastro, zablúdi len málo turistov. Ostrov má i svoj maják (Aspropounta) nachádzajúci sa na útese nad plážou Livadaki. Meria 58 metrov.
Ostrov nie je vhodný pre tých, ktorí uprednostňujú návštevu historických pamiatok, múzeí a iných atrakcií. Nájdete tu jedine malé Etnografické múzeum v Ano Merii. Aj to je otvorené až podvečer od 17.00 do 20.00.
Tajuplná jaskyňa
Tajuplným, legendami opradeným miestom ostrova, je jaskyňa Chryssospilia. Nachádza sa pod skalnatým útesom na severovýchodnej strane ostrova, neďaleko Paleokastra. Jaskyňa sa stala známou hlavne vďaka zachovaným nápisom zo 4. storočia pred Kristom. Na stenách sa objavili aj prekvapivé vyznania lásky, ako napríklad: "Pythagoras miluje chlapcov." Usudzuje sa, že išlo o miesto, kde sa vykonávali rituály, možno späté práve s iniciačným aktom. Podľa miestnej tradície sa jaskyňa využívala ako úkryt pred pirátmi. Raz sa pirátom podarilo zadržať staršiu ženu utekajúcu smerom k jaskyni. Za prísľub, že ju nechajú žiť, im prezradila, kde sa ostatní ukrývajú. Piráti ju zhodili z útesu. Vo vchode do jaskyne zapálili oheň a skrývajúci sa obyvatelia sa udusili. Jaskyňa je významnou archeologickou lokalitou. Nie je verejne prístupná. V prípade záujmu o vstup treba požiadať o špeciálne povolenie.
FOTO - AUTORKA