Mekong pramení v Číne a južný Vietnam je jeho poslednou "zastávkou" predtým, než sa vleje do Juhočínskeho mora.
Cez hranicu taxíkom
Našou hlavnou motiváciou vidieť Mekong a jeho deltu bola majestátnosť rieky, aká sa v Európe nedá vidieť, a preslávené plávajúce trhy. Do južného Vietnamu sa dá ísť z Phnom Penhu, hlavného mesta Kambodže, veľmi jednoducho autobusom, ale my sme si zvolili dobrodružnejšiu cestu. Oddychovú časť dovolenky sme trávili na juhu Kambodže, na plážach mesta Sihanoukville, ktoré sa nachádza neďaleko kambodžsko-vietnamskej hranice. Zdalo sa nám logické, že by aj odtiaľ mohol chodiť nejaký spoj do najbližšieho turisticky zaujímavého mesta, ale opak bol pravda. V týchto zemepisných šírkach nie je možné požičať si auto a prekročiť s ním hranice, takže nám zostávala jediná alternatíva - taxík.
V sprievodcovi sme sa dočítali, že by mal stáť asi 60 dolárov, ale keďže bol khmérsky Nový rok, jeden z najväčších budhistických sviatkov v roku, tak sme si, samozrejme, museli priplatiť. Taxikár, ktorý asi po hodine cesty úplne zneistel a pýtal sa na cestu snáď na každej križovatke (v Kambodži neexistuje takmer žiadne dopravné značenie), nás doviezol na kambodžsko-vietnamskú hranicu a tam nás vysadil. Hranicu sme prešli pešo, obstáli sme pred podozrievavými socialistickými colníkmi a vstúpili na nepoznané teritórium.
Keďže sa Vietnam turizmu otvoril iba nedávno, nie je tu jednoduché dohovoriť sa, pretože miestni už nevedia po francúzsky a ešte nevedia po anglicky. Číslovky sú však, samozrejme, základ, takže odvoz motodopom - motorkou so šoférom, sa dá vždy vybaviť. Naša expedícia v krajine, v ktorej politicky ešte stále panuje socializmus, ale na trhu vládne tvrdý kapitalizmus, sa začala v mestečku Can Tho. Miestni to na nás skúšali nehoráznymi cenami od jedla cez prenájom motorky až po ubytovanie. Napriek tomu, že sme patrili k rovnakému socialistickému bloku, málokto reagoval na informáciu, že sme z Československa. Zdalo sa, že sme pre nich jednoducho bohatí Európania, prípadne Američania, keďže sme sa snažili dohovoriť po anglicky.
Na vlnách Mekongu
Celodenný výlet loďkou nám vybavila majiteľka hostela, v ktorom sme bývali. Netušili sme ako bude plavidlo vyzerať (iba že bude mať striešku na ochranu pred slnkom) a čo cestou uvidíme, ale vedeli sme, že sa máme pripraviť na osemhodinovú cestu.
Ráno o piatej, pred východom slnka, nás vyzdvihol kormidelník, chlapík neurčitého veku, s výzorom morského vlka, čo v tejto situácii pôsobilo veľmi dôveryhodne. Ako proviant nám doniesol bagetu a banány, vodu sme mali vlastnú, pretože pitný režim napriek horúčavám v tejto časti sveta neexistuje.
Loďka vyzerala ako rybárska pramica s motorom vzadu a čoskoro sme pochopili, prečo musí byť ľahko ovládateľná. Dostali sme sa totiž do "dopravnej zápchy" na plávajúcom trhu. Okrem nás boli ostatní na loďkách buď predajcovia, alebo nákupcovia ovocia a zeleniny. Tak ako by sa inde zišli nákladné autá z vidieka naložené úrodou, tak na Mekongu rovnako funguje predaj z paluby. Každé plavidlo má na vysokej tyči vyvesené plody, ktoré predáva, aby kupujúci už z diaľky videli, kam majú smerovať.
Niektorí ľudia majú na loďkách aj svoj domov - paluba je izbou a Mekong je kuchyňou, kúpelňou a záchodom. Pre ľudí z "prvého sveta" je toto, samozrejme,
nepochopiteľné a pri predstave takejto existencie sa v mnohých mieša súcit s odporom. Takýmto životom žijú milióny ľudí - aj tí v plávajúcich domoch, aj tí ktorí bývajú v chatrčiach husto lemujúcich brehy rieky.
Jednu z nich sme navštívili, keď sme požiadali nášho prievozníka, aby nám zastavil na toaletu. Zrejme nás zobral k príbuzným, kde bola počas našej návštevy doma babička a vnúčatá. Rodinka bývala v dvoch izbách a všetkých neprítomných členov sme si "povinne" pozreli na fotografiách. Nikto, žiaľ, nehovoril inak ako po vietnamsky, takže sme sa nedozvedeli, napríklad čím si zarábajú na živobytie. Uvedomili sme si však realitu znečistenia Mekongu, keď sme k nej sami prispeli: záchod bola diera v latách nad vodou.
A priateľská rodinka nás nechcela nechať odísť, kým si s nimi nevypijeme šálku čaju, ktorý bol, ako inak, uvarený z vody z Mekongu. Neodmietli sme v dobrej viere, že to náš organizmus po mesačnom pobyte v Ázii zvládne. Zvládol.
Náš výlet deltou Mekongu pokračoval v pokojnom tempe ďalej kanálmi, ktoré tvoria stovky vedľajších ramien rieky. Všade na brehoch boli obydlia, banánovníkové alebo kokosové plantáže, na každom kúsku zeme chovajú zvieratá. Táto časť Vietnamu sa nazýva "ryžový košík", pretože je jednou z najplodnejších a zbierajú tu aj tri úrody ročne.
Život v delte Mekongu určujú ročné obdobia: počas dažďovej sezóny prinesie každý kubík vody niekoľko kilogramov pôdy, ktorá zúrodní polia. Aj vďaka tomu je Vietnam druhým najväčším vývozcom ryže na svete. Delta je príjemným miestom na život, pretože je tu vždy o pár stupňov menej ako napríklad v neďalekom Ho Či Minovom Meste.
Z histórie
V 18. storočí patrila delta Mekongu Kambodžskému kráľovstvu. Aj preto tu dodnes žije khmérska menšina, spolu s čínskou komunitou.
Počas vietnamskej vojny bola delta jedným z dejísk bojov medzi americkou armádou a bojovníkmi NLF.
Za vlády Pol Polta a Červených Khmérov bola delta miestom agresie kambodžských vojsk, ktoré si nárokovali toto územie a unášali vietnamských občanov.
(sp)
| Kanály tvoria stovky vedľajších ramien rieky. Brehy lemujú domy alebo plantáže. |
| Predavači majú na vysokých tyčiach plody, ktoré predávajú. |
| Ideálom krásy je biela pokožka. Pred slnkom sa ženy chránia klobúkmi, rukavicami a dlhými rukávmi. FOTO - AUTORKA |
Autor: Saša Petrášová