SME
Nedeľa, 5. február, 2023 | Meniny má Agáta

Továreň s názvom TANAP

Vysoké Tatry dokážu zarobiť peniaze. Výber vstupného je jedna z ciest, ale nie jediná.

(Zdroj: ILUSTRAČNÉ SME ­ JÁN KROŠLÁK)

Časť verejnosti zaujala správa, že turisti v Tatrách možno budú platiť za vstup na turistické chodníky vstupné. Peniaze by sa podľa prvých správ mali použiť na odškodnenie majiteľov pozemkov v chránených územiach. Ak by to bola pravda, politici konečne pochopili, že národný park môže byť jedným zo zdrojov príj­mu v regióne. Včera však takúto možnosť minister životného prostredia odmietol.

Excelentnou ukážkou, ako dokážu Tatry „vyrobiť“ peniaze, je práve výber vstupného. Ak si vynásobíme počet návštevníkov, ktorých je v Tatrách ročne cca tri milióny, symbolickou cenou vstupného 50 korún, dostaneme úctyhodných 150 milió­nov korún, ktoré môžu byť investované v prospech národného parku. Napríklad ako jeden z možných finančných zdrojov na opravu a rekonštrukciu turistických chodníkov. Model vstupného funguje úspešne napríklad u našich poľských susedov v Tatrách.

SkryťVypnúť reklamu

Slepý štát

Na to, aby sme výber vstupného mohli aplikovať aj u nás, je potrebné splniť minimálne dva predpoklady. Správa národného parku musí spravovať územie, minimálne štátne pozemky (paradoxne ani tie doteraz nespravuje, hoci to má v názve) a príjem zo vstupného sa nesmie stratiť v anonymnom fonde, respektíve v štátnom rozpočte, ale musí byť príjmom správy národného parku. Tu sa ukazuje slepá politika štátu, ktorý pre „nedostatok“ finančných prostriedkov nevyužil predkupné právo a pozemky ponúkané súkromným vlastníkom a nemo sa prizeral ich predaju developerskej firme. Mimochodom, podobné rozhodnutie bolo nedávno na poľskej strane Tatier zrušené súdom. Je logické, že štát by si mal lukratívne pozemky, akými rozhodne pozemky v národnom parku sú, chrániť ako oko v hlave.

SkryťVypnúť reklamu

Druhým modelom, ktorý sa uplatňuje v národných parkoch v zahraničí, je, že každý pod­nikateľský subjekt pôsobiaci na území národného parku, musí odvádzať isté percento v podobe dane z príjmu (napríklad z ubytovania) do národného parku. Alebo správa národného parku predáva koncesie na poskytovanie určitých služieb (napríklad vodcovská činnosť). Niečo analogické v Tatrách funguje ako miestny kúpeľný alebo rekreačný poplatok, daň z ubytovania alebo tržba za parkovné, avšak nie je to príjmom národného parku. Len vo Vysokých Tatrách boli minulý rok tržby za parkovné 14 miliónov korún a daň z ubytovania v poslednej zimnej sezóne sedem miliónov.

Stovky miliónov

Predstavte si, že by to fungovalo v Tatrách analogicky a napríklad hotelieri a prevádzkovatelia lyžiarskych zariadení by týmto spôsobom vracali do prírody to, čo z nej berú a využívajú. Či už sú to prírodné zdroje ako voda, alebo marketingová značka národného parku, pre ktorú tam ľudia tiež chodia. Vyžadovalo by si to síce zmenu zákona o dani z príjmu, ale výsledok by stál za to. Opäť si skúste vynásobiť počet ubytovaných hostí (ročne vo Vysokých Tat­rách 300­tisíc) cenou za ubytovanie alebo počet lyžiarov cenou za lyžiarsky lístok (cca 650 ko­rún). Zisky sa pohybujú určite v stovkách miliónov, niektorí odborníci odhadujú že ročne TANAP na všetkých funkciách (nielen rekreačnej) „vyrobí“ niekoľko miliárd korún.

SkryťVypnúť reklamu

Ak porovnáme, že subjekty spravujúce národný park majú ročný rozpočet rádovo v miliónoch korún (Správa TANAP­u cca tri milióny), je jasné, aký môže byť následok tejto ekonomickej nerovnováhy pre prírodu. Jednoducho povedané, z prírody sa len berie, ale nevracia sa do nej takmer nič. Hoci podnikatelia verbálne deklarujú, že sú ochotní prispievať na ochranu prírody, dobrovoľne z ich strany tento krok nemožno očakávať.

Vyššie uvedené modely sa dajú podložiť metódami ekonomického hodnotenia a oceňovania životného prostredia. Teda dá sa dokázať, že je možné prosperovať a aj chrániť životné prostredie. Možno predpokladať, že väčšina návštevníkov by prejavila ochotu platiť za environmentálne služby. Komplikovanejšou otázkou je, ako chápu jednotlivé záujmové skupiny v regióne (obyvatelia a podnikatelia) hierarchiu a vzájomné postavenie ochrany prírody a ekonomických činností na území a či existuje medzi nimi rozpor. Napríklad neochota platiť za environmentálne služby by mohla byť dôsledkom toho, že väčšina z nich nepatrí medzi trvalých obyvateľov regiónu. Inými slovami, zarobené pe­niaze nezostávajú v regióne a nestávajú sa súčasťou lokálnej ekonomiky, ale odchádzajú mimo územia Tatier.

SkryťVypnúť reklamu

Mizivé vstupné netreba

Na zámere vyberať vstupné by teda v kontexte s vyššie uvedeným nebolo nič zvláštne. Pripomína však ono povestné „zlodej kričí, chyťte zlodeja“. Keby legálnou cestou prispievali na národný park firmy, ktoré na jeho území podnikajú, nie je potrebné platiť mizivé vstupné, ktorým si aj tak majitelia pozemkov v chránených úze­miach nepomôžu. Bolo by to spravodlivé a sociálne aj v zmysle nedávneho vyhlásenia premiéra Fica na zasadnutí vlády v Martine. „Prijali sme záväzok, že životná úroveň občanov štátu, ktorému sa darí medzinárodne a hospodársky, už nikdy nesmie klesať.“

Na záver ešte jedna dôležitá skutočnosť, prečo by sme sa mali zamýšľať nad financovaním chránených území. V blízkej budúcnosti totiž skončia možnosti čerpať fondy Európskej únie (z ktorých aj tak ochrana prírody mala len omrvinku).

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Cestovanie

Inzercia - Tlačové správy

  1. Vyšlo februárové Doma v záhrade
  2. Turisti ešte v Egypte neobjavili veľa miest, hovorí delegátka
  3. Dom postavený z konope? Nápad, ktorý si zaslúžil envirocenu
  4. Wüstenrot aktívne čelí výzvam trhu a mení svoj obchodný model
  5. Vica Kerekes: Som väčší introvert, ako sa zdá
  6. Dodajte vašej pokožke šťavu
  7. McDonald's opäť medzi lídrami v ankete Najzamestnávateľ roka
  8. Ktorá banka dvíha úroky na termiňáku? A čo pre to treba spraviť?
  1. Vyšlo februárové Doma v záhrade
  2. Tím súťažného kvízu Riskuj! vyráža za fanúšikmi do Košíc
  3. Viete, kto je Najzamestnávateľ vo finančných službách?
  4. Dom postavený z konope? Nápad, ktorý si zaslúžil envirocenu
  5. Turisti ešte v Egypte neobjavili veľa miest, hovorí delegátka
  6. Wüstenrot aktívne čelí výzvam trhu a mení svoj obchodný model
  7. McDonald's opäť medzi lídrami v ankete Najzamestnávateľ roka
  8. Vica Kerekes: Som väčší introvert, ako sa zdá
  1. Ktorá banka dvíha úroky na termiňáku? A čo pre to treba spraviť? 13 200
  2. Klinčeky Zanzibaru zarobili viac, než neslávny obchod s otrokmi 3 161
  3. Dodajte vašej pokožke šťavu 3 088
  4. Zdravie bez liekov. Lekár namiesto nich predpisuje studenú vodu 2 212
  5. Dom postavený z konope? Nápad, ktorý si zaslúžil envirocenu 1 891
  6. Šetriť energiu sa oplatí. Špecialisti poradili, ako na to 1 804
  7. 10 eur za 10 rokov. Mimoriadna ponuka od mimoriadneho časopisu 1 400
  8. Ako skĺbiť remeslo a moderné technológie? Inšpirujte sa Bajkery 1 112
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Blogy SME

  1. Lubo Repka: Dostali sa plavebné spoločnosti z krízy?
  2. Soňa Kallová: Pri pobreží Indického oceánu, Keňa
  3. Ladislav Kucharik: India 3 dôležitý hrob a pevnosť
  4. Lubo Repka: Tikal - najslávnejšie mesto Mayov v Guatemale
  5. Lubo Repka: Helikoptérou na El Mirador v Guatemale
  6. Miroslav Galovič: Zimný Londýn. Part 02 - Uličné pojazdné veterány (s bonusom od Harryho Pottera) a dva moderné kúsky.
  7. Martin Majzlan: NP Serengeti – Nekonečné pláne, divoká zver a drkotajúce zuby
  8. Peter Chovanec: Hory a jurty Kirgizska
  1. Peter Sarkocy: 4 dôvody prečo by som si už nekúpil Škodu Enyaq 10 796
  2. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť Vb - bludy a klamstvá) 7 456
  3. Rastislav Puchala: Starosta je ruský troll 4 060
  4. Věra Tepličková: Výlet v Bratislave (z denníka žiaka 3. ročníka ZŠ z Piešťan) 3 690
  5. Rastislav Jusko: Krvavá minulosť komunistickej prokuratúry. Je nám súdené prežiť ju znova? 3 487
  6. Ján Šeďo: "Ja nechcem byť ako moji rodičia", vypadlo z rómskeho chlapca. 3 134
  7. Jana Melišová: Vdýchava drevu nový život a dušu 2 739
  8. Peter Remeselník: Narazil autom do ľudí, zranil chodkyňu a ušiel ! 2 627
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 56. - Arktída - Edmund Hillary a Neil Armstrong na výlete na severný pól
  2. Jiří Ščobák: Bude rok 2023 na Slovensku ekonomicky príjemný? Aká bude inflácia na konci roka?
  3. Martina Hilbertová: Keď prišla na Slovensko, nechcela žiť. Pomohlo jej divadlo
  4. Monika Nagyova: Plesy nie sú pre singles
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 55. - Antarktída - Ako sa vydali Vivian Fuchs a Edmund Hillary naprieč Antarktídou (1955-1958)
  6. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Potuluje sa tu starý blázon
  7. Jiří Ščobák: Je nový II. pilier dlhodobo udržateľný? Ktoré zmeny sú pozitívne a ktoré negatívne?
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 54. - Antarktída - Posledné tri Byrdove expedície (1939 - 1956)
SkryťZatvoriť reklamu