VYSOKÉ TATRY. Zlatý týždeň vo Vysokých Tatrách paradoxne spôsobil problémy turistom, cestovným kanceláriám aj tatranským hotelierom. Všetci zhodne hovoria o poklese počtu po rusky hovoriacich turistov, ktorí tvoria počas dvoch týždňov na prelome rokov v niektorých hoteloch až 95 percent klientely. Ukrajinci a Rusi sú znechutení zdĺhavosťou vybavovania víz po vstupe Slovenska do Schengenu.
Video: Ukrajincom sa v Tatrách páči, trápia ich víza
((video))
KAMERA: Ján Krošlák
Tatranskí hotelieri otvorene hovoria o možnom úpadku zlatého týždňa. „Ak sa nezmení niečo v prideľovaní víz, môžeme o týchto klientov prísť,“ hovorí Božena Fábryová, manažérka Grand hotela Praha v Tatranskej Lomnici.
Majitelia hotelov tvrdia, že slovenské konzuláty v Moskve a Kyjeve neboli na situáciu po vstupe Slovenska do Schengenu pripravené, a mnohí záujemcovia sa do Tatier nedostali.
„Vyzeralo to tak, ako keby ste nás nechceli na Slovensku,“ povedal o vybavovaní víz na Slovensko mladý Kyjevčan pri recepcii hotela Patria v Štrbskom Plese.
Konzuláty pracujú pomaly
Hotelieri však upozorňujú na postupný presun po rusky hovoriacej klientely do iných destinácií. Dôvodom je okrem Schengenu nedostatok snehu, nevyhovujúce služby a nové lacnejšie zimné strediská v Bulharsku a Rumunsku.
„Najväčší tour operátori v Moskve aj v Kyjeve nám už v novembri signalizovali, že naše konzulárne oddelenia, hlavne v Moskve, pracujú pomaly. Bulhari vedia vydať víza po dvoch dňoch, o Talianoch a Rakúšanoch ani nehovorím,“ povedal riaditeľ hotela Patria a viceprezident Zväzu hotelov Jozef Bendžala.
Video: Riaditeľ hotela Patria Jozef Bendžala
((video3))
Video: Tomáš Huber, riaditeľ hotela Atrium v Novom Smokovci
((video2))
Turisti z bývalého Sovietskeho zväzu sa údajne o mieste dovolenky rozhodujú na poslednú chvíľu. Dĺžka vybavovania víz má preto rozhodujúci vplyv.
Manažérka z Grand hotela Praha tvrdí, že oproti minulému roku trvalo získanie víz približne o deväť dní dlhšie. Podľa turistov trvalo dva týždne a viac a niektorí museli ísť na slovenskú ambasádu viackrát.
Dvojtýždňová zlatá baňa
Zlatý týždeň vo Vysokých Tatrách je posledných päť rokov magickým slovným spojením. Ukrajinská a ruská klientela ho postupne fakticky zmenila na dva týždne, takže momentálne trvá do 12. až 13. januára.
„Ceny služieb stúpajú v Tatrách počas zlatého týždňa podľa odhadov od 30 do 100 percent,“ hovorí šéf Združenia cestovného ruchu Vysoké Tatry Peter Chudý. Riaditeľ hotela Patria a viceprezident Zväzu hotelov Jozef Bendžala odhaduje, že za týždeň manželský pár nechá v Tatrách okolo 50tisíc korún. S dvomi deťmi je to približne 100tisíc a viac.
Video: Výkonný riaditeľ hotela FIS v Štrbskom Plese Peter Žiška
((video4))
Bežným zovšeobecnením je, že Rusi ekonomicky zachraňujú cestovný ruch vo Vysokých Tatrách. Väčšinu klientov tatranských hotelov však tvoria Ukrajinci a po rusky hovoriaca klientela tvorí z celoročnej návštevnosti Tatier len málo percent. Výnimkou sú len spomínané dva týždne. Napríklad Hotel Sorea Odborár je už od Vianoc takmer plný a Ukrajinci a Rusi tvoria asi 80 percent hostí.
Trendom je kongresová turistika
Aj napriek ziskom hotelieri zlatý týždeň nepreceňujú. Zima v Tatrách trvá 150 dní. „Nestaviame obchodnú politiku na jednom týždni. Zlatý týždeň sa skončí a začínajú sa kongresy, prichádzajú poľské prázdniny, české a nemecké prázdniny, a potom slovenské. Končí sa to Veľkou nocou,“ hovorí Bendžala.
Podľa hotelierov je trendom, ku ktorému Tatry smerujú, kongresová turistika.
„Tatry sú po Bratislave druhé slovenské kongresové centrum,“ hovorí manažérka niekdajšieho rodinného Grand hotela Bellevue v Hornom Smokovci Martina Klisenbauerová. Aj Bellevue sa zmenil tak ako väčšina hotelov po rekonštrukcii na kongresový hotel.
Trend ku kongresovej turistike potvrdil aj riaditeľ hotela Atrium Huber: „Pre nás zlatý týždeň vlastne nebol. Radšej sme zabezpečili firemných klientov. Pred dvomi rokmi sme mali 240 ľudí, takmer všetko z bývalého Sovietskeho zväzu. Teraz sme mali 60 percent domácich.
Podnikatelia sa zhodujú na tom, že Vysoké Tatry nie sú a pravdepodobne ani nebudú európskym lyžiarskym strediskom. Viceprezident hotelierov Bendžala dáva do pozornosti štyri kilometre zjazdoviek pri Štrbskom plese, oproti 140 kilometrom v alpských strediskách.
Do piatich rokov pribudne vo Vysokých Tatrách približne šesťtisíc lôžok.
Oficiálne štatistiky hovoria, že vo Vysokých Tatrách sa ubytovalo za rok 410tisíc turistov. Riaditeľ Združenia cestovného ruchu Vysoké Tatry Peter Chudý však odhaduje, že Tatry navštívi ročne asi 1,8 milióna ľudí. Do roku 2010 by to malo byť o ďalších 100tisíc viac. Podľa Chudého sú schopné Tatry absorbovať ročne do 2,5 milióna turistov. Za socializmu ich do Tatier chodili približne štyri milióny.
V roku 2007 stúpol počet turistov oproti roku 2006 o päť až sedem percent. Najviac, 52 percent bolo Slovákov, 15 percent Čechov, 9 percent Poliakov a po 7,5 percenta Maďarov a Nemcov. Z ostatného sveta najviac návštevníkov Tatier prichádzalo z Južnej Kórey. Väčšinou však pobudli len jeden deň.
Peter Chudý tvrdí, že za posledné tri roky výrazne klesol počet Rusov, ktorých nahradili Ukrajinci a obyvatelia pobaltských štátov. V roku 2007 prišlo do Tatier 3,5tisíca Rusov a takmer deväťtisíc Ukrajincov.
Vo Vysokých Tatrách je momentálne osemtisíc lôžok pre voľný cestovný ruch. Po rekonštrukcii takmer desiatich hotelov narastie kapacita na 11tisíc lôžok. Ak pripočítame plánované apartmánové hotely, Chudý odhaduje, že do piatich rokov narastie počet lôžok o ďalších tritisíc.
 Bazén v hoteli Sorea Odborár. Momentálne tvorí klientela z Ukrajiny a Ruska cez 80 percent FOTO SME – JÁN KROŠLÁK |