SME
Sobota, 19. september, 2020 | Meniny má KonštantínKrížovkyKrížovky
V CHRÁNENÝCH ÚZEMIACH ZA PREKROČENIE HRANICE MIMO TURISTICKÉHO CHODNÍKA HROZÍ POKUTA DO DVOCH TISÍC KORÚN

Hranice sa nemôžu prekračovať všade

Voľný pohyb ľudí v schengenskom priestore nie je nadradený legislatíve o ochrane prírody.

(Zdroj: ILUSTRAČNÉ – SITA)

BRATISLAVA. Slovensko je už takmer štyri týždne súčasťou schengenského priestoru, prechádzať do susedného štátu však nemožno kdekoľvek.

Na rozsiahlych územiach za prekročenie hranice hrozí pokuta. Ide o chránené územia, kde platí tretí, štvrtý a najvyšší piaty stupeň ochrany prírody, teda časti chránených krajinných oblastí a celé územia národných parkov.

Turisti môžu štátnu hranicu prekračovať na ktoromkoľvek mieste iba v prvom a druhom stupni ochrany. Na územiach s tretím a vyšším stupňom musia dodržiavať zákon o ochrane prírody a návštevný poriadok, ktoré hovoria, že návštevníci sa v nich môžu pohybovať iba po označených turistických chodníkoch a cyklotrasách.

„Turisti aj lyžiari sa môžu pohybovať len po oficiálnych chodníkoch a pokiaľ by prekročili hranicu na inom mieste, porušia zákon,“ hovorí riaditeľ CHKO Horná Orava Róbert Trnka.

Bežkárov zavracať nemuseli

Podobné problémy ako ochranári v českom Národnom parku Šumava, na Kysuciach zatiaľ riešiť nemuseli. Strážnici tam podľa denníka Lidové noviny v prvých dňoch po vstupe krajiny do Schengenu zastavili desiatky bežkárov, ktorí sa na lyžiach snažili prejsť do susedného Bavorska mimo označených trás. „Tvrdili, že v Schengene môžu jazdiť cez hranicu kdekoľvek,“ povedal hovorca parku Radovan Holub.

Hovorca ministerstva životného prostredia Peter Višváder povedal, že pri pohybe v chránených územiach sa treba riadiť informačnými tabuľami, ktoré sú na ich hraniciach. „Uvádza sa na nich kategória chráneného územia, z ktorej vyplýva stupeň ochrany, môžu na nej byť aj zákazové piktogramy, ako zákaz chodenia mimo turistických chodníkov.“

Na hranici chýbajú tabule

Višváder upozorňuje, že tieto informácie zatiaľ nemusia mať návštevníci našich chránených území zo susedných štátov.

„Tam, kde hranica chráneného územia kopíruje štátnu hranicu a nevedú tadiaľ turistické chodníky, môže nastať problém zo strany susedného štátu, keďže táto časť chráneného územia nie je označená,“ hovorí. Taká situácia je napríklad na Orave, kde územie na poľskej strane nie je chránené.

„V takýchto územiach sa môžu pri vyššej návštevnosti zhoršiť podmienky, napríklad vyrušiť hniezdiace vtáctvo, ktoré malo doteraz v prihraničnom území väčší pokoj.“ Ministerstvo chce situáciu riešiť „dôsledným označením chráne­ných území aj pozdĺž štátnej hranice a poskytovaním informácií susediacim regiónom o chránených územiach a podmienkach ochrany v nich.“

Z poľskej strany do Tatran­ského národného parku vedie mnoho turistických chodníkov, ktoré na našom území nepo­kračujú.

„Musíme ich označiť, aby sa ľudia nerozptýlili v niektorom z vysoko chránených území. Dobudovať takéto chodníky určite nebude naša snaha,“ hovorí riaditeľ parku Pavol Majko.

Chránená krajinná oblasť

Územie s výmerou nad tisíc hektárov s rozptýlenými ekosystémami, významnými pre zachovanie biologickej rozmanitosti a stability alebo formami historického osídlenia. Platí tu minimálne druhý stupeň ochrany.

Národný park

Územie nad tisíc hektárov, s ekosystémami podstatne nezmenenými alebo v jedinečnej a prirodzenej krajinnej štruktúre, tvoriace nadregionálne biocentrá a najvýznamnejšie prírodné dedičstvo, v ktorom je ochrana prírody nadradená nad ostatné činnosti. Platí tu najmenej tretí stupeň ochrany.

Turisti aj lyžiari sa môžu pohybovať len po oficiálnych chodníkoch.

Róbert Trnka, riaditeľ CHKO Horná Orava


Kliknite - obrázok zväčšíte.

Vlaky čakajú v pohraničí aj naďalej

Na rozdiel od autobusov či áut niektoré vlaky hranicami neprechádzajú plynulo ani po vstupe Slovenska do Schengenu.

Pasové kontroly, okrem hranice s Ukrajinou, sa skončili aj na železniciach, vlaky napriek tomu na hraniciach čakajú. Mnohé musia v pohraničnej stanici zastavovať, pretože menia rušeň. Strieda sa aj vlaková čata, nastupujú zamestnanci železníc štátu, do ktorého vlak vchádza.

Výnimkou je Česko. „Naše rušne aj zamestnanci jazdia do Prahy a českí železničiari až do Košíc,“ povedal hovorca Železničnej spoločnosti Miloš Čikovský. „Inde aj napriek tomu, že sme vstúpili do Schengenu, tech­nologické bariéry ostali.“

Na východnom Slovensku napríklad rušne napája jednosmerný prúd, v Maďarsku striedavý. Všetky rušne sa musia meniť aj na hraniciach s Poľskom a v InterCity vlakoch do a z Rakúska. Železničiari tiež majú problém s jazykovou bariérou a odlišnými predpismi.

Prejazd hraníc sa však podľa Čikovského napriek tomu zrýchlil. „V pohraničných staniciach vlaky pred vstupom do Schengenu v priemere stáli 4 až 7 minút. Bez kontrol sa tento čas priemerne skrátil o 2 až 3 minúty.“

Technologické bariéry chcú železnice postupne odstraňovať. „Treba začať u výrobcov, aby ruš­ne mohli jazdiť po celej Európe. Zladiť technológie musia železnice a treba vyškoliť aj personál vrátane jazykových zdatností.“ Dĺžku procesu odhadol na desaťročie.

Angličtinu sa už začali učiť aj železniční policajti. „Spolupracujeme s policajnými zložkami susedných krajín pri výmene informácií, naši príslušníci musia vedieť s kolegami komunikovať,“ povedal hovorca Železničnej polície Jozef Búranský.

Pohraničné stanice, kde prebiehali pasové kontroly, spoločnosť zatiaľ rušiť neplánuje. „Sú to stanice ako Kúty, Čadca alebo Štúrovo, kde nám aj pre prístup na regionálne trate záleží, aby tam vlaky stávali naďalej,“ povedal Čikovský. Výnimkou má byť len stanica v moravskej obci Horní Lideč, v ktorej zastavujú vlaky z Česka do Púchova a späť. „To je už však záležitosť českej strany.“

Kým režim na železničných priechodoch s Českom, Rakúskom, Maďarskom a Poľskom sa zvoľnil, na ukrajinskej hranici je prísnejší. Pasové a colné kontroly sa už nevykonávajú na stanici v Čiernej nad Tisou, ale priamo na hranici. „Orgány štátnej správy tu kontrolujú všetky vlaky, čo niekedy trvá aj hodinu,“ hovorí Čikovský. „Kto nespĺňa podmienky, vysadia ho na ukrajinskom území.“

Colníci na hraniciach prestali kontrolovať ešte v roku 2004, po vstupe Slovenska do Európskej únie.

Tatrami až v júni

Prejsť národným parkom do Poľska a späť sa bude dať až v turistickej sezóne.

Pred vstupom Slovenska do schengenského priestoru sa v Tatranskom národnom parku dala prekročiť hranica s Poľskom iba na jedinom mieste, na oficiálnom priechode na vrchole Rysov.

Po novom sa do Poľska bude dať prejsť zhruba pätnástimi turistickými chodníkmi, ale až od 15. júna, keď sa na slovenskej strane Tatranského národného parku skončí sezónna uzávera. Trvá od novembra do polovice júna.

„Turisti dovtedy nemôžu do národného parku vstupovať, a teda v ňom ani prekračovať štátnu hranicu,“ vysvetľuje riaditeľ TANAP­u Pavol Majko.

Park je v zime zavretý pre hrozbu lavín, uzávera má tiež chrániť zvieratá a rastliny. „Ľudia, ktorí zákaz nerešpektujú, neriskujú iba zdravie, ale vyrušujú napríklad aj kamzíky. Tie musia pri úteku v strese vydať veľa energie, čo ich môže oslabiť tak, že neprežijú zimu.“

Strážcovia môžu ľuďom, ktorí zákaz porušia, dať pokutu najviac dvetisíc korunami.

Hranicu by nemali prekračovať ani turisti z Poľska.

„Na turistických chodníkoch na hranici sú informačné tabule o uzávere v angličtine aj poľ­štine. Ak návštevník z poľskej strany prejde hranicu, nebude sa môcť vyhovárať.“

V sezóne očakáva Majko na našej strane Tatier viac turistov z Poľska. „Hustota, ktorá doteraz bola na poľskej strane, sa rozptýli po celých Tatrách.“

Väčšina trás, ktorými sa po novom v lete a na jeseň bude dať prechádzať do Poľska, je v Západných Tat­rách – napríklad na Kasprovom vrchu, v To­manovskom, Gá­boro­vom a Bys­trom sedle, na Hrubom vrchu alebo Lúčnej.

(mp)
Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Cestovanie

Inzercia - Tlačové správy

  1. Sedemnásť slovenských hotelov na septembrový last minute výlet
  2. Nadšenci behu darovali košickej ZOO viac ako 2000 EUR
  3. Investície s fixným ročným výnosom od 6 % až do 8,25 %
  4. Čo ste nevedeli o jedle v Bratislave? Príbehy reštaurácií
  5. Home (ale aj) Office
  6. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte
  7. Premení klimatická kríza Liptov na Podunajskú nížinu?
  8. Blíži sa nová kríza, ktorej následky môžu byť omnoho väčšie
  9. Užite si čarovnú jeseň na horách: Tipy na výlety pre celú rodinu
  10. Unikátny zážitok na Muránskej planine. Uvíta vás tisícka sysľov
  1. Foreigners will be centre stage in Bratislava for the whole week
  2. Poznanie
  3. Lákajú vás benefity poisťovní? Pri zmene si všímajte podmienky
  4. Sedemnásť slovenských hotelov na septembrový last minute výlet
  5. Osud našich riek máme vo svojich rukách, nenechajme to plávať
  6. Nadšenci behu darovali košickej ZOO viac ako 2000 EUR
  7. Pomohli sme tým, ktorí pomáhali
  8. Cenovo dostupná autokamera Mio a pritom sa skvelými funkciami
  9. Nová služba v Prešove – celoročný bezplatný zber elektroodpadu
  10. Prečo sa kanalizácia v našich mestách upcháva, keď prší?
  1. Čo ste nevedeli o jedle v Bratislave? Príbehy reštaurácií 30 372
  2. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 23 975
  3. Blíži sa nová kríza, ktorej následky môžu byť omnoho väčšie 22 632
  4. Užite si čarovnú jeseň na horách: Tipy na výlety pre celú rodinu 13 537
  5. Unikátny zážitok na Muránskej planine. Uvíta vás tisícka sysľov 12 574
  6. 5 digitálnych vychytávok, ktoré vám uľahčia štúdium 10 956
  7. Fantastická pomôcka pre deti – zábavný a náučný pracovný zošit 9 744
  8. Zažite liečivú silu minerálnych vôd. Obľubovali ich aj králi 9 714
  9. Školský rozvrh s kalendárom prázdnin v denníku SME 9 636
  10. Edícia autorov denníka SME: Malá kniha o zvieratách 3 8 127
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu