Požiare v Grécku si vyžiadali už 63 obetí. Krajine musia pomáhať aj požiarnici zo zahraničia. Štátna prokuratúra zvažuje, že podpaľačstvo zaradí medzi teroristické činy.
ATÉNY. Grécko stále bojuje s obrovskými požiarmi a o podpaľačoch už nehovorí len v náznakoch. Vláda je presvedčená, že sú za oheň zodpovední práve oni.
Za ich dolapenie, alebo informácie o nich preto včera vypísala odmenu milión eur.
Chcú vraj stavať
Gréckom kolujú špekulácie, že za požiarmi sú developerské firmy, ktoré chcú na vypálených pozemkoch stavať a rozhýbať tak novú výstavbu v krajine.
Premiér Kostas Karamanlis vyhlásil, že všetky vypálené zóny opäť zalesnia. Uisťoval tiež, že vláda urobí všetko pre to, aby vinníkov našla a potrestala.
„Našou okamžitou prioritou sú obete a psychologická podpora tým, čo prišli o svojich blízkych alebo o majetok. Našou ďalšou prioritou je veľký plán na rekonštrukciu krajiny,“ zdôraznil premiér včera v televízii.
Podpaľačstvo = terorizmus
Polícia už má viacerých podozrivých. Zatiaľ obvinila sedem ľudí.
Štátna prokuratúra okrem toho skúma, či by sa podpaľačstvo nedalo zaradiť na zoznam teroristických aktivít. To by úradom umožnilo väčšie právomoci pri vyšetrovaní a zatýkaní. Vinníkov by tiež čakal vyšší trest.
Minister verejného poriadku Vyron Polydoras v nedeľu s istotou vyhlásil, že požiare sú súčasťou premysleného plánu. Kto mal tento plán vymyslieť a teraz ho aj uskutočňuje však nepovedal. Grécko bojuje s podpaľačmi už od začiatku júna. Justícia odvtedy obvinila 26 ľudí.
Oheň sa stále šíri na ostrove Evia a Peloponéze. Ohrozuje aj historické pamiatky, najmä Olympiu a Spartu. Horí aj v okolí Atén, ktoré sú zahalené do bieleho popola a štipľavú vôňu dymu cítiť takmer v celom meste.
Prvý olympijský štadión v Olympii a jeho múzeum sa nachádzajú v suchej oblasti chránenej olivovníkmi a korunami vysokých stromov. Riziko požiaru je preto enormné. Keď sa oheň priblíži až k štadiónu, zhltne tritisícročné ruiny pravdepodobne veľmi rýchlo. Zatiaľ sa však požiarnikom darí tento katastrofický scenár odvracať.
Pred plameňmi sa im však nepodarilo zachrániť priestory Medzinárodnej olympijskej akadémie vrátane krypty, v ktorej bolo uložené srdce zakladateľa novovekých olympijských hier Pierra de Coubertina.
Hasiči nestíhajú
Plamene sa aj vďaka vetru šíria rýchlejšie, ako ich hasiči stihnú aspoň dostať pod kontrolu. Prácu im sťažuje nielen vietor, ale aj čierny dym, pre ktorý zhora takmer nič nevidieť. Vláda vyslala na pomoc hasičom takmer 4000 vojakov.
Miestne médiá však napriek tomu prácu úradov a požiarnikov kritizujú a označujú ich za neschopných.
Storočná pohroma
O život zatiaľ prišlo 63 ľudí, desiatky utrpeli zranenia a viac ako 3000 ich prišlo o strechu nad hlavou. Krajina vyhlásila trojdňový smútok.
„Nechali nás tu na milosť Božiu. Nemáme vodu ani elektrinu. Oheň hasíme traktormi a konármi stromov,“ sťažovala sa televízii Antenna obyvateľka obce Nemouta.
Katastrofu takýchto rozmerov spojenú s ohňom Grécko za posledných sto rokov nezažilo. Vláda údajne zvažuje, či neodloží parlamentné voľby plánované na 16. septembra.
Slovensko nemá ako pomôcť
Do Grécka prichádza medzinárodná pomoc. Požiadal o ňu premiér Karamanlis krátko po tom, ako vyhlásil v krajine stav ohrozenia.
V boji proti požiarom Grécku pomáhajú nielen členské štáty Európskej únie, ale aj mimoeurópske štáty. Slovensko medzi nimi chýba.
V nedeľu do Grécka dorazili štyri lietadlá z Francúzska, tri z Talianska, dve zo Španielska a jedno z Portugalska. Včera nasledovali helikoptéry z Nemecka, Holandska a Slovinska. Pomoc poslali aj Nórsko, Srbsko, Izrael a Island.
Grécko doteraz zo zahraničia dostalo 14 lietadiel a 11 helikoptér, čím sa počet zasahujúcich vzdušných síl zdvojnásobil.
Grécke ministerstvo zahraničia očakáva ešte 31 lietadiel a helikoptér z 12 krajín.
Európska únia Grécku poskytla najrozsiahlejšiu podporu, akú kedy členský štát dostal cez Mechanizmus civilnej ochrany pred prírodnými katastrofami. Ten funguje od roku 2001 a pomáhal napríklad pri požiaroch v Portugalsku v roku 2005, záplavách v Rumunsku a Bulharsku či tohtoročných požiaroch v Taliansku.
Slovensko pomoc nevyslalo, lebo vraj nemá akú. „Žiadali nás o špeciálny vrtuľník a hasiace lietadlá. Keďže nedisponujeme takýmito technickými prostriedkami, v tejto situácii sme nemohli pomôcť,“ povedala Vladimíra Hrebeňáková z ministerstva vnútra.
O vyslaní pomoci neuvažuje ani slovenská vláda.
(tim, mp)
Cestovky uvažujú, že zrušia zájazdy
Plamene ohrozujú aj miesta, kde dovolenkujú ľudia zo Slovenska.
Požiare v Grécku ovplyvnili aj dovolenky desiatok Slovákov. Horí aj na Peloponézskom polostrove a ostrove Evia, kde sú aj naši turisti.
Na letoviská dymí
Cestovná kancelária Hydrotour uvažuje, že predčasne ukončí dovolenky 147 klientov, na troch miestach na Peloponéze.
„Včera ráno sa otočil vietor a doniesol dym, takže komfort je nižší, ako by mal byť,“ hovorí obchodný riaditeľ kancelárie Juraj Sliacky.
Turistom podľa neho nehrozí žiadne nebezpečenstvo. „Pokiaľ sa väčšina ľudí vysloví, že chce ísť domov, sme pripravení zabezpečiť lietadlo a zájazd predčasne ukončiť.“ Spoločnosť v takom prípade klientom vráti časť ceny zájazdu.
Presun do lepšieho
Zhruba 120 klientov zo Slovenska museli v sobotu evakuovať aj na ostrove Evia.
„Evakuovali celú dedinu, našich turistov presťahovali do hotela, ktorý mal ešte o hviezdičku viac. Včera sa vrátili späť,“ povedala Zuzana Hájeková z Tip Travelu, ktorý má na Evii asi 50 klientov. „Situácia sa už upokojila, nikomu sa nič nestalo, aj keď to tam nie je veľmi veselé. Týchto ľudí dovezieme naspäť a ďalšie zájazdy do tejto lokality už nebudeme ponúkať.“
Ľuďom, ktorí mali cestovať na Peloponéz a Eviu v najbližších dňoch, cestovky ponúknu náhradné zájazdy.
Nesťažujú sa
Na naše veľvyslanectvo v Grécku sa s prosbou o pomoc zatiaľ neobrátili žiadni Slováci. „Odporúčame turistom, aby si preverili, či oblasť, kde cestujú, nie je postihnutá požiarmi,“ varuje hovorca ministerstva zahraničných vecí Ján Škoda.
Menší záujem o lety do Grécka nepocítila vraj ani spoločnosť Sky Europe. „Nezaznamenali sme žiaden pokles rezervácií,“ tvrdí hovorca Tomáš Kika.
V Grécku v lete robia aj stovky brigádnikov zo Slovenska. „Zatiaľ nevieme, že by sa to našich klientov nejako dotklo,“ povedala Barbora Tunegová zo spoločnosti Universal Consulting, ktorá sa stará o 200 ľudí.
Grécko vlani len s cestovnými kanceláriami navštívilo vyše 105-tisíc ľudí zo Slovenska.
Michal Piško
Kliknite - obrázok zväčšíte.
Autor: jah, čtk