Ak hľadáte miesto, ktoré je krásne, dosiaľ turisticky nezdevastované, bohaté na históriu a kultúru, miesto, ktoré ponúka more i hory a slnko z neho po sezóne nevytiahne farby a život, nemusíte cestovať ďaleko. Menej známy grécky Samos je najzelenší ostrov v Egejskom mori. Zalesnené hory dali ostrovu i meno - staroveké slovo "sama" sa odvoláva na výšku, ktorá tu dosahuje až 1440 metrov.Samosania, na rozdiel od obyvateľov Zakynthosu, Kosu či Santorini, nie sú závislí od cestovného ruchu. Ostrov je pomerne bohatý, má rozvinutý potravinársky priemysel a ľudia si tu nájdu dostatok pracovných príležitostí. Aj preto si Samos zachováva čistý pôvab gréckeho vidieka. Isteže, nájdete tu turistické lokality, ale prevažuje ticho a pokoj. Všade, kam pozriete, sa rozťahuje lenivé, husté tyrkysové more alebo drsný zelený porast ako neučesateľná srsť obrovského býčka, ktorého Samos svojím tvarom pripomína.
Zničujúci požiar
Človek by dnes sotva uveril, že tretina ostrova v lete roku 2000 zhorela. Požiar vypukol pri Pythagorione, ale rýchlo sa rozšíril do hôr a borovice a cyprusy blčali ako papier. Borovicové šišky vystreľovali do diaľky a zapaľovali, čo im prišlo do cesty. Oheň roznášali i potkany, schopné v páľave bežať aj kilometer.
Dodnes sa nevie, čo požiar spôsobilo - či to bolo extrémne horúce, suché leto, podporené silným samoským vetrom, či nešikovný turista, alebo nešťastná náhoda pri vojenskom cvičení. Mohli to byť aj zákerné ťahy developerov. Urýchlene sa evakuovalo, na ostrove zasahovalo 3000 požiarnikov a dobrovoľníkov.
Nie nadarmo je však patrónkou Samosu Héra, ktorá tu bola uctievaná najmä ako bohyňa plodnosti. Zeleň na ostrove už tri roky po požiari prerazila s nevídanou dravosťou a dnes to vyzerá, akoby láskavá príroda dôkladne zamietla všetky stopy po zúrení živlov.
Miestni ľudia - skromne výnimoční
Podľa gréckeho historika Herodota sa ostrov môže pýšiť tromi starovekými divmi. Prvým je Eupalinov akvadukt, 1036 metrov dlhý podzemný tunel, ktorý privádzal vodu z hôr do Pythagorionu, niekdajšieho 80-tisícového hlavného mesta ostrova. Pre časovú tieseň sa tunel kopal zároveň z dvoch strán a vďaka precíznym výpočtom sa kopáči stretli takmer uprostred hory. Bohužiaľ, verejnosti je sprístupnený len asi stometrový úsek.
Druhým divom podľa Herodota je najstarší človekom vytvorený prístav na svete v neďalekom Pythagorione. Jedno z najpôvabnejších mestečiek na ostrove sa pôvodne volalo Samos, neskôr Tigani a na Pythagorion ho premenovali iba pred niekoľkými desaťročiami ako poctu geniálnemu matematikovi, ktorý sa tu narodil.
A práve v Pythagorione sa zoznámime so srdečným päťdesiatnikom Jannisom, ktorý ako jediný na ostrove vyrába tradičné grécke buzuki. "Život je krátky, len umenie je večné," hlása nápis v zapratanej dielničke za obchodíkom s miestnym tovarom, kde Jannis tvorí. "Sám som muzikant," vysvetľuje Jannis a rozpráva, ako sa dostal k remeslu, ktoré ho už jedenásť rokov živí. "Keď som v osemdesiatych rokoch pracoval v San Diegu, zhorelo mi buzuki. Nové by stálo 3000 dolárov, a tak som si skúsil podľa knižky urobiť vlastné. Trvalo mi to týždeň." Jannis vyrezáva buzuki tých najrôznejších veľkostí - najmä z kvalitného afrického dreva. Jeden kus mu zaberie 5 až 20 dní a stojí priemerne 500 eur.
O niekoľko ulíc ďalej je minimalisticky zariadený dizajnérsky obchod. Austrálsko-grécky manželský pár nám ukazuje nádhernú kolekciu šperkov. Používajú prírodné materiály z celého sveta. "Milujeme farby," poznamenajú, keď si všimneme efektný zelený náhrdelník zo slonoviny s jediným tmavomodrým prvkom. Čudujeme sa, ako môže obchod so skutočne unikátnym tovarom a určite i vyššími ašpiráciami majiteľov prežiť v malom mestečku na ostrove. Manželia však na Samose trávia len obdobie od mája do októbra, po zvyšok roka pracujú v ateliéri v Aténach a cestujú na veľtrhy. Tak sa ich originálne kúsky zo slonoviny, dreva, rohoviny, korytnačiny, perlete, zlata, striebra a drahokamov dostanú i do New Yorku či k protinožcom.
Remeselníci
Celkom inú, tradičnú vidiecku atmosféru má obchodík s názvom Krosná v dedinke Kumaradei. Nachádzame sa v predhorskej oblasti, ktorá je vychýrená ručnou výrobou. V každej väčšej dedinke po ceste si môžete kúpiť koberce a pletený textil, keramiku, aromatický med, korenie, olivový olej. V kumaradeiských Krosnách už takmer desať rokov pracujú dve Nemky, ktorým ostrov učaroval natoľko, že sa im stal druhým domovom. Ich nadšenie je nákazlivé. O Samose rozprávajú ako tie najzapálenejšie patriotky.
"Toto je Pythagorov pohár," komentujú azda najtypickejší suvenír zo Samosu. "Pythagoras ním naznačuje, že všetko v živote má svoju mieru. Keď tekutina v pohári nepresiahne vyznačenú líniu, pokojne sa z neho napijete. Ak vám to však nestačí, chcete viac a nalejete nad čiaru, tak ako v živote nakoniec stratíte všetko - obsah pohára vytečie dierkou naspodku." Ukazujú nám fotografie, ako na jeseň zbierajú olivy a nechávajú ich lisovať na olej, somárika priviazaného o strom v záhrade. Nie sú namaľované, nemajú značkové šaty ani pripojenie na internet - a očividne sú práve na tomto mieste šťastné. Vo dverách nás ešte obdarujú olivovými mydlami, ktoré, ako nezabudnú dodať, sú vhodné i pre jemnú detskú pokožku a ľudí s vážnymi kožnými problémami.
Ostrov bohyne Héry
Tretím divom podľa Herodota je Heraion, chrám bohyne Héry, ktorá sa podľa legendy narodila tu, na juhovýchode ostrova, na brehu rieky Imbrasos. Heraion patril k mimoriadne ambicióznym projektom staroveku a Herodotos s úžasom poznamenal: "Je to najväčší zo všetkých chrámov, ktoré sme videli." Jeho základy boli 112 krát 55, výška 20 metrov a podopieralo ho 155 stĺpov. V ruinách sa zachoval jediný stĺp - i ten však vyráža dych. Heraion sa rozkladá na veľkej ploche asi šesť kilometrov od Pythagorionu, s ktorým ho spájala tzv. posvätná cesta, lemovaná nádhernými sochami. Skupinka reštaurátorov tu už rok postupne ručne skladá úlomky čiernobielej rímskej mozaiky. V neskutočnej páľave.
Ak vám nestačia antické pamiatky ostrova, ktorých je tu požehnane, vedzte, že Samos leží len dva kilometre od tureckého pobrežia, takže ak sa ubytujete v niektorom z mestečiek na východe, môžete sa pozerať na brehy Malej Ázie - či ešte lepšie, podniknúť výlet loďou k jednému zo siedmich divov sveta, k Artemidinmu chrámu v Efeze.
Divov na Samose je však oveľa viac. Na niekoho pôsobia neprístupné horské osady, v ktorých akoby zastal čas, na iného priam gýčovité pláže, na ďalšieho atmosféra stredovekých kláštorov, ale azda na všetkých vychýrený samoský nektár. "Naplňte doplna čaše samoským vínom!" prikazuje Byron ústami Dona Juana. Nektár sa dávno pred Byronom používal ako omšové víno a nápoj aristokratov. Názov tohto vynikajúceho sladkého vína má pripomenúť lahodný nápoj bohov z Olympu. Vyrába sa z prezretých bobúľ muškátu a tri roky dozrieva v dubových sudoch. Výber zo samoských vín je pestrý a dva ostrovné vinárske závody zásobujú predovšetkým náročné trhy vo Francúzsku, Nemecku, Holandsku a Švédsku.
 Heraion, chrám bohyne Héry. |
 Miestny rybár. |
 Odpočinok v tieni. |
 Výrobca buzuki. |
FOTO - IGOR HRNČÍŘ, DANICA JANIAKOVÁ. autorka