Do Haagu s plavkami a bicyklom

Holandské sídelné mesto kráľovnej a vlády si ako vhodnú dovolenkovú destináciu predstaví asi len člen Asociácie študentov práva alebo politológie. Určite to však nebude pre exkurzie po Medzinárodnom súdnom dvore či Medzinárodnom trestnom tribunáli pre bývalú Juhosláviu, ktoré v tomto meste sídlia. Študenti totiž vedia, že aj takmer polmiliónový Haag má svoje ľahké dievčatá a mäkké drogy.Prímorský Haag bol nenápadne pozadu takmer vo všetkom. V stredoveku ho volali najväčšou dedinou v Európe, pretože až po Napoleona nemal mestské práva. Teraz v ňom sídli parlament a kráľovná, hlavným mestom je však aj tak Amsterdam. Pre pokojnejší život je pre zahraničných turistov menej populárny.

Od 19. storočia nosí nálepku kúpeľného mesta. Z týchto čias mu zostal len obrovský, neuveriteľne pekný a neuveriteľne drahý hotel Kurhaus. V ňom si podľa knihy návštev nôžky rada močila aj rakúska cisárovná Sissi. Hotel stojí priamo na pobreží mora na predmestí Scheveningen. Do centra je to odtiaľ asi len 20 minút na bicykli.

Mesto začalo poriadne žiť až po druhej svetovej vojne. Ku kúpeľnej kultúre mu dozaista pomohol aj lifestylový ilustrovaný týždenník Het Leven (Život). Kúpači sa chodili pozerať, aký vplyv má najnovšie číslo časopisu na ženskú krásu na pláži. Z roka na rok v ňom uverejňovali obrázky dievčat s čoraz kratšími a kratšími sukňami až prišlo to dlho očakávané číslo a každý muž si mohol so zrýchleným dychom a zvýšeným tepom priamo na obálke pozrieť nepochybne veľmi vzrušujúcu a konečne odhalenú časť ženského tela - koleno.

Potom pláž objavili Nemci a spravili z nej po sedemnástej Mallorce osemnástu nemeckú spolkovú krajinu. V lete pre teplo miestna pláž trpí pod návalom turistov.

Slede to istia

Okrem veľkej piesočnatej pláže sa dá pri vhodnom počasí zabaviť aj na mori. V jachtovom prístave si môžete prenajať menšiu loďku aj bez papierov. Ak si netrúfnete, riadiť jachtu vás naučia. Je to však drahé.

Priamo oproti prístavu, a ostatne aj v celom meste, sú desiatky veľmi dobrých exotických reštaurácií. Pri chutnom jedle človeku ani nebude prekážať, že v japonskej reštaurácii ho obsluhuje Číňanka a že etiópske banánové pivo je z Belgicka. Na promenáde je niekoľko stánkov so sleďmi. Táto ryba sa dá považovať za holandské národné jedno. Žalúdku určite neuškodí a je lacná.

Mäkké drogy a legálna prostitúcia sa udomácnili aj tu. Treba však hľadať dlho. V meste nie sú zvyknutí na tackajúce sa postavy, ktorým práve ulahodilo spoplatnené ženské telo alebo vyfajčený joint.

Čo všetko platím z daní

Mesto sa dá najlepšie spoznať prechádzkami alebo na bicykli. Nízke domy majú obrovské okná, ktorých sa Holanďania odmietajú zbaviť. V zmysle protestantského "nemáme sa za čo hanbiť" je cez okná vidno často celé zariadenie bytu. Zízať dnu je však veľmi neslušné. Všetky časti mesta sú príjemné a čisté.

Za centrum sa dá považovať námestie pri historickej budove parlamentu, ktorá sa volá Binnenhof. Rušno tam príliš nie je.

Miesta, za ktoré daňami platí aj Slovák, sú zreteľne označené modrou zástavou. Mnoho inštitúcií, ktoré spadajú pod Organizáciu Spojených národov, tu má svoje sídlo. Väčšina z nich ponúka turistické prehliadky. Pozrieť si môžete aj prebiehajúci proces na Medzinárodnom trestnom tribunáli pre bývalú Juhosláviu či zasadanie parlamentu.

Dievča s perlou

Celé mesto je posiate rôznymi menšími a väčšími múzeami a galériami. Veľkým problémom je ich roztrúsenosť a krátke otváracie hodiny. Väčšinou len od jedenástej hodiny do štvrtej alebo piatej hodiny popoludní. Viac ako dve teda človek za deň obehnúť nestíha.

Kráľovská galéria Mauritshuis ponúka v centre mesta za takmer desať eur len holandských maliarov. Je síce malá, ale ukrýva dve najznámejšie diela slávneho holandského barokového maliara Johannesa Vermeera. Ide o Výhľad na Delft a Dievča s perlou. Prvý obraz vyzerá na fotografii ako lepšia omaľovánka unudeného žiaka z výtvarnej hodiny. Pri originále však človek tlmene zavzdychá a pomyslí si, že za rozumnú cenu by presne to isté chcel do obývačky. Namiesto televízora alebo akvária.

Dievča s perlou asi najviac spropagoval rovnomenný hollywoodsky film so Scarlett Johanssonovou. Možno práve preto človeka prenasleduje jej tvár v obchode so suvenírmi. Môžete si ju zložiť z pexesa, v podobe tácky na ňu položiť kávu, zapísať si do jej poznámkového bloku niečo dôležité alebo ju poslať pohľadnicou.

V galérii sa dajú prežiť príjemné štyri hodinky. Kto sa náhli, zvládne to aj za 30 minút, vrátane obchodíku a kávičky. To isté platí aj o neďalekom bývalom paláci Lange Voorhout. Na jeho troch poschodiach nájdete za nižšie vstupné množstvo prác skvostného holandského grafika M. C. Eschera. Pobyt v múzeu nepredlžuje ani tak množstvo grafík, ako skôr dumanie nad ich reálnosťou. Na jednej tečie voda smerom nahor a na druhej chodia ľudia dole hlavou.

Ako do Haagu a po Haagu

Do Haagu sa najjednoduchšie dostanete z Amsterdamu. Autom alebo vlakom. Oboma spôsobmi trvá cesta asi hodinku. Sieť holandských autostrád je viac než skvelá. Myslieť si to prestanete každý pracovný deň ráno a popoludní. Vtedy sa amsterdamskí úradníci valia buď do, alebo z práce v Haagu. Samotní Holanďania prišli na to, že rozumnejšie je teda cestovať vlakom.

Turisti si môžu mesto obehnúť električkou. Cestu po našuchorenom opadanom lístí alebo tichými a uzučkými uličkami si človek viac vychutná na bicykli. Po celom meste a jeho okolí je množstvo cyklistických trás a bicykel má vždy prednosť. Vodiči sú tolerantní.

Zlodejov majú aj v Holandsku. Nebuďte teda prekvapení, ak bicykel nenájdete. Z nášho si našťastie niekto len "požičal" reťaz. Našli sme ju na vedľajšom bicykli.

Cestovať do Haagu v zime nie je dobrý nápad. Počasie je premenlivé a pri prechádzke pri mori vás ľahko zmáča rýchla a studená prehánka.

V uliciach sme sa nestretli s neochotou pomôcť zablúdeným. Dohovoríte sa bez problémov po anglicky alebo po nemecky.

Haag je skvelé miesto na relax bez zbytočného hýrenia a ponocovania, ale s kopou pohody, ticha, dobrého jedla a milých ľudí. Treba však priznať, že niekomu pripadá nudné, málo akčné.

(zh)