Budapešť – korenie strednej Európy

Z Bratislavy to vlakom do Budapešti trvá ani nie tri hodiny. Maďarská metropola na príchodzích pôsobí ako zmes modernosti, kabaretnej rozšafnosti a zároveň ľudovosti, no už dlhé roky sa snaží pôsobiť svetovo. Turisti prichádzajú objavovať Budapešť, v batožinách si však odnášajú symboly vidieka - pálinku, tokajské víno, čabianske klobásy a mleté feferónky. Dunaj pretína toto mesto na pravobrežnú Budu a protiľahlú Pešť. Pred dvetisíc rokmi tu vznikla malá opevnená rímska osada.

Buda sa za kráľa Mateja v druhej polovici 15. storočia stala hlavným mestom Maďarského kráľovstva. Potom prišli Turci, ktorých sa po tom, čo spustošili oba brehy Dunaja, zbavili v roku 1686. K rozkvetu oboch protiľahlých mestečiek v 18. storočí významne prispela Mária Terézia, keď kráľovské inštitúcie preniesla z Pressburgu do Budína a Pešti.

Pešť sa stala hospodárskym a kultúrnym centrom dnešného Maďarska a začala "vysávať" obyvateľstvo z vidieka. Na prelome 19. a 20. storočia sa ich počet prehupol cez milión a dnešné staré mesto dostalo súčasnú tvár so scenériou mostov, parlamentu a hradného kopca. Buda a Pešť sa spojili v jedno mesto v roku 1873. Fyzicky ich však už predtým spojil reťazový most (Lánchíd), postavený v rokoch 1839 - 1849.

Dnes je Pešť priemyselnou a obytnou lokalitou, kým Bude dominuje história, vilové štvrte a oddychové zóny.

Kúpeľné mesto sveta

Budapešť je mesto, ktoré donedávna hľadalo svoju pozíciu v meniacom sa svete, svoju marketingovú značku. Zdá sa, že táto metropola sa už našla a stavila na svoje termálne pramene.

V krajine je 1300 termálnych a liečivých prameňov, z toho vyše sto je priamo v Budapešti. Tento prírodný poklad z nej robí najväčšie kúpeľné mesto sveta a zároveň jediné hlavné mesto Európy, ktoré má na svojom území termálne pramene.

Marketing sa orientuje práve na wellness turistiku, pričom hotely ponúkajúce aj termálnu a liečivú vodu vyhľadávajú najmä turisti z nemecky hovoriacich krajín.

V období, keď súčasné Maďarsko patrilo k Rímskej ríši, využívali tieto pramene aj Rimania. Turci tu v 16. a 17. storočí postavili niekoľko kúpeľov, z ktorých niektoré sú v prevádzke dodnes. Počas monarchie sa v kúpeľoch stretávali mnohí aristokrati z veľkej časti Európy. Azda najznámejšie sú kúpele Gellért, ktorých voda sa osvedčila pri liečbe diagnóz súvisiacich s nervovým systémom a krvným obehom. Okrem prameňov sú pod Budapešťou dve stovky jaskýň, no iba štyri sú prístupné.

Ochutnajte Ovčí chvost

Jednou z najznámejších budapeštianskych promenád je Váci utca vinúca sa od Vörösmartyho námestia po Most slobody. V stredoveku siahala z jedného konca Pešti na druhý, dnes ju v pohode prejdete za polhodinku. Nie je kratšia, to len Pešť podrástla.

Domorodci túto ulicu vnímajú už len ako legendu z minulosti, ktorú dnes ovládli turisti. Banky, hotely, zmenárne, luxusné obchody, to je tvár, ktorú dnes táto ulica ponúka. V ostatných rokoch sa však vo dvoroch a bočných uličkách prebúdza akási "náhradná" Váci utca, ako ju poznali starí obyvatelia. Staré dobré miesta, kde nájdete krajčíra, obuvníka, kaderníka a kde možno zájsť na koštovku vína alebo si dať hoci osviežujúci ľahký vínny strik.

Neprehliadnuteľnou postavou maďarského vinárstva je Huba Szeremley. Jeho vinohradnícke impérium má hodnotu 17 miliárd forintov (vyše dve miliardy korún).

Vlani sa v Maďarsku veľa diskutovalo o tom, ako ďalej s vinárstvom. Na produkciu svetoznámych odrôd ako Chardonnay, Merlot alebo Cabernet sa orientuje veľa krajín, a preto je konkurencia na svetovom trhu v tomto segmente silná. Tunajší vinári sa zhodujú, že v Európe regiónov budú zaujímavejšie práve regionálne špeciality. Určite poznáte tokajské víno, ale počuli ste už o vínach ako Ovčí chvost, Žltý hlt alebo Rýdze biele zlato? Asi nie, tieto hungariká sa neexportujú. Turisti ich môžu ochutnať iba v Maďarsku a pribaliť si ich ako suvenír.

Nedeľňajší obed

Zrejme najslávnejšou budapeštianskou reštauráciou je Gundel. Pred 110 rokmi ju v štvrti Városliget založil János Gundel, ktorý počas svojho života stihol byť aj šéfom kuchyne v hoteli Palace v Tatranskej Lomnici. V roku 1910 reštauráciu prevzal jeho syn Károly a pripravovala bankety pre oficiálne štátne návštevy. V roku 1939 sa v New Yorku konala svetová výstava, kde sa v expozícii Maďarska staral o pohostenie práve pán Gundel. New York Times napísal: "Gundelova reštaurácia urobila pre Budapešť viac, než loď plná turistických prospektov."

Dnes reštauráciu vlastní americký gastronomický publicista George Lang, ktorý ju v roku 1991 kúpil spolu s finančníkom Ronaldom Lauderrom. S rodinou Gundelovcov sa dohodli, že z nej urobia jednu z najlepších a najelegantnejších reštaurácií Európy. Jej základom je tradícia stredoeurópskej aristokratickej kuchyne zladená so súčasnými trendmi. To znamená, že jedlá sú menej korenisté a pikantné ako tradičná vidiecka domáca kuchyňa.

Budapešť len pre vás

Čo sa týka architektúry hradného vrchu, Maďari sami pripúšťajú istú mieru provinciálnosti v porovnaní so západoeurópskymi kráľovskými sídlami. Najviac to cítiť v literatúre, v generácii päťdesiatnika, spisovateľa európskeho formátu Pétera Esterházyho, ktorý si spolu s kolegami kladie otázky súvisiace s hľadaním identity. Pocit stredoeurópanstva je v ich textoch rovnako prítomný, ako pocit zo samotnej Budapešti.

Zdá sa, že Dunaj odsúdil toto mesto na večné sebaobjavovanie, na miesto, kde sú akékoľvek pravdy relatívne. Dunaj sa tu tvári ako jediná konštanta, ktorá svojou mohutnosťou dáva najavo, že nech dejiny smerujú kam chcú, on si vždy pôjde svojou cestou, do pusty a ďalej na Balkán.