Po rokoch útlmu a dvoch intifádach je ich konečne viac, ale problémom je, že v krajine nemíňajú peniaze.
Nábožné babky z východnej Európy, pútnici v sandáloch a študenti síce zvyšujú štatistiky návštevnosti, ale veľa peňazí vo Svätej zemi nepustia.
Nanajvýš tak na pravú vodu z Jordánu, nefalšovaný kúsok z Ježišovho kríža či olivy z Getsemanskej záhrady zo začiatku kresťanského letopočtu. To všetko však nestojí viac ako desať dolárov. Izraelské luxusné hotely, nákupné strediská a rehabilitačné centrá sú tak odkázané na bohatých Židov z Ameriky, ktorí považujú návštevu Izraela a minutie nemalej sumy za svoju sionistickú povinnosť.
A ešte na Rusov, ktorí vymetajú najlepšie obchody a reštaurácie. Tí zase pre to, aby ukázali, na čo majú.
Izraelčania však vedia, že takto to ďalej nepôjde. Starí americkí Židia pomaly vymierajú (a ich deti idú radšej na Bermudy) a ruských zbohatlíkov o chvíľu telavivské nočné bary omrzia. A tak sa rozhodli, že na to pôjdu inak. Spojili svoje pláže a sväté miesta s tým, v čom sú špička a asi to aj funguje.
Hitom týchto dní sa stala medicínska turistika.
Už nijaké lacné, ale pofidérne plastiky či transplantácie v Indii, k dispozícii je Izrael. Európsky personál, žiadne čakacie lehoty, perfektná angličtina lekárov, podobná mentalita a slušná cena.
Na to lákajú ľudí zo západnej Európy, ale aj bohatých Jordáncov či Egypťanov.
To sú „turisti“, akých v Izraeli radi vidia.
Dobre zaplatia, ak sa operácia vydarí, pobudnú aj na turistických miestach (nemocnica všetko vybaví) a ešte sa nesťažujú na izraelské spôsoby, lebo veď im tam často doslova zachránia život.
Autor: dopisovateľka SME z Blízkeho východu