Ľudí vábi do vody, aby získal duše, ktoré ukrýva v hrnčekoch. To robila aj jeho žena s rybacím chvostom, ktorá sa rada menila na žabu. Bývala v hlbokých vodách vo veľkom vodnom paláci s nádhernými, krištáľom vykladanými sálami. On, keď neopatroval dušičky, sedával pod košatými vŕbami a po večeroch sa snažil pozašívať si kabát. Takéhoto mužíčka má každé jazero či rieka, lebo je v nich voda. A podľa vody dostal aj svoje meno – vodník.