travertín, lepšie povedané, travertínový výliatok mozgovne neandertálca, ktorý bol nájdený na kope Hrádok.
Na hornom konci dediny je asi 15 metrov vysoká skala, čiastočne zničená ťažbou travertínu. Pôvodne bola kopa Hrádok asi 20 metrov vysoká a široká 170 metrov, časť z nej však ukrojila ťažba. Kopa vyrástla z uhličitanu vápenatého, ktorý sa nachádzal v minerálnom prameni. Ten vyteká na úpätí skaly aj dnes.
Slávny príbeh gánovského nálezu sa začal v roku 1926, keď robotníci lámali kameň a jeden z nich našiel sploštenú travertínovú hrudu, pripomínajúcu mozog aj so zvyškami kostí. Nález si odniesol domov predák robotníkov Koloman Koki. Pokladal ho za mozog mladého mamuta a onedlho ho predal známemu bádateľovi Jaroslavovi Petrbokovi, ktorý v tejto oblasti zbieral fosílie pre pražské Národné múzeum.
V roku 1937 vedci prvýkrát vyslovili domienku, že môže ísť o odliatok lebečnej dutiny pravekého človeka.
Na tejto téze pracoval od roku 1948 významný antropológ Emanuel Vlček. Po dlhých diskusiách napokon v roku 1958 medzinárodná komisia antropológov potvrdila názor, že ide o vyliatok lebečnej dutiny neandertálca, a verifikovala ho priamo v Gánovciach. Táto dedinka sa tak dostala do učebníc ako miesto nálezu jedinečnej pamiatky na neandertálskeho človeka pod Tatrami, ktorý tu žil v poslednej medziľadovej dobe.
V kope Hrádok sa neskôr našli aj pozostatky iných živočíchov, ktoré konzervoval travertín, napríklad kosti nosorožca, koňa, leva, hyeny a rôznych mäkkýšov. Všeobecne sa usudzuje, že tieto živočíchy a aj neandertálsky človek zahynuli pri prameni na otravu oxidom uhličitým, ktorý stále vystupuje, aj keď v menšej miere, z niektorých puklín v skale. Aj dnes tu hynú drobné živočíchy – žaby, hraboše a hmyz. Zohnú sa, aby sa napili vody, pritom sa nadýchajú jedovatého plynu, stratia vedomie a zahynú. V prípade neandertálca zrejme klesla hlava do vody a časom ju pokryla a vyplnila pramenitová (pramenit je kameň, usadzujúci sa v okolí prameňov, obsahujúcich uhličitan vápenatý a vytvárajúci travertínové útvary) hmota. Neponorené časti sa nezachovali.
Gánovce sa tak zaradili bez preháňania medzi svetové archeologické a antropologické lokality, sú zároveň miestom najstaršieho nálezu neandertálskeho človeka na našom území. Od roku 1985 sú zvyšky kopy Hrádok vyhlásené za Chránený prírodný výtvor Gánovské travertíny I. a II.
MARTIN BELEJ