SME
Pondelok, 28. november, 2022 | Meniny má Henrieta

Bratislavské platy kráti cena za bývanie

V Bratislave sa zarába oveľa viac ako inde na Slovensku. Drahý život v hlavnom meste však rozdiely v platoch zmazáva.

Bratislava veľa ponúka, ale aj pýta.Bratislava veľa ponúka, ale aj pýta. (Zdroj: ILUSTRAČNÉ SME – PETER ŽÁKOVIČ)

 BRATISLAVA. Ľudia v bratislavskom regióne zarobili v prvom polroku v priemere vyše 25-tisíc korún v hrubom. Je to o šesťtisíc viac ako celoslovenský priemer.

Hoci rast platov v Bratislave a okolí už nie je taký rýchly ako v iných regiónoch Slovenska, táto mzdová priepasť sa bude znižovať len veľmi pomaly. Pohľad na príjmy Bratislavčanov však nehovorí celú pravdu o finančnej situácii jej obyvateľov. „Nemožno povedať, že život v Bratislave je ľahší. Nielen mzdy, ale aj mesačné výdavky sú podstatne vyššie,“ hovorí ekonómka Poštovej banky Eva Sárazová.

Lákadlá metropoly

Bratislava láka nielen svojimi platmi, ale aj tým, že je ľahké nájsť tam prácu. Nič sa na tom výrazne nezmení, hoci sa v najbližších mesiacoch predpokladá mierny nárast bratislavskej nezamestnanosti. Firmy a inštitúcie zatiaľ nemajú dôvod Bratislavu opúšťať.

Hlavné mesto môže byť lákadlom, respektíve terčom závisti aj pre štruktúru pracov­ných miest, ktoré ponúka. Priemysel tu nie je taký dôležitý zamestnávateľ ako v iných regió­noch. Navyše, aj dva najväčšie priemyselné podniky Bratislavy používajú na pomery v svojich sektoroch tie najmodernejšie technológie – a ich zamestnanci majú tomu zodpovedajúce príjmy. Vo Volkswagene je to približne 35-tisíc korún, v Slovnafte 40-tisíc.

Jadro zamestnanosti v Bratislave sa presúva do služieb. Vytláčanie priemyslu z mesta je stratégiou magistrátu. Tým sa však jednoznačné finan­čné výhody Bratislavy končia.

Zradné hypotéky

Ak sa od bratislavských vyšších platov odrátajú vyššie výdavky, najmä tie na bývanie, prestáva byť rovnica o bohatej Bratislave a zvyšku Slovenska taká jednoznačná.

Príkladom nech je hypotéka na trojizbový byt, ktorý si chcú kúpiť mladé rodiny v Prešove a v Bratislave.

Za byt s rozlohou sedemdesiat metrov štvorcových Bratislavčan v súčasnosti zaplatí okolo tri a pol milióna korún. Prešovčanovi bude stačiť 1,3 milióna korún. V hlavnom meste tak za štvorcový meter zaplatia podľa údajov Národnej agentúry realitných kancelárií Slovenska viac ako 50-tisíc korún, v Prešove za bývanie v rovnakom štandarde menej ako 20–tisíc korún.

Odráža sa to v cene tridsaťročnej hypotéky, ktorú si Prešovčan a Bratislavčan potrebujú na svoje bývanie zobrať. Bratislavčan by banke posielal mesačne približne 21-tisíc, Prešovčan menej ako osemtisíc korún.

V oboch prípadoch ide o také sumy, že priemerne zarábajúci ich sám neutiahne. Aby ostalo na život, museli by takúto hypotéku v oboch mestách ťahať aj ich partneri. V čistom totiž priemerný Bratislavčan zarába o dvetisíc korún menej, ako by bola splátka banke za trojizbový byt. Prešovčanovi by ostali symbolické tri tisícky.

Opačne ako pri bývaní je to pri druhej najvyššej položke rodinných rozpočtov, ktorú tvoria potraviny. Je tu viac hypermarketov a supermarketov. „Vysoká konkurencia tlačí ceny čo možno najnižšie,“ povedal Ľubomír Drahovský z prieskumnej agentúry Terno. Potraviny v Bratislave stoja asi o päť percent menej než v ostatných mestách.

Život penzistov

V Bratislave sú drahšie aj niektoré služby. Za ostrihanie v kaderníctve páni bežne zaplatia stovku. Na strednom Slovensku alebo na východe je to aj o polovicu menej. Právne služby, oprava obuvi, či stravovanie v reštauráciách, to všetko v hlavnom meste stojí viac.

Život v Bratislave nemajú ľahší ani penzisti. Väčšina išla na penziu ešte pred rokom 2004, keď boli penzie bez ohľadu na zárobok všeobecne nízke. Náklady na energie sú podobné. Výhodou bratislavských penzistov je, že majú väčšiu šancu pri dôchodku si privyrobiť.

Láka i odpudzuje

O príťažlivosti hlavného mesta sme hovorili s analytikom IVANOM DIANIŠKOM z agentúry pre výskum verejnej mienky FOCUS.

Žije sa v Bratislave lepšie ako v iných mestách na Slovenku alebo je to len pocit ľudí mimo hlavného mesta?

„Neviem, či si myslia, že sa v Bratislave žije lepšie. Ľudia, ktorí nikdy život v Bratislave neskúsili, si pri pohľade na ekonomické čísla myslia, že v hlavnom meste sa dajú ľahšie zarobiť väčšie peniaze, že za menší alebo ten istý výkon by dostali v Bratislave viac peňazí. Preto si možno hovoria, že v Bratislave sa dobre žije, kým my musíme obracať každú korunu.

Kto si to myslí?

„V Bratislave rozlišujeme dve skupiny obyvateľov. Tí, ktorí sa v nej narodili vo veku do tridsaťpäťky ani neuvažujú, že by sa sťahovali do menej rušného mesta s nižšími výdavkami na Slovensku. Na druhej strane sú to ľudia, ktorí do centra prišli za väčšími možnosťami. Niekedy ani nie pre peniaze, ale preto, že inde by svoju kvalifikáciu ani nevyužili. A kvalifikovaná práca znamená vyššie zárobky. Majú tu väčší pocit slobody a menšej sociálnej kontroly zo svojho okolia.“

Sú ľudia ochotní cestovať za prácou, a pritom žiť v „lacnejšom“ meste?

„Do Bratislavy neprichádzajú ľudia s rodinami, ale mladí, ktorí si tu potom zakladajú partnerstvá. Potom v Bratislave zostávajú žiť.“

Komu Bratislava nesedí?

„Mesto je odpudivejšie pre ľudí, ktorí sem chodia len za prácou, napríklad pre manuálne pracujúcich. Sú to väčšinou ľudia v zrelšom veku, ktorí majú doma zázemie a rodiny. Do „veľkomesta“ chodia len za prácou. Ťažko by sa tu usadili. Nemajú vysoko kvalifikovanú prácu a s ich profesiou a platom ani šancu získať nehnuteľnosť.

Marcela Glevická


Kliknite - obrázok zväčšíte.

Drahý prenájom? Nič to, je tu práca

Pre ľudí z chudobnejšieho regiónu Bratislava predstavuje možnosť nájsť si dobre platené miesto. Takmer najviac utrácajúna cestovanie „domov“ .

Peter Béreš odišiel žiť z Košíc do Bratislavy pred ôsmimi rokmi. „Pre prácu to bolo nevyhnutné,“ povedal. Prišiel na konkurz do vtedajšieho rádia Twist, pretože ho považoval za najlepšie rádio na Slovensku a takú príležitosť by inde nenašiel.

„Chcel som pracovať v dobrej práci a to sa v médiách mimo Bratislavy nedalo.“

Béreš hovorí, že nedokáže odhadnúť, či musí človek v Bratislave robiť viac a ťažšie. „Podľa mňa naopak, ľudia na východe, aby si udržali prácu, musia pracovať ťažšie, pretože je tam málo voľných miest a veľa záujemcov o ne.“

„Výdavky sú v Bratislave jednoznačne vyššie,“ hovorí a začína rátať. Už ho neprekvapuje, že lístok do kina v Bratislave stojí viac než 100 korún a v Košiciach by videl ten istý film za 50. Bratislava však dáva ako slovenské centrum oveľa väčšie možnosti. „Preto, aby som sa dal ostrihať za sedemdesiat korún namiesto dvojnásobku a ušetril, nebudem cestovať domov.“

Naďalej utráca na prenájom

Každomesačné platenie prenájmov tvorí najväčšiu časť jeho výdavkov. Podľa neho deväťdesiat percent ľudí, ktorí prídu za prácou, býva v prenájmoch. Na to, aby si kúpil v Bratislave byt, dosť nezarábal.

Od januára pracuje Béreš opäť v Košiciach pre toho istého zamestnávateľa ako v Bratislave. „Neviem, kde skončím. Môže to byť Bratislava aj Londýn,“ odpovedá, kde zakotví natrvalo. Kým predtým cestoval vlakom, teraz lieta pracovne z Košíc do Bratislavy za pol hodinu.

Doma by sa nezamestnala

„Hľadanie prenájmu v Bratislave bolo hrozné,“ spomína Andrea. Do veľkej počítačovej firmy v Bratislave dorazila tento rok z Rimavskej Soboty a začiatky neboli ľahké. Hľadanie prenájmu sprevádzal cenový šok. Za jednoizbový byt v širšom centre mesta bežne pýtali aj dvanásť tisíc, kým za rovnako veľký v Rimavskej Sobote by platila nájom okolo štyroch tisíc korún.

„Prácu, kde zarobím v hrubom vyše 25­tisíc, si však doma nenájdem,“ zhodnotí túto dilemu Andrea. Spolu s priateľom si chcú zobrať hypotéku, aby nedávali peniaze cudzím, a investujú do vlastného. Keď sa rozhodnú z Bratislavy odsťahovať, veria, že hypotéku im budú splácať ľudia peniazmi za prenájom.

Okrem privátu najviac utrácajú na cestovanie. Aspoň raz za dva týždne chodia na víkend ­­k rodičom.

(mgl)
SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Cestovanie

Inzercia - Tlačové správy

  1. Univerzita Komenského v Bratislave: Výzva prijatá!
  2. Liečba rakoviny sa u nás výrazne zlepší. Bude to stáť 300-tisíc
  3. EUBA - Tvoja voľba, tvoja budúcnosť
  4. Zažívali domáce násilie a nikdy nepracovali. Ako dlho trvá naučiť ich to?
  5. Máš rád výzvy? Zmeň svet a urob veci inak, teraz.
  6. Zarábame milióny, no jachtu na Malorke nemám
  7. Po pohlavnom styku by sa ženy mali čo najskôr vymočiť. Muži nemusia
  8. Obnovte svoj dom so službou Obnov dom so SSE
  1. Statute of limitations in consumer relations
  2. As prices rise, purchasing the right office is essential
  3. Obnovte svoj dom so službou Obnov dom so SSE
  4. Tesco pokračuje v raste, otvára dve nové predajne
  5. Adios, smetiaky! Tento domáci kompostér mení odpad na substrát
  6. TESCO pokračuje v raste.Otvorilo predajňu v Kysuckom Novom Meste
  7. Štátne rezervy uvedú nový systém pomoci v krízových situáciách
  8. 7 prekvapení, ktoré prináša bývanie v Helenkách
  1. Po pohlavnom styku by sa ženy mali čo najskôr vymočiť. Muži nie 26 765
  2. Zarábame milióny, no jachtu na Malorke nemám 7 824
  3. Hotely, strava, pláže, služby. Aká je dovolenka v Punta Cana? 6 836
  4. Niektorí ľudia nemajú pracovné návyky. Ako dlho trvá zmeniť to? 3 943
  5. Novinka: Počúvajte podcasty úplne bez reklamy v apke SME 2 680
  6. EUBA - Tvoja voľba, tvoja budúcnosť 2 177
  7. Platíte za poistenie, ktoré naozaj potrebujete? 2 033
  8. TESCO pokračuje v raste.Otvorilo predajňu v Kysuckom Novom Meste 1 762
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Blogy SME

  1. Ľuboš Vodička: Maličkosti z Malých Karpát: Kamenné tváre a Obelisk
  2. Soňa Fröhlichová: Jazero Powell – najkrajšie priehradové jazero v USA, deň číslo 6
  3. Ľudmila Magdolenová: S deťmi po Balkáne. Časť piata-Tirana
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 50. - Antarktída - Prvá Byrdova antarktická expedícia (1928 - 1930) - 2/3, prvý polrok 1929
  5. Aleš Tvrdý: Južná Amerika
  6. Ľudmila Magdolenová: S deťmi po Balkáne. Časť štvrtá- Skaderské jazero a príchod na albánske pobrežie
  7. Soňa Fröhlichová: Grand Canyon –⁠ jeden z najkrajších prírodných divov sveta, deň číslo 4
  8. Aleš Tvrdý: Cestovateľ
  1. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia 15 017
  2. Monika Nagyova: Staré dievky z Luníka IX 6 346
  3. Michael Achberger: 7 tajných tipov na chudnutie: malé zmeny, veľké výsledky 6 104
  4. Ján Valchár: Ukrajinci zmasakrovali ruských vojakov - no a čo? 5 514
  5. Věra Tepličková: Tak Sme rodina, alebo nie sme rodina? 4 823
  6. Ľuboš Vodička: Železnica na Slovensku: Myjavský viadukt 3 840
  7. Jana Melišová: V závoji hmly 3 772
  8. Ján Valchár: 9 mesiacov štvordňovej operácie (a najlepšia investícia histórie). 3 584
  1. Jiří Ščobák: Je 6 000 mrtvých v Kataru moc?
  2. Monika Nagyova: Staré dievky z Luníka IX
  3. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia
  4. Jiří Ščobák: Nechci se otužovat, ale v praxi to trochu dělám
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 51. - Antarktída - Prvá Byrdova antarktická expedícia (1928 - 1930) - 3/3, Prelet nad južným pólom
  6. Jiří Ščobák: Chcete výborný seriál s nestandardním příběhem? Chcete krásnou herečku a herce, kteří umí hrát? Teplo lidské duše? Strašidelný zámek a psychiatrii?
  7. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 50. - Antarktída - Prvá Byrdova antarktická expedícia (1928 - 1930) - 2/3, prvý polrok 1929
  8. Jiří Ščobák: Porazíme infláciu? Ako vznikla, kto za ňu môže a ako ju riešiť?
SkryťZatvoriť reklamu