Poradíme vám, ako sa v uličkách starého Pitera nestratiť a pozrieť si to najzaujímavejšie.Petrohrad už dávno nie je len mesto so zašlou cárskou minulosťou. Jedným z chuligánov, ktorý tu robil čertoviny, bol aj odchádzajúci ruský prezident Vladimir Putin. Jeho nástupca Dmitrij Medvedev je tiež Petrohradčan. Na rozdiel od neho bol však vzorný jednotkár. Obaja dnes žijú v Moskve aj s rodinanim. Byť na ich mieste, radšej by som sa do Moskvy neponáhľal. Nemá taký šarm, eleganciu, atmosféru a európskeho ducha ako toto, na Európu mladé - len niečo cez 300 rokov - staré mesto.
Začiatok. Ako v Benátkach
Až 15 percent rozlohy tohto päťmiliónového mesta tvorí riečna delta. Mestom prechádza takmer stovka riek a riečok či vyše dvadsať kanálov, ktoré často pretínajú krásne secesné mosty. Jednoducho Benátky severu. Pri rieke Fontanka začíname prvé kroky Petrohradom.
Rieka je ešte mierne zmrznutá a pokrytá snehom, keď sa oteplí, pribudnú aj "gondolieri" a možnosť preplávať časťou mesta na lodi. Ideálne je prísť do Petrohradu v lete, keď sa premení na mesto, ktoré nespí. "Keď sú tu biele noci, veľa toho nenaspíte," hovorí Saša. Študuje nemčinu a privyrába si ako recepčný. Cestu máme chvíľku spoločnú. Prechádzame jedným mostíkom, potom druhým a medzi stromovou alejou sa objaví naša prvá, religiózna, zastávka.
Spása na krvi
Pestrofarebný Chrám Vzkriesenia Krista svojimi cibuľovými vežičkami trošku pripomína moskovský chrám Vasilija Blaženého na Červenom námestí. Tiež je aj jedným z najčastejších námetov pohľadníc. Konkurujú mu vodné kanály či Ermitáž a Zimný palác. K obidvom je stadiaľ veľmi blízko.
Domáci ho poznajú skôr ako Chrám spásy na krvi. Postavili ho na rovnakom mieste, kde 1. marca 1881 zavraždili cára Alexandra II. Jeho nástupca Saša tretí, vyhlásil naň súťaž, ktorú víťazi - architekti Alfred Parland a Ignatij Maljšev - poňali v novoruskom štýle. Ak sa chcete pokochať aj jeho vnútrom, musíte si kúpiť lístky.
Pár metrov od chrámu uprostred malého parčíka tróni honosná budova Ruského múzea, ktoré nechal postaviť Mikuláš II. Pred budovou sa literárni nadšenci fotografujú pri soche Alexandra Puškina, ktorého zdvihnutá ruka je tiež lákadlom pre miestne holuby. Za bránami nájdete jednu z najväčších zbierok ruského umenia. Napríklad aj slávnych Burlakov na Volge od Iľju Repina.
Máme však iné priority a času málo, bočíme teda doľava ku Gribojedovemu kanálu, odkiaľ je asi najkrajší pohľad na cukríkové veže pravoslávneho chrámu.
Múzeum ateizmu v katedrále
Cestou popri kanáli míňame viacero pekných mostíkov. Za zmienku stojí najmä Bankový most s pozlátenými sochami levov na obidvoch stranách. Skôr ako sa k nemu však dostaneme, pretíname slávnu triedu Nevskij prospekt, plnú obchodov a drahých reštaurácií. "Žiadna iná trieda nie je taká pekná ako Nevskij prospekt. V Petrohrade je všetkým, existuje snáď niečo živšie, žiarivejšie, oslňujúcejšie ako táto krásna ulica v našej metropole?" povedal v 19. storočí spisovateľ Nikolaj Gogoľ. Nevskij prospekt je teda povinnou zastávkou.
Približne v jeho polovici sa vypína monumentálna Kazanská katedrála. Polkruhovým stĺporadím je jasné, čím sa architekti nechali inšpirovať - Chrámom sv. Petra vo Vatikáne. Kým v srdci Ríma je však Svätopeterské námestie v tichom prostredí, Nevskij je plný zadymených áut a trolejbusov.
V chráme, kde sú bohoslužby každý deň, je pochovaná legenda cárskej armády - poľný maršál Michail Kutuzov, ktorý zažiaril v bitkách proti Napolenovi. Oproti katedrále, kde kedysi sídlilo (sic!) Múzeum ateizmu, je takzvaný Dom knihy. Krásna secesná budova je ideálna na nákup pohľadníc, sprievodcov mesta či pre ruštiny znalých - najnovšej literatúry.
Na konci Gribojedovského kanála, ktorý je ako stvorený na prechádzky, sa dostávame na Senné námestie. V neďalekom Jusupovskom paláci za záhadných okolností v roku 1916 zomrel Grigorij Rasputin, ktorého vplyv na cársky dvor bol priam legendárny. Najvyšší čas vyskúšať miestne metro a zistiť, kde sa vlastne história Petrohradu začala písať.
Tam, kde je Niva najširšia
Vystupujeme na zastávke Gorkovskaja a z centrálnej časti Petrohradu sa zrazu ocitneme v jednej z najromantickejších častí mesta. Už len pohľad na panorámu mesta z druhej strany rieky Nevy, ktorá je v tých miestach najširšia, stojí za to. Zaujímavosťou je, že Trockij most postavila francúzska firma Batignol, ktorá vybudovala aj parížsku Eiffelovu vežu. Napovedá tomu železná konštrukcia mosta, z ktorého je pôvabný výhľad na Petropavlovskú pevnosť.
Vybudovať ju dal sám zakladateľ mesta Peter I. Veľký v roku 1703. Po bleskovej prechádzke pevnosťou na malom polostrovčeku s pieskovou plážou pokračujeme ďalej cez Námestie sv. Trojice. Pri prechádzkach po Petrohrade je miesto, ktorému sa určite nevyhnite.
Nie je to však Petropavlovská pevnosť, ale Petrov domček, ktorý zaujme asi viac. Ide o najmenšie, ale možno najzaujímavejšie múzeum v Petrohrade. Je to malý drevený zrub, v ktorom žil Peter Veľký šesť rokov po príchode do močiarovitého kraja. Práve z tohto domčeka, ktorý postavili robotníci za tri dni, riadil budovanie novej ruskej metropoly. Symbolika domčeka uchvátila aj Katarínu II. Veľkú. Drevený zrub pre ochranu "obalila" murovaným domom. Vnútrajšok zrubu je však autentický. Skromná kuchyňa, spálňa, predsieň.
Aurora a Lenin volá taxikára
Iróniou Petrohradu je, že udalosť, ktorá s cárskou minulosťou mesta nadobro skoncovala, sa stala len minútu pešo od miesta, kde Peter Veľký sníval o novom ruskom veľkomeste s európskym duchom. Oproti Námornej akadémii kotví slávny krížnik Aurora, ktorý 25. novembra 1917 spustil útok na Zimný palác (kde našu cestu skončíme) a ním aj veľkú novembrovú revolúciu a začiatok komunistickej éry.
Vstup na loď je zadarmo. Ak chcete aj historický výklad, zaplatíte štýlovému námorníkovi v uniforme malý poplatok. Lodné delo je presne ako pred vyše 90 rokmi stále namierené na Zimný palác. Ako výstižne napísal sprievodca Rough Guide, na to, akú "dramatickú historickú rolu zohral, vyzerá až komicky nenáležito". Prehliadka na sivo natretej lodi ťažkej takmer sedemtisíc ton vám nezaberie viac ako 15 minút.
Komunistickí nostalgici môžu pokračovať na neďaleké Leninovo námestie. Pri námestí sídli honosná budova sídla KGB, dnes FSB, či Fínske nádražie. KGB-áci tu kedysi poslali na smrť takmer 50-tisíc obyvateľov mesta. Dominantou námestia je jedna z mála sôch Lenina, ktoré ostali stáť na svojich miestach. Lenin je nainštalovaný v póze "privolávajúceho taxík".
Umelecká bodka
Kupujeme si lístok na metro a vraciame sa do centra. Večer sa blíži a s ním pomaly aj zatváracie hodiny najväčšej ruskej galérie, petrohradského Louvru - Ermitáže. Prichádzame tak akurát. Na prehliadku, ktorá sa nedá prejsť celá za jeden deň, máme dve hodiny. Vynechať jedno z najslávnejších múzeí sveta - v skutočnosti vlastne dve spojené budovy - Ermitáž a Zimný palác - by bol hriech.
Bohatú zbierku obrazov z celého sveta začala zbierať Katarína II. Veľká. Vidieť všetkých vyše 2500 obrazov, desaťtisíc kresieb sa určite nedá za jeden deň. Podobne ako všetky atrakcie Petrohradu, ktoré sme nestihli.
