V okolí Old Town Bridge, mostu, kde si študenti chodia dodnes dávať bozky na dobrú noc, je živo. Vchádza sa naň popod červenú drevenú bránu, ktorú nazývajú aj bránou šťastia. Preto tie bozky. Aj Nóri sú poverčiví.
Do kopca na bicyklovýťahu
Len čo cez most prejdete na druhú stranu rieky Nidelvy, musíte pridať do kroku. Vyšliapať k pevnosti Kristiansten, ktorá v roku 1718 uchránila mesto pred švédskou inváziou a kde počas druhej svetovej vojny Nemci vešali nepriateľov, si žiada paru. Alebo plnú peňaženku.
Vystúpať až na vrch Brubakken, na ktorom sa hrdo vypína spomínaná pevnosť, môžete aj pomocou bicyklovýťahu. Rarity, akou sa nemôže pochváliť žiadne iné mesto na svete. Na druhej strane cesty v opravovni predávajú za 100 nórskych korún (v prepočte asi 400 slovenských) naň permanentky.
Stačí ju vložiť do automatu, pravou nohou sa namiesto pedálu zaprieť do pohyblivej stupačky a na kopec vás pri rýchlosti dva metre za sekundu za chvíľu vytlačí na vrchol. Bez potu na čele. "Nie sme pohodlní. Radi športujeme, ale občas vás taký strmý kopec dokáže potrápiť. Tak sme si to uľahčili," vysvetľujú ochotne Trondheimčania.
Že nemáte bicykel? Žiaden problém. Pár sme ich stretli aj popri ceste. Nezamknutých, len tak pohodených v snehu alebo opretých o najbližší strom. Ktovie, možno ich obyvatelia využívajú práve na tento účel.
Drevo si nedajú
V okolí pevnosti, postavenej v roku 1681, je nádherný pohľad na celý Trondheim a jeho drevené domčeky. Mesto, ktoré založil v roku 997 vikinský kráľ Olav Tryggvason (synovec prvého nórskeho panovníka Haralda), dvakrát vyhorelo. V roku 1651 zničil obrovský požiar 90 percent budov.
Dokopy ho pri totálnej rekonštrukcii v roku 1681 dával až luxemburský generál Johan Caspar von Cicignon. Obyvateľom to dodnes pripomína jeho socha v životnej veľkosti na maličkom námestíčku Cicignon Plass.
Oproti modernému multiplexu s ôsmimi kinosálami, ktorého vrchné dve poschodia slúžia zároveň ako hotel. Volá sa Nova a jedna noc vás v prepočte vyjde na 3000 korún.
Na drevené domčeky však nedajú domáci dopustiť. Moderných stavieb je pomenej, väčšina zostala verná tradícii. "To sa mi na nich páči. Udržiavajú si tú svoju drevenú architektúru. Neženú sa do žiadnych mrakodrapov. Bola tu snaha o zmenu, no oni sa nedali a uchovali si pôvodnú. Aj ja som býval v drevenom, kým som si nekúpil vlastný byt," vraví slovenský futbalista Marek Sapara, ktorý v meste žije už tretí rok (hráva za miestny klub Rosenborg Trondheim).
Mesto sa hrdí i najväčšou dodnes obývanou drevenou stavbou na svete. Volá sa Singsaker Studenterhjem a slúži ako vysokoškolský internát.
V 106 izbách ich tam počas školského roka žije 110. Spravuje ho nezisková organizácia a o všetko podstatné sa stará šesť študentov, ktorých si nanovo volia každý semester. Podmienkou ubytovania v ňom je odpracovať na jeho údržbe každý semester 48 hodín. Jednoduché. Mimo školského roka slúži ako hotel.
Aj psi svetielkovali
Brány pevnosti, keď zvládnete 130 metrov ostrého stúpania, sú v zime zavreté (v lete bývajú otvorené od ôsmej rána až do polnoci). Tma však nie je príliš veľká, chodníky osvetľujú husto posadené pouličné lampy a žiarovky, ktoré na hlavách majú rekreační bežci.
Zážitkom sú psi, ktorých jeden z majiteľov pre lepšiu kontrolu navliekol do reflexných viest a pripol im na telo výstražné svetlo. Impozantné divadlo, hoci zima na vrcholku kopca už začína byť neznesiteľná.
Trondheimčanom neustále premenlivé a chladné počasie nerobí žiadne starosti. Teplo poriadne ani nepoznajú. V lete tam ortuť teplomera vystúpi najviac na plus 18 stupňov Celzia. Vtedy posedávajú v krátkych rukávoch v drahých krčmičkách či reštauráciách roztrúsených po meste. Jedno pivo vás v prepočte vyjde okolo 250, ak si k tomu pridáte obľúbenú lososovú či rybaciu polievku, zaplatíte takmer tisíc korún.
Kaupangen i Nidaros
Trondheim sa pôvodne volal Kaupangen (trhovisko), neskôr Nidaros, čo pripomína aj impozantná Nidaroská katedrála. Najznámejšia gotická stavba v Nórsku, postavená v roku 1070, je najväčšou pýchou mesta. V celej Škandinávii sa väčšou môže pochváliť len švédska Uppsala. Mesto Trondov, čo značí súčasný názov, sa nazýva od stredoveku. S výnimkou roku 1930, keď sa občanom podarilo na trinásť mesiacov presadiť späť pôvodné pomenovanie Nidaros.
Korunovali tu nórskych kráľov a do roku 1217 bolo hlavným mestom krajiny. Hovoria mu aj centrum vzdelania. Sídli tu jedenásť vysokých škôl i nórska univerzita vied. Má len 164-tisíc obyvateľov, no počas školského roku sa rozrastie o zhruba 25-tisíc študentov.
Minimum svitu v zime a takmer žiadna tma v lete vyvolávajú pocit, že život v Trondheime môže byť ťažký, no obyvatelia pôsobia mimoriadne pokojným dojmom. Žiaden stres na uliciach, úsmev pri každom podaní ruky. Vyrastala tu i známa herečka a neskôr režisérka Liv Ullmannová.
S blížiacim sa víkendom je v baroch čoraz rušnejšie. Na stoloch pristáva obľúbené pivo i nórsky národný nápoj akvavit, čo je pálenka vyrábaná z obilia alebo zo zemiakov s príchuťou rasce. Nie je to lacný špás. Supermarkety núkajú 3,5 dcl fľaštičku štyridsaťpercentného moku za 800 korún. Politika obchodu je jasná. "Všetko, čo škodí zdraviu, je tu predražené. Preto oveľa viac než v iných krajinách zaplatíte najmä za cigarety, kávu a čokoládu," prezradili Trondheimčania.
Trondheim - bicykle a drevené domčeky
Pôvodne sa Trondheim volal Kaupangen (trhovisko), neskôr Nidaros, podľa rieky Nidelvy, ktorá ním preteká.
Ak Trondheimčania nelyžujú či neholdujú turistike, radi lovia lososy. Ten najťažší, vylovený z Nidelvy, mal vraj 31,8 kilogramov.
Nidelva je miestom hojného výskytu vydier i bobrov.
Volajú ho mestom vysokých škôl. Ročne tam študuje 25-tisíc študentov.
Žije v ňom 164-tisíc obyvateľov. Za desať rokov sa populácia zvýšila o 8,6 percenta.
 Bicyklovýťah - nohu na stupačku, vložte kartu a môžete stúpať. |
 Nidaroská katedrála - gotická pýcha mesta. |