SME
Štvrtok, 28. september, 2023 | Meniny má Václav

Schengen ovplyvní návštevnosť Tatier

Skončí sa napríklad i obdobie bezplatných víz pre občanov Ukrajiny. Nové slovenské víza by mali stáť 45 eur, čo zvýši cenu zimnej dovolenky.

Rozhovor spravodajkyne TASR Zuzany Svitanovej s riaditeľom Združenia cestovného ruchu (ZCR) Vysoké Tatry Ing. Petrom Chudým o doterajšom vývoji a budúcnosti cestovného ruchu v slovenských veľhorách.

Prípravy na nadchádzajúcu zimnú sezónu vrcholia. S akými očakávaniami do nej vstupuje Združenie cestovného ruchu Vysoké Tatry?

"Naši zástupcovia, ktorí sa vrátili z veľtrhov cestovného ruchu v Kyjeve, Moskve a Sankt Peterburgu potvrdili pretrvávajúci záujem občanov z rusky hovoriacich krajín o návštevu Vysokých Tatier. Predpokladáme, že tzv. zlatý týždeň potvrdí doterajšie pozície a všetky ubytovacie kapacity budú na prelome rokov vyťažené.

SkryťVypnúť reklamu

Z diskusie slovenských a ukrajinských podnikateľov na veľtrhu v Kyjeve vyplynulo, že vstup Slovenska do Schengenu od januára 2008 môže mať vplyv už na nadchádzajúcu zimnú sezónu. Skončí sa obdobie bezplatných víz pre občanov Ukrajiny. Nové slovenské víza by mali stáť 45 eur, čo zvýši cenu zimnej dovolenky. Hoteliéri sa obávajú, že administratívne opatrenia môžu odradiť najmä individuálnych turistov. Pre oblasť Vysokých Tatier je návštevnosť ukrajinských hostí v zime dôležitá. Vlani napríklad bolo v Tatrách ubytovaných takmer 8300 návštevníkov z Ukrajiny a vyše 3500 z Ruskej federácie.

Apartmánový boom dorazil na Slovensko a neobchádza ani Vysoké Tatry. Domáci podnikatelia poukazujú na to, že získať povolenie na výstavbu lôžkovej kapacity trvá niekoľko mesiacov, kým napríklad príprava výstavby či rozšírenia zjazdovky trvá roky.

SkryťVypnúť reklamu

"Administratívny povoľovací proces na získanie povolania na výstavbu lôžkovej kapacity, či už ide o ubytovanie v súkromí, penzióny alebo apartmánové domy, je oveľa kratší než v prípade povolení na výstavbu alebo rozšírenie existujúcich zjazdových tratí. Určitý nepomer, či nesúlad, ktorý by mohol nastať medzi rýchlejším nárastom ubytovacích kapacít a rozširovaním služieb, ktoré potrebujeme pripraviť pre návštevníkov, môže spôsobiť pretlak a vyvolať nespokojnosť hostí. Tí chcú prísť do atraktívneho územia kvôli tomu, čo môže poskytnúť, ale narážali by na nedostatok parkovacích miest, nedostatok priestoru na aktivity v rámci takého malého územia a, samozrejme, na nedostatok služieb. Myslím predovšetkým lyžiarskych služieb počas zimnej sezóny.

SkryťVypnúť reklamu

Význam zimnej sezóny v Tatrách v ostatných rokoch narastá na úkor letnej. Znamená to, že s takýmto trendom treba v budúcnosti počítať?

"Klasické rozdelenie príjmov z cestovného ruchu vo Vysokých Tatrách sme roky vnímali tak, že 50 percent tvoria príjmy z hlavnej letnej turistickej sezóny, 30 percent zo zimnej a 20 z jarnej a jesennej medzisezóny. V ostatných rokoch sa zvyšuje význam zimnej sezóny na úkor letnej. Zimná v súčasnosti dosahuje 34 až 35 percent. Súvisí to aj s predlžovaním zimnej sezóny vďaka technickému zasnežovaniu. Lyžiarska sezóna sa rozbieha vo vyšších polohách už v polovici novembra. Vlani sa začalo lyžovať na Štrbskom Plese 11. novembra, v tomto roku už 10. novembra. Lyžovačka trvala na Štrbskom Plese do 5. mája a na najvyššie položenej zjazdovke na Slovensku - v Lomnickom sedle do 8. mája.

SkryťVypnúť reklamu
Vráťme sa ešte k apartmánovému boomu, ktorého sa niektorí domáci podnikatelia obávajú. Aké sú teda východiská?

"Samozrejme, východisko vidím v tom, že treba citlivo zvážiť, ktoré akcie a v akých časových horizontoch treba povoliť. Podnikatelia, ale aj mesto Vysoké Tatry po vetrovej kalamite z novembra 2004 deklarovali, že nebudú podporovať výstavbu nových ubytovacích kapacít na "zelenej lúke". Súhlasili len s modernizáciou a rekonštrukciou existujúcich objektov. Myslím, že toto by mala byť aj cesta do budúcna.

V cestovnom ruchu pôsobíte dlho. Aké boli vaše začiatky v Tatrách?

"Do Vysokých Tatier som prišiel natrvalo v roku 1975. Som tu teda už vyše 32 rokov. Prešiel som viacerými oblasťami cestovného ruchu. V prvej fáze to bol kúpeľný cestovný ruch. Štrnásť rokov som bol správcom sanatória Helios na Štrbskom Plese. Samozrejme, po celý čas som sa venoval dobrovoľnej činnosti, teda organizovaniu medzinárodných športových podujatí na území Vysokých Tatier, takže športový cestovný ruch mám taktiež v krvi. Posledné roky pôsobím v Združení cestovného ruchu, kde poskytujeme profesionálny servis našim členom tak v oblasti voľného cestovného ruchu, ako aj voľnočasových aktivít či propagácie členských subjektov združenia a tiež mesta na Slovensku i v zahraničí.

SkryťVypnúť reklamu

Aký je teda váš pohľad na cestovný ruch v slovenských veľhorách a jeho smerovanie?

"Cestovný ruch sa v minulosti vyvíjal vo Vysokých Tatrách v nárazových vlnách. Posledná súvisela s doteraz neprekonanými Majstrovstvami sveta v klasických lyžiarskych disciplínach v roku 1970, kedy vyrástlo nielen množstvo hotelov a ďalších ubytovacích kapacít, ale k tomuto termínu boli zrealizované aj ďalšie aktivity. Azda najviac by som ocenil plynofikáciu územia mesta Vysoké Tatry, čo výrazne pomohlo skvalitniť životné prostredie. Potom sa tu roky neinvestovalo. Nie však preto, že nebola chuť, ale preto, že existovala stavebná uzávera a množstvo iných objektívnych prekážok. Spomenul by som deficit vodných zdrojov v oblasti Vysokých Tatier. Postupne po roku 1989 sa tieto veci začali riešiť a teraz prichádzame do obdobia, kde v časovom horizonte - odhadujeme to do roku 2010 až 2012 - by sa mali Vysoké Tatry zmeniť v hlavných centrách, teda Tatranskej Lomnici, Starom Smokovci a Štrbskom Plese na porovnateľné medzinárodné strediská tak zimného, ako aj letného cestovného ruchu.

SkryťVypnúť reklamu

Mesto ešte stále nemá územný plán. Nebude to brzdou rozvoja v týchto strediskách?

"Územný plán bol v hlavných úlohách mestského zastupiteľstva už do roku 2004. Prišla však vetrová kalamita, a tak sa nielen príprava územného plánu, ale aj plánu komplexného sociálneho rozvoja mesta určitým spôsobom zabrzdila, keďže tento veľmi vážny faktor bolo treba zohľadniť. Samozrejme, nastúpila otázka dovtedy nedokončenej zonácie územia. Priznám sa, že som tak trochu skeptický aj pri prijatí územného plánu, pretože proces zonácie prebieha v súčasnosti etapou konzultovania prípadnej náhrady alebo ujmy neštátnych vlastníkov územia. Až po prijatí určitej kompromisnej dohody bude možné zonáciu ukončiť a následne prijať aj územný plán. Počul som názor, že zonácia by mala byť ukončená niekedy na jar 2008. Osobne si myslím, že sa to nepodarí. Skôr budeme radi, ak sa to podarí do konca súčasného volebného komunálneho obdobia.

SkryťVypnúť reklamu

Malí podnikatelia, s ktorými som hovorila, vyslovili obavy, že postupne ich z trhu vytlačia veľkí...

"V každom stredisku cestovného ruchu, či už na Slovensku alebo v zahraničí, je priestor pre malých i veľkých podnikateľov. Neexistuje príklad, kde by sa veľkým podarilo malých vytlačiť úplne, pretože sa navzájom potrebujú a dopĺňajú. Je otázkou, aby dokázali medzi sebou nájsť spoločnú reč. Aj nato je Združenie cestovného ruchu, aby obom pomohlo pri hľadaní vzájomného dialógu.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Cestovanie

Komerčné články

  1. Ak podceníte pri stavbe tento detail, pripravte sa na vyššie účty za kúrenie
  2. Volia podľa TikToku, Youtube a Instagramu. Ovplyvnia mladí voľby?
  3. Služby na pohotovosti nikto nechcel. Postavili na nich biznis
  4. Umelá inteligencia už zajtra ovládne 5 miest na Slovensku!
  5. Aké tajomstvá skrýva kancelária šéfveliteľa?
  6. Slováci hlásili v lete až o 35 % viac škôd než minulý rok
  7. Všetkým lepí pred voľbami
  8. Tenisová zábava pre celú rodinu na Peugeot Tennis Day
  1. TIPOS prichádza s aplikáciou, ktorá zjednoduší stávkovanie
  2. V PLANEO sú teraz spotrebiče až o 200 eur lacnejšie!
  3. Autosalón Autoshow Nitra opäť v plnej sile!
  4. Medzinárodný jazzový festival vstúpi do 27. ročníka
  5. Slováci hlásili v lete až o 35 % viac škôd než minulý rok
  6. Aké tajomstvá skrýva kancelária šéfveliteľa?
  7. Umelá inteligencia už zajtra ovládne 5 miest na Slovensku!
  8. Zvonenie v ušiach?!
  1. Prešov si dlho pýtal obchvat, stáva sa slovenským skokanom 16 410
  2. Umelá inteligencia už zajtra ovládne 5 miest na Slovensku! 14 724
  3. Všetkým lepí pred voľbami 10 618
  4. Hladinka smeruje do Košíc! 7 985
  5. Až dve tretiny Slovenska majú mäkkú vodu. Čo na to naše cievy? 6 791
  6. Ochutnajte zo Španielska viac. Spojte návštevu Madridu s Toledom 5 133
  7. Voľba srdcom je nespoľahlivá. Toto je najlepšia pomôcka 4 767
  8. Kaufland postavený z dreva? Áno, Bratislava má európsky unikát 4 145
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Blogy SME

  1. Blanka Ulaherová: V Madride, tri minúty od Guerniky
  2. Matej Peluha: Podporuje svoje dieťa aby bol samovražedný atentátnik. Ako sme si sadli s Talibanom na čaj.
  3. Miroslav Lisinovič: Putovanie slovenskými kalváriami - Klin (III)
  4. Miroslav Lisinovič: Putovanie slovenskými kalváriami - Malé Zlievce
  5. Miroslav Lisinovič: Putovanie slovenskými kalváriami: Čakanovce - Galamba
  6. Andrej Šverha: Rakúske Alpy, láska na prvý pohľad
  7. Dušan Király: Saigon s deravou topánkou
  8. Martin Majzlan: Nepál – kráľovstvo bohov
  1. Martin Greguš: Voličom Progresívneho Slovenska a SAS v Bratislave. Keď 1.10. už nebude mať kde zaparkovať spomeňte si, kto si opäť neurobil domácu úlohu... 66 191
  2. Miroslav Lukáč: V predvolebných debatách sme počuli Génia. Bohužiaľ Zla. Netreba ho predstavovať. Všetci ho poznáte. V hazarde platí kontra, re, vabank. 52 192
  3. Jana Plichtová: "Dobrák" Boris Kollár a jeho pomáhanie (si k majetku) 39 121
  4. Peter Kollega: Pán GP M. Žilinka, oklamali ste 5,447 miliónov občanov, okamžite odstúpte 37 422
  5. Ján Šeďo: Generálmajor Ivan Pach dokonale a inteligentne zotrel Fica. 33 471
  6. Miroslav Lukáč: Mladí Vlci zo Smeru, ako sa sami nazvali, už vycerili tesáky a dokonca ich zaťali. 30 840
  7. František Ptáček: „Sedembolestná panna Mária, oroduj za pána Fica!“ a iné prízraky Slovenské 30 647
  8. Michal Feik: Možno veriť predvolebným prieskumom? 23 097
  1. Monika Nagyova: Zo života vo firme snov: Po dvadsiatich dvoch rokoch som dostala výpoveď
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 68. - Arktída - Zem Františka Jozefa
  3. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 67. - Kto bol Juan de Fuca, ktorý dal meno prielivu, ktorý obmýva brehy kanadského ostrova Vancouver?
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 66. - Martin Frobisher, pirát alebo kapitán?
  5. Monika Nagyova: Rómske deti kradnú. Ale iba energiu.
  6. Jiří Ščobák: Na zimní plavání v neoprénu je dobré se začít připravovat už teď
  7. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 65. - Odkiaľ pochádza názov Kanada?
  8. Monika Nagyova: Pedagógovia aj dnes trestajú deti za to, že odmietajú jesť to, čo im nechutí.
SkryťZatvoriť reklamu