SME
Pondelok, 18. október, 2021 | Meniny má LukášKrížovkyKrížovky

Továreň s názvom TANAP

Vysoké Tatry dokážu zarobiť peniaze. Výber vstupného je jedna z ciest, ale nie jediná.

(Zdroj: ILUSTRAČNÉ SME ­ JÁN KROŠLÁK)

Časť verejnosti zaujala správa, že turisti v Tatrách možno budú platiť za vstup na turistické chodníky vstupné. Peniaze by sa podľa prvých správ mali použiť na odškodnenie majiteľov pozemkov v chránených územiach. Ak by to bola pravda, politici konečne pochopili, že národný park môže byť jedným zo zdrojov príj­mu v regióne. Včera však takúto možnosť minister životného prostredia odmietol.

Excelentnou ukážkou, ako dokážu Tatry „vyrobiť“ peniaze, je práve výber vstupného. Ak si vynásobíme počet návštevníkov, ktorých je v Tatrách ročne cca tri milióny, symbolickou cenou vstupného 50 korún, dostaneme úctyhodných 150 milió­nov korún, ktoré môžu byť investované v prospech národného parku. Napríklad ako jeden z možných finančných zdrojov na opravu a rekonštrukciu turistických chodníkov. Model vstupného funguje úspešne napríklad u našich poľských susedov v Tatrách.

Skryť Vypnúť reklamu

Slepý štát

Na to, aby sme výber vstupného mohli aplikovať aj u nás, je potrebné splniť minimálne dva predpoklady. Správa národného parku musí spravovať územie, minimálne štátne pozemky (paradoxne ani tie doteraz nespravuje, hoci to má v názve) a príjem zo vstupného sa nesmie stratiť v anonymnom fonde, respektíve v štátnom rozpočte, ale musí byť príjmom správy národného parku. Tu sa ukazuje slepá politika štátu, ktorý pre „nedostatok“ finančných prostriedkov nevyužil predkupné právo a pozemky ponúkané súkromným vlastníkom a nemo sa prizeral ich predaju developerskej firme. Mimochodom, podobné rozhodnutie bolo nedávno na poľskej strane Tatier zrušené súdom. Je logické, že štát by si mal lukratívne pozemky, akými rozhodne pozemky v národnom parku sú, chrániť ako oko v hlave.

Skryť Vypnúť reklamu

Druhým modelom, ktorý sa uplatňuje v národných parkoch v zahraničí, je, že každý pod­nikateľský subjekt pôsobiaci na území národného parku, musí odvádzať isté percento v podobe dane z príjmu (napríklad z ubytovania) do národného parku. Alebo správa národného parku predáva koncesie na poskytovanie určitých služieb (napríklad vodcovská činnosť). Niečo analogické v Tatrách funguje ako miestny kúpeľný alebo rekreačný poplatok, daň z ubytovania alebo tržba za parkovné, avšak nie je to príjmom národného parku. Len vo Vysokých Tatrách boli minulý rok tržby za parkovné 14 miliónov korún a daň z ubytovania v poslednej zimnej sezóne sedem miliónov.

Stovky miliónov

Predstavte si, že by to fungovalo v Tatrách analogicky a napríklad hotelieri a prevádzkovatelia lyžiarskych zariadení by týmto spôsobom vracali do prírody to, čo z nej berú a využívajú. Či už sú to prírodné zdroje ako voda, alebo marketingová značka národného parku, pre ktorú tam ľudia tiež chodia. Vyžadovalo by si to síce zmenu zákona o dani z príjmu, ale výsledok by stál za to. Opäť si skúste vynásobiť počet ubytovaných hostí (ročne vo Vysokých Tat­rách 300­tisíc) cenou za ubytovanie alebo počet lyžiarov cenou za lyžiarsky lístok (cca 650 ko­rún). Zisky sa pohybujú určite v stovkách miliónov, niektorí odborníci odhadujú že ročne TANAP na všetkých funkciách (nielen rekreačnej) „vyrobí“ niekoľko miliárd korún.

Skryť Vypnúť reklamu

Ak porovnáme, že subjekty spravujúce národný park majú ročný rozpočet rádovo v miliónoch korún (Správa TANAP­u cca tri milióny), je jasné, aký môže byť následok tejto ekonomickej nerovnováhy pre prírodu. Jednoducho povedané, z prírody sa len berie, ale nevracia sa do nej takmer nič. Hoci podnikatelia verbálne deklarujú, že sú ochotní prispievať na ochranu prírody, dobrovoľne z ich strany tento krok nemožno očakávať.

Vyššie uvedené modely sa dajú podložiť metódami ekonomického hodnotenia a oceňovania životného prostredia. Teda dá sa dokázať, že je možné prosperovať a aj chrániť životné prostredie. Možno predpokladať, že väčšina návštevníkov by prejavila ochotu platiť za environmentálne služby. Komplikovanejšou otázkou je, ako chápu jednotlivé záujmové skupiny v regióne (obyvatelia a podnikatelia) hierarchiu a vzájomné postavenie ochrany prírody a ekonomických činností na území a či existuje medzi nimi rozpor. Napríklad neochota platiť za environmentálne služby by mohla byť dôsledkom toho, že väčšina z nich nepatrí medzi trvalých obyvateľov regiónu. Inými slovami, zarobené pe­niaze nezostávajú v regióne a nestávajú sa súčasťou lokálnej ekonomiky, ale odchádzajú mimo územia Tatier.

Skryť Vypnúť reklamu

Mizivé vstupné netreba

Na zámere vyberať vstupné by teda v kontexte s vyššie uvedeným nebolo nič zvláštne. Pripomína však ono povestné „zlodej kričí, chyťte zlodeja“. Keby legálnou cestou prispievali na národný park firmy, ktoré na jeho území podnikajú, nie je potrebné platiť mizivé vstupné, ktorým si aj tak majitelia pozemkov v chránených úze­miach nepomôžu. Bolo by to spravodlivé a sociálne aj v zmysle nedávneho vyhlásenia premiéra Fica na zasadnutí vlády v Martine. „Prijali sme záväzok, že životná úroveň občanov štátu, ktorému sa darí medzinárodne a hospodársky, už nikdy nesmie klesať.“

Na záver ešte jedna dôležitá skutočnosť, prečo by sme sa mali zamýšľať nad financovaním chránených území. V blízkej budúcnosti totiž skončia možnosti čerpať fondy Európskej únie (z ktorých aj tak ochrana prírody mala len omrvinku).

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Cestovanie

Inzercia - Tlačové správy

  1. Pandémia upozornila na automatizáciu. Nahradí ľudí technika?
  2. Šéf digitálnej platformy George: Čaká nás dekáda umelej inteligencie
  3. Ako na rodinný rozpočet v troch jednoduchých krokoch
  4. Výber žiarovky môže mať vplyv na celkové zdravie
  5. Spánok – základ pevných vzťahov
  6. Auto do firmy môžete mať už od 150 eur mesačne
  7. Mäspoma a Kellys Bicycles či Bivio a Minifarma
  8. Nie je to prvýkrát, čo sa Vám bolesť chrbta vrátila?
  9. Očarujúce Cinque Terre a jeho päť svetov
  10. Ľudia v núdzi potrebujú pomoc, nakúpte potraviny aj pre nich
  1. Stropný zdvihák zlepší život všetkým imobilným ľuďom
  2. Nie je to prvýkrát, čo sa Vám bolesť chrbta vrátila?
  3. 100% ovocné šťavy pod lupou – Prečo sa ich oplatí konzumovať?
  4. Wüstenrot rástol v predaji životného i neživotného poistenia
  5. Prvé bezbariérové fitko vo Zvolene otvára ZŤP cestu k športu
  6. Výber žiarovky môže mať vplyv na celkové zdravie
  7. Očarujúce Cinque Terre a jeho päť svetov
  8. S deťmi za zdravím do Vysokých Tatier
  9. Schodolez pre imobilných - Viete ako sa testuje?
  10. Šetrenie energie v domácnosti: Diaľkové meranie pomáha sporiť
  1. Stravovacie zlozvyky Slovákov. Odborníci radia čomu sa vyvarovať 19 873
  2. Pracoviská zmenila pandémia. Búšiť do klávesnice môžete aj doma 9 868
  3. Očarujúce Cinque Terre a jeho päť svetov 7 953
  4. V centre Bratislavy je na predaj 5-izbový apartmán. Takto vyzerá 6 516
  5. Bratislavu bude sprevádzať luxus 5 240
  6. Bratovražedná vojna navždy zmenila Ameriku 4 184
  7. Ako na rodinný rozpočet v troch jednoduchých krokoch 3 940
  8. Mäspoma a Kellys Bicycles či Bivio a Minifarma 3 735
  9. Výber žiarovky môže mať vplyv na celkové zdravie 3 462
  10. Aký polystyrén je najlepší na zatepľovanie? Sivý robí divy 3 414
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Blogy SME

  1. Irena Šimuneková: Túlačky okolo Štrbských plies
  2. Peter Krivda Soliwarski: Túlačky LXXXVIII - Zámok Plumlov /CZ/
  3. Pavel Dvořák: Život na Slovensku očami Číňanov
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 18. - Preteky v lokalizácii južného pólu 1/2 - Dumont d'Urville
  5. Pavel Dvořák: Sú Číňania šťastnejší?
  6. Vladimír Benčík: Vietnam – viete že sa na vietnamskom trhu dá kúpiť láska i šťastie?
  7. Lubo Repka: Zakladajúce štáty USA – Massachusetts
  8. Pavel Dvořák: Ako ma zmenilo desať rokov v Číne
  1. Roland Vizner: Aký bude Váš dôchodok. Jednoduchý a vcelku presný návod ako ho vypočítať za 3 minúty. 20 134
  2. Tereza Krajčová: Anglický denník: 15. Ak vás anglické zdravotníctvo nezabije, tak aspoň prizabije 9 938
  3. Martin Kugla: Zachráňme Petržalku! 7 082
  4. Pavel Dvořák: Toto sú nepokojné časy 6 217
  5. Peter Chudý: Norbert Bödör je bezúhonný človek alebo čo mi povedal o svojom príbuznom Tibor Gašpar. 5 486
  6. Stanislav Martinčko: Chudoba v nedeľu na panské,do R.Soboty !!! 5 084
  7. Ústav aplikovanej psychológie FSEV UK: Homo Schizotikus alebo Ako sa mozog ľudský k schizofrénii dostal 3 528
  8. Věra Tepličková: Poslanec Fico sa rozhodol spievať, covid-necovid 2 537
  1. Lucia Šicková: Poučenia z herného biznisu 2: Flow, alebo ako pri práci stratiť pojem o čase
  2. Karolína Farská: Česká predvolebná kampaň vrcholí. Nastavuje trend aj pre tú budúcu na Slovensku
  3. Milota Sidorová: Ženy doplácajú na nedostupnosť bývania najviac. Takto to vyriešili vo Viedni
  4. Lucia Šicková: Poučenia z herného biznisu 1: O hrách a systémoch
  5. Róbert Ďurec: Slovensko ako daňový raj? Takto to robia bohatí
  6. Pavol Koprda: 90% hospitalizovaných ľudí je nezaočkovaných. Čo nám to hovorí o vakcínach? Takmer nič.
  7. Adam Valček: Vyšetrovateľ dal Bödörovi pokutu za to, že mlčal
  8. Karolína Farská: Do Ficovej éry sa vraciame aj bez neho
Skryť Zatvoriť reklamu