Ide o hnutie mládeže, ktoré založil Lord Robert Stephenson Smyth Baden-Powell (1857-1941).
Zárodky skautingu vznikli počas búrskej vojny (1899-1902) na území dnešnej Juhoafrickej republiky, kde vtedy Baden-Powell slúžil ako dôstojník v obliehanom meste Mafeking.
Baden-Powell využíval miestnych chlapcov ako pozorovateľov, hliadky a stopárov s cieľom získavať a posielať informácie. Po oslobodení mesta 16. mája 1900 Baden-Powella v Británii označovali za hrdinu a bol povýšený do hodnosti generálmajora.
Svoje skúsenosti zhrnul v diele Aids to Scouting. Po návrate do Británie ho čakalo triumfálne privítanie.
Po skončení vojenskej kariéry začal Baden-Powell meniť výcvik mužov pre vojnu na umenie naučiť chlapcov žiť v mieri. Skauting nemá nič spoločné s vojenskými princípmi, zdôrazňoval.
V roku 1907 zorganizoval na ostrove Brownsea tábor, kde realizoval svoje myšlienky o výchove hrou, získavaní nezávislosti a dôvery medzi mladými ľuďmi.
Krátko po skončení podujatia napísal knihu s názvom Scouting for Boys a domnieval sa, že podnieti chlapcov zakladať organizácie.
O zakladanie skautských skupín bol hneď od začiatku veľký záujem. Vo Veľkej Británii sa rýchlo zakladali námorné, letecké a ďalšie špecializované organizácie skautov.
Baden-Powell už sám nevládal dávať rady novovznikajúcim oddielom a preto prišiel s myšlienkou zorganizovať tábor pre budúcich dospelých skautských vodcov.
Hnutie sa začalo rýchlo šíriť najskôr v Gibraltári, potom na Malte, v Kanade, Austrálii, Novom Zélande, Juhoafrickej republike a v Chile.
Starším dievčatám dovolili pridružiť sa k skautským aktivitám v 70. rokoch 20. storočia. V roku 1991 získali povolenie pripojiť sa k skautom dievčatá všetkých vekových kategórií.
Na rozdiel od Baden-Powellových skautov tí dnešní majú zakázané zakladať ohne na ostrove Brownsea, ktorý sa stal v roku 1962 chráneným územím. Aj napriek tomuto zákazu tam však možno vykonávať množstvo iných zaujímavých činností, ako sú plavba na člnoch, turistika, výroba keramiky, lukostreľba či lekcie tanca a bubnovania.
Jedným z hlavných cieľov skautského hnutia je prispieť k rozvoju mladých ľudí tak, aby plne využili svoje fyzické, intelektuálne, sociálne i duchovné danosti na svoj rozvoj a stali sa z nich zodpovední občania, členovia nielen národného, ale aj medzinárodného spoločenstva.
Skauti majú svoj zákon, skladajú sľub a majú i svoju uniformu. Symbolom skautov na celom svete je ľalia.
Hnutie má aj Svetovú organizáciu skautského hnutia so sídlom vo švajčiarskej Ženeve, ktorej úlohou je riadiť národné skautské organizácie. Združuje takmer 30 miliónov skautov z celého sveta. Každé štyri roky organizuje svetové jamboree (zraz). Členom organizácie je aj Slovensko.
Prvý chlapčenský skautský oddiel na území Slovenska založil v roku 1913 profesor benediktínskeho gymnázia v Komárne Alexander Karle. Skautské oddiely však boli v tom čase väčšinou organizované pod hlavičkou Maďarského skautského zväzu.
Dňa 15. septembra 1922 vyšlo prvé číslo slovenského skautského časopisu "Buď pripravený".
Skauting bol na území bývalého Československa viackrát zakázaný: v decembri 1938, po februári 1948 a v apríli 1970. Po novembri 1989 skauti v Čechách i na Slovensku začali opäť oživovať svoju činnosť.
Na IV. sneme v Žiline 26.-27. mája 1990 prijali slovenskí skauti názov organizácie "Slovenský skauting". Od decembra 1997 je členom Svetovej organizácie skautského hnutia a od júla 1999 aj Svetovej asociácie skautiek.
Slovenský skauting s vyše 7000 členmi patrí medzi najväčšie a najaktívnejšie občianske združenia pre deti a mládež v Slovenskej republike.
Popri práci s mládežou sa slovenskí skauti venujú aj iným aktivitám. Pomáhali napríklad pri odstraňovaní následkov veternej kalamity v Tatrách, pri konzervovaní vybraných zrúcanín hradov a iných akciách.