V krajine pôsobia dve "harcerské" organizácie: Zväz poľského skautingu (Zwiazek harcerstwa polskiego - ZHP) a Zväz skautingu Poľskej republiky (Zwiazek harcerstwa Rzeczypospolitej - ZHRP).
Prvá z nich má tradície ešte spred druhej svetovej vojny a pretrvala aj počas socialistického Poľska.
Ako tvrdí Dorota Pardecká, novinárka a televízna producentka, bývalá harcerka poľské harcerstvo bolo vždy rozdelené. Existovali organizácie, ktoré boli za socializmu privilegované členmi boli deti politických pohlavárov, policajtov či vojakov. Tieto organizácie mali viac dotácií, viac financií na rôzne akcie. Iné skupiny boli svojím spôsobom opozičné.
"Podieľali sme sa na tlači opozičných periodík, rozširovali sme ich, jednoducho deti boli využívané aj na prácu proti vtedajšiemu režimu," smeje sa Pardecká. Ako však dodáva, aj napriek pôsobeniu v "opozičnej" harcerskej organizácii si nevšimla, že by deti z jej organizácie mali nejaké problémy s vtedajšou politickou mocou.
"Jediné, čo sa neodporúčalo, bolo, aby sme ako skauti chodili v skautských uniformách napríklad v nedeľu do kostola," spomína.
Poľská skautská organizácia sa po roku 1989 rozštiepila - na už spomínaný ZHP a čisto pravicový ZHRP.
V bežnom živote je poľským skautom harcerom každý člen organizácie. Existuje však istá hierarchia: najmladší sú "žuchovia", nasledujú "starší harceri", "cestovatelia", "inštruktori", "harcerskí starešinovia" a "seniori". Heslo poľských harcerov znie: "Bdej, družka, druh!"
(spolupracovníčka TASR Zuzana Kohútková) sla hy
