Záujem o ne však už bol aj v dávnej minulosti. Turčianske Teplice vošli napríklad do histórie ako kúpele kráľov, cisárov a grófov.
Prvá písomná zmienka o teplej vode na Hájskom panstve, ktoré sa nachádzalo na súčasnom území Turčianskych Teplíc, pochádza z roku 1281. Kráľ Ladislav IV. Kumánsky daroval vtedy osídlené pozemky s termálnymi prameňmi grófovi Petrovi.
O blahodarných účinkoch vody "topluche" a Thermae Thurociensis sa zachovala zmienka aj z roku 1402. O 21 rokov neskôr prechádzal týmto územím uhorský kráľ Žigmund Luxemburský, známy ako atraktívny a vzdelaný muž, ktorý dbal o svoje zdravie. Využil účinky termálnych prameňov a keďže tu neboli hostince, býval so sprievodom v stanoch.
Kúpele sa v roku 1535 stali na základe darovacej listiny Ferdinanda I. Habsburského vlastníctvom Kremnice. Začali sa budovať, čo sa prejavilo vyššou návštevnosťou významných hostí. Liečivú vodu vyskúšal v roku 1573 kráľ a cisár Maximilián Habsburský II. Rozmach kúpeľov a mesta nezastavilo ani stavovské povstanie v 17. storočí. Chýr o príjemnom prostredí vtedy nazývaných Štubnianskych kúpeľov priťahoval šľachticov z Poľska, Rakúska a Sedmohradska. Do kúpeľov sa rady vracali aj grófky Ňariová a Mária Sečianska, známa ako Muránska Venuša, ktorá sa možno aj vďaka liečivým vodám tunajších prameňov dožila na vtedajšie obdobie úctyhodných 69 rokov. Pobudol tu viackrát aj kapitán a palatín František II. Vešeléni, vodca protihabsburského povstania, a v kúpeľoch si liečil zranenú nohu a neskôr aj lámku.