Viedeň/Bratislava 5. septembra (TASR) - Pápež Benedikt XVI. uskutoční v dňoch 7. až 9. septembra apoštolskú návštevu rakúskeho pútnického mesta Mariazell, ktoré slávi 850. výročie založenia. Na sviatok Narodenia Panny Márie 8. septembra bude Svätý Otec sláviť v Mariazelli svätú omšu.
Podľa informácií na internetovej stránke Tlačovej kancelárie Konferencie biskupov Slovenska, sa do Mariazellu chystá asi tisíc slovenských pútnikov. Tí budú tvoriť najväčšiu skupinu veriacich. Do Rakúska prídu 23 autobusmi, niektorí si ako dopravný prostriedok zvolili bicykel. Po Slovákoch bude najviac maďarských pútnikov.
Pri príležitosti pápežovej návštevy v Mariazelli ponúka TASR príbeh spájajúci sa so vznikom posvätného mariánskeho miesta.
Málo pútnických miest na svete má takú minulosť ako v Štajersku (Steiermark) sa nachádzajúci Mariazell. Legenda o vzniku miesta Mariazell hovorí, že opát Otker z benediktínskeho Kláštora St. Lambrechta vyslal mnícha menom Magnus do regiónu, ktorý patril vtedy kláštoru. Mních mal poskytnúť miestnym obyvateľom duchovnú podporu. Opát Otker dovolil mníchovi, aby si zobral so sebou sošku Panny Márie z lipového dreva. Večer 21. decembra 1157 na cestu spadla skala a prehradila mu ďalší priechod. Mních sa s modlitbou obrátil na Pannu Máriu a požiadal ju o pomoc. Na príhovor Matky Božej sa skala rozdvojila a mních mohol pokračovať v ceste. Po príchode na miesto určenia duchovný položil sochu na peň a začal budovať "celu" (nem. Zelle), ktorá by slúžila ako kaplnka a zároveň ako prístrešie. "Mária v cele" dala názov miestu a stala sa vyhľadávaným cieľom pútnikov.
Zmienená socha je doteraz uctievaná Panna Mária, ktorú v Rakúsku nazývajú Magna Mater Austriae (Veľká Matka Rakúska), uvádza sa na stránke (www.basilika-mariazell.at).
Predpokladá sa, že budovanie kaplnky v románskom štýle sa začalo v roku 1200, aspoň podľa letopočtu, vyrytého nad hlavným portálom.
Prvýkrát sa písomná zmienka o "cele" objavila v roku 1243. V dokumente z roku 1330 salzburského arcibiskupstva sa zmieňuje, že Kostol Panny Márie v Zell sa stal veľmi navštevovaným pútnickým miestom. V roku 1344 obyvatelia v Mariazelli získali právo usporadúvať trhy. Ani v nasledujúcich desaťročiach neoslaboval tok pútnikov prichádzajúcich na posvätné mariánske miesto.
Uhorský kráľ Ľudovít Veľký dal v roku 1370 postaviť dodnes zachovanú kaplnku ako poďakovanie za víťazstvo nad nepriateľmi kresťanskej viery na východe. Okolo roku 1500 mal už Mariazell medzinárodnú povesť.
Nový rozkvet zaznamenalo mariánske pútnické miesto v dobe baroka. Mariazell sa stalo významným duchovným strediskom pre národy Podunajského priestoru. Zdroje neskrývajú, že Mariazell zohrával významnú úlohu v duchovnej tradícii národov žijúcich v súčasnej strednej Európe.
Gotický chrám už nestačil odolávať prívalu pútnikov, preto opát Benedikt Pierin z Kláštora St. Lambrechta rozhodol o jeho prestavbe v barokovom štýle (1644-1683).
V roku 1948 bolo Mariazell povýšené na mesto.
Po páde železnej opony v roku 1989 začali na mariánske pútnické miesto v Rakúsku znova prichádzať aj veriaci z bývalých komunistických štátov.
Milostivá soška Matky Božej sa nazýva nielen Magna Mater Austriae, ale i Mater Gentium Slavorum a Mater Hungarorum.
Viac informácií na stránkach:
www.tkkbs.sk
www.mariazell.at
www.mariazell2007.at
www.papstbesuch.at
www.basilika-mariazell.at
