SME
Utorok, 18. január, 2022 | Meniny má BohdanaKrížovkyKrížovky

Paríž východu? Mesto martýr?

Do tohto mesta som prvý raz vkročil takmer pred polstoročím, presnejšie v lete roku 1960. Uchvátilo ma vtedy svojou krásou, usporiadanosťou a veľkorysosťou. Odvtedy som sa do tohto mesta často vracal.

Calea victoriei čiže Bulvár víťazstva v Bukurešti.Calea victoriei čiže Bulvár víťazstva v Bukurešti. (Zdroj: REUTERS)

Do tohto mesta som prvý raz vkročil takmer pred polstoročím, presnejšie v lete roku 1960. Uchvátilo ma vtedy svojou krásou, usporiadanosťou a veľkorysosťou. Odvtedy som sa do tohto mesta často vracal.

Paríž východu, vravievalo sa o Bukurešti a nebolo v tom nič nadnesené. Paríž východu sa mi, vtedy veľmi mladému návštevníkovi, prezentoval úch­vatnou architektúrou, kde staré ladilo s moderným, množstvom sofistikovaných architektonických celkov a rozľahlých parkov uprostred mesta a množstvom jazier a jazierok v nich.

Skryť Vypnúť reklamu

Centrum pretínali široké bulváre plné stromov, kvetov a záhradných reštaurácií, kaviarní a kaviarničiek, o akých som dovtedy čítal len u Apollinaira, Bretona, Picassa či iných parížskych moderných básnikov, výtvarníkov, hudobníkov...

V tom čase ešte všade pulzoval život. Výstavné paláce v uliciach a uličkách centra Bukurešti sa pýšili citlivo pestovanými záhradami či parkami. Možno už patrili komunistickému režimu, prežívali v nich však pôvodní obyvatelia s aristokratickými zvykmi či výchovou, hoci schudobnení a chudobní.

Bol síce komunizmus, zmrákalo sa nad Parížom východu, ale ešte nebolo celkom temno. Vo vonkajšej podobe mesta prežívalo čosi z aristokratického, z toho veľkolepého, všade bolo cítiť vznešenosť, skrátka, minulosť bola intenzívne prítomná v proletarizujúcej sa prítomnosti. Červené hordy sa nanosili do kráľovských palácov, no múry boli ešte nasiaknuté solídnym starým ovzduším.

Skryť Vypnúť reklamu

Napriek všetkému, čo som v nasledujúcich rokoch a desaťročiach videl, sledoval, v pamäti, očiach, pľúcach mi zostalo mesto, do akého som kedysi prvý raz vstúpil, aristokratická, kráľovská Bukurešť, ktorá roz­kvitala v druhej polovici devätnásteho storočia a v období do druhej svetovej vojny, keď si tu ruky podávali slávne osobnosti nielen rumunskej, ale i francúzskej či talianskej architektúry.

Niekdajších majiteľovvystriedali iní

Áno, s clivotou som bral na vedomie, ako ubúdajú malebné uličky, kaviarne a krčmičky, ba menia sa celé bulváre, tratia sa pozoruhodné stavebné pamiatky spolu s prehnitými chatrčami a uličkami mestskej bedače. Paláce a zámky chátrajú, niekdajších majiteľov a obyvateľov vystriedali iní.

Od tej chvíle som si uvedomoval, že sa Bukurešť stáva mojím blízkym mestom, s ktorým aspoň okrajovo budem prežívať jeho osudové udalosti a že sa do tohto ťažko skúšaného mesta budem pravidelne a často vracať.

Skryť Vypnúť reklamu

Ničivé zemetrasenie v roku 1977

Keď som sa koncom leta 1977, po mohutnom marcovom zemetrasení v Bukurešti, pozeral z osemnásteho poschodia vtedy moderného nového hotela Dorobanti na centrum mesta pod sebou, s hrôzou som si všimol, že za zrekonštruovanými fasádami nie je žiadny život, ale je tam tma a prázdno po katastrofe.

V tých ruinách skončili aj dvaja moji priatelia, spisovatelia, ale aj mnoho ďalších ľudí, veď len v samotnej Bukurešti zahynulo okolo 1500 osôb, zničilo sa vari okolo tisícky domov, mnohé sa vážne poškodili, no veľký vodca ich dal zvonku jagavo nalíčiť, aby vyzerali ako nové a zatiaľ vnútri popadané steny a nábytky boli vztýčeným prstom za tragédiou. A potom to šlo rýchlo.

V čase tzv. zlatej epochy som s úzkosťou pozoroval prenikavé ťaženie nových „myšlienok“ a jeho skazonosné výsledky. Padali kostoly, paláce a pochopiteľne aj hlinené domy a chatrče chudobných.

Skryť Vypnúť reklamu

Kostoly a kláštory vystriedali vozovky

Na ich miestach vyrastali betónové opachy a jedna z najväčších súčasných aj turistických atrakcií – tzv. Palác ľudu, ktorý je – aspoň bol – druhou najväčšou administratívnou budovou na svete po americkom Pentagone. Prechádzajúc popri rieke Dambovita som na dvoch alebo troch kilometroch narátal vyše tridsať zbúraných ortodoxných kostolov, kostolíkov a kláštorov. Na ich miestach vyrástli neraz vozovky pre autá či parkoviská...

Dalo by sa povedať, že čím viac sa jagali nové Ceaušescove stavby, tým viac temneli pohľady Bukurešťanov. Mrazí ma aj dnes, keď si spomeniem na potravinový obchod rozmerov supermarketu, ktorého regály boli naplnené konzervami s paradajkovým pretlakom a sterilizovaným hráškom. To je dnes skutočne nepredstaviteľný pohľad.

Skryť Vypnúť reklamu

Po páde teroru sa zaceľujú jazvy

Pred necelými dvadsiatimi rokmi som krátko po Viano­ciach prišiel do tohto mesta znova, netušiac, že sa mi čoskoro na dlhú dobu stane domovom. Na uliciach samé kvety a sviečky. Obete a nádej. Teror je porazený, pár dní po poprave komunistického netvora sa rozjasňujú ľuďom oči. Po bulvároch prechádzajú celkom iní ľudia. Zaceľujú sa jazvy, do domovov sa vracia teplo a svetlo. Aj ulice sa rozsvecujú a zaplňujú sa ľuďmi.

Áno, dnes je Bukurešť celkom normálne európske veľkomesto, ktoré rastie a krásnie.

Áno, áno: zbavuje sa svoriek pouličných psov, ale aj tisícok tzv. Ceaušescových detí, pre ktoré zostalo iba žobranie. Dokonca ani odborármi – pochopiteľne, kýmže iným? - organizovaný vpád drancujúcich baníkov z Targu Jiu nedokázal zvrátiť vývoj a potlačiť pohyb vpred. Svorky deštruujúcich banditov (takto som si vždy predstavoval tatársky vpád) pred mojimi očami rozbíjali a ničili, pálili, čo vytvorili predchádzajúce generácie.

Skryť Vypnúť reklamu

Bašta spájajúca balkánsky a stredoeurópsky svet

Bukurešť znovu dnes našla pôvodnú vôňu. Má svoju nenapodobniteľnú atmosféru a kultúru. Z ulíc ustupuje neporiadok a špina a postupne sa vracajú kaviarne, kaviarničky a reštaurácie v tieni stromov. Ale nech mi je Ceaušescu svedkom, že búrať je ľahko, avšak k dielu priložiť čo len jednu tehličku, to je obrovská námaha...

Dlho trvalo, kým si občan tohto mesta narovnal chrbát, ba možno si ho ešte aj dnes narovnáva, rovnako aj mesto. Dnes však je to pozoruhodná kultúrna bašta, ktorá spája balkánsky a stredoeurópsky svet.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Cestovanie

Inzercia - Tlačové správy

  1. 5 neznámych vecí, ktoré umožňujú platobné karty
  2. Mecom ide na zelenú
  3. V roku 2021 kúpili Slováci kryptomeny za viac ako 25 000 000 €
  4. Marrákeš je červená perla Maroka
  5. Akcie, fondy, kryptomeny. Do čoho treba tento rok investovať
  6. F&F Slovensko je najdôveryhodnejšou odevnou značkou na trhu
  7. Predplatné SME.sk len za 29 eur
  8. Očarujúca Srí Lanka: Malý ostrov plný prekvapení
  9. Ochutnajte všetky slovenské chute a farby. Tu ich majú najviac
  10. Vieme, kde získate najlepšie semienka zeleniny
  1. 53 predajní, kde získate zľavy aj peniaze na ďalší nákup
  2. Mecom ide na zelenú
  3. V roku 2021 kúpili Slováci kryptomeny za viac ako 25 000 000 €
  4. Marrákeš je červená perla Maroka
  5. Mám za sebou jeden z najťažších rokov svojho života
  6. Viac ako 30 000 € z Vianočnej lotérie BILLA poputuje na pomoc
  7. Projekt nórskych grantov „Decent work – dôstojná práca“
  8. Akcie, fondy, kryptomeny. Do čoho treba tento rok investovať
  9. PODCAST: Nárok pacienta na invalidný dôchodok a ŤZP
  10. F&F Slovensko je najdôveryhodnejšou odevnou značkou na trhu
  1. Marrákeš je červená perla Maroka 4 353
  2. Predplatné SME.sk len za 29 eur 3 674
  3. Chyby, ktoré robíte pri platbe kartou a ani ste o nich nevedeli 3 494
  4. Akcie, fondy, kryptomeny. Do čoho treba tento rok investovať 3 360
  5. Cukrovkári a covid-19 2 529
  6. Mám za sebou jeden z najťažších rokov svojho života 2 512
  7. Vieme, kde získate najlepšie semienka zeleniny 1 942
  8. F&F Slovensko je najdôveryhodnejšou odevnou značkou na trhu 1 481
  9. Očarujúca Srí Lanka: Malý ostrov plný prekvapení 1 187
  10. V roku 2021 kúpili Slováci kryptomeny za viac ako 25 000 000 € 1 076
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Blogy SME

  1. Michal Kassaj: Okolo Neusiedler See na Favoritoch
  2. Irena Šimuneková: Tatranský ľadový dóm - katedrála sv. Jakuba v Santiagu de Compostela.
  3. Vladimír Benčík: Arménsko - navštívime 7-tisíc rokov staré rytiny na Uchtasare, už ich neuvidíte
  4. Tereza Krajčová: Holandsko: Krajina kakaa a všadeprítomných bicyklov (Amsterdam – Zaanse Schans – Den Haag – Rotterdam)
  5. Martin Majzlan: Kok Boru – Najtvrdší kolektívny šport na svete
  6. Pavel Dvořák: Wuhan by ste mali chcieť navštíviť
  7. Martin Majzlan: Altyn Arashan - Horúce pramene v nebesiach
  8. Aleš Tvrdý: Cestovné poistenie počas pandémie
  1. INEKO: Nové školské rebríčky s viacerými posunmi – na prvých miestach bratislavské GJH, SPŠ elektrotechnická v Prešove a po novom aj ZŠ Staničná, Košice 18 917
  2. Pavol Koprda: Milan Mazurek straší vedľajšími účinkami vakcín. Čo naozaj hovoria dáta? 11 381
  3. Ondrej Prostredník: Pán biskup Haľko, ospravedlňte sa prosím. 5 648
  4. Martin Borguľa: Obranná zmluva s USA? Za mňa – NIE! 3 933
  5. Tereza Krajčová: Anglický denník: 20. Veci sa balia, náhrady hľadajú a srdce ticho puká 3 887
  6. Vanda Tuchyňová: Primátor chce ukázať rešpekt a silu, Žilinu však obracia smerom k Jánovi Slotovi ! 3 070
  7. Inštitút strategických politík: Rokovania s Ruskom môžu rozhodnúť nielen o osude Ukrajiny ale aj celej východnej Európy 2 731
  8. Martin Pilnik: Takto vyzerá budúcnosť v predpisovaní liekov 2 575
  1. Pavol Koprda: Milan Mazurek straší vedľajšími účinkami vakcín. Čo naozaj hovoria dáta?
  2. Lucia Šicková: S týmito 4 krokmi sme zaviedli kultúru feedbacku v našej firme
  3. Matúš Sarvaš: Prokurátor: Pri čítaní listov na rozlúčku je nemožné neprecítiť slová obete
  4. Katarína Pázmányová: Je spoločná manželská posteľ pilierom dobrého manželstva?
  5. Valentína Sedileková: Podcast, ktorý vám odhalí svet ľudí s poruchami príjmu potravy
  6. Milota Sidorová: Muži sa boja napadnutia, ženy znásilnenia. Bezpečnosť v meste sa týka všetkých
  7. Pavol Koprda: Erik Kaliňák používa rovnaké metódy ako Blaha. Verili by ste jemu alebo vedcom? (rozbor videa)
  8. Pavol Koprda: Šach-mat pre Pfizer? Hoaxer Blaha čítal iba nadpis, štúdiu financoval Pfizer
Skryť Zatvoriť reklamu