SME
Piatok, 2. december, 2022 | Meniny má Bibiána

Praha vždy inšpirovala básnikov

Pražský Karlov most v noci.Pražský Karlov most v noci. (Zdroj: REUTERS)

Si v záhrade krčmičky neďaleko

od Prahy

Cítiš sa celkom šťastný na stole

je ruža v pohári

Namiesto aby si písal poviedku

ty bez myšlienky

Dal si sa do pozorovania v srdci

ruže zaspávajúcej lienky

Zhrozený vidíš svoju tvár v

achátoch svätovítskeho dómu

A bol si na smrť smutný v deň

keď si dospel k tomu

Si ako Lazar ktorému denné

svetlo bráni spať

Ručičky na hodinách v židovskej

štvrti sa otáčajú späť

A ty tiež takto pomaly svojím

životom cúvaš

Keď na Hradčany stúpaš a do

tmy sa započúvaš

Ako si v krčme české piesne

nôtia


Toto je citát z básne Guillauma Apollinaira Pásmo (La Zone). Báseň vznikla na začiatku 20. storočia a hovorí sa o nej ako o základnom kameni modernej poézie. Apollinaire sa v tej básni nezdržuje iba v Paríži, preputoval v nej celý rad miest, väčšinou im venoval po riadku, v jednom verši je Marseille, v inom Rím, v ďalšom Amsterdam.

Nechýba ani Praha – ušlo sa jej v tej kultovej básni dokonca až 11 riadkov, najviac po Paríži. Nemohol Apollinaire na Prahe usporiť aspoň riadok pre Bratislavu? Možno aj mohol. Bol to veľký tulák, a je celkom možné, že sa cestou na svoje pôsobisko domáceho učiteľa v Nemecku nevyhol ani Bratislave. No čo z toho, keď to zamlčal? Bratislava sa v Pásme nespomína.

Iná metafora

Z čias, ktoré sme už sami zažili, je najslávnejšou básňou o Prahe báseň Tanky idú po Prahe. Jevgenij Jevtušenko ju napísal 23. augusta 1968 v Koktebeli a zakončil ju veršami:


Nech bez náreku, s úctou

k pravde,

dajú mi na hrob nápis taký:

„Tu leží ruský básnik. V Prahe

zadlávili ho ruské tanky.“


I Jevtušenko je – podobne ako Apollinaire – vo svojej básni zhrozený, ale nie už iba vlastnou tvárou objavenou v achá­toch svätovítskeho dómu. Ruský básnik je zhrozený tým, že nachádza v Prahe odzrkadlenú tvár svojej vlasti. Apollinairovi nadiktovala Praha krásnu metaforu „v srdci ruže zaspávajúcej lienky”. Aj u Jevtušenka by sme mohli obdivovať apollinairovskú metaforickú nápaditosť – no čo už naobdivujeme na „ružen­coch úradníckych sponiek, zme­ne­ných na tankové pásy”?

Z tej básne čítame predovšetkým drsné politikum doby:


Hľa, tanky idú po nadšení,

čo vykročilo z tupej schémy.

Hľa, tanky idú po vojakoch,

sediacich vo vnútri tých tankov.

Bože môj, ako sa mi hnusia!

Bože môj, aký pád, zas nový!

Tanky – po tele Jana Husa,

po Petöfim aj Puškinovi.


A podobne ako Apollinaire, ani Jevtušenko nebol možno ďaleko od toho, aby venoval riadoček aj Bratislave. Keď som tú báseň prekladal, mal som pocit, akoby ho hľadal, akoby hľadal aspoň jedno slovo, ktorým by pozdravil aj Slovensko, no nenašiel ho – a preklad mu pomôcť nemohol. Musíme sa uspokojiť s tým, že nás v Jevtušenkovej básni zastupuje aspoň Petöfi, v ktorého žilách kolovala slovenská krv.

Smrek i Novomeský¶

Ani slovenskí básnici nechýbajú medzi tými, ktorí sa nechali inšpirovať Prahou.

Najkrajšou slovenskou básňou o Prahe je určite Smrekova Praha 1942. Na Smrekovej buste v Inštitúte slovenskej kultúry v Prahe je niekoľko veršov z nej odliatych aj do bronzu:


Stá veží porúcali avióny, však

tvoje veže, Praha, pevne stoja...


Ak sú vybraté dobre, môžem byť spokojný aj ja. Pred rokmi totiž, keď bustu odlievali, ma požiadali, aby som im tie verše zo Smreka vybral. Keby chcel niekto odo mňa podobnú radu, týkajúcu sa poézie Laca Novomeského, určite by som si spomenul na jeho „dáždnik čie­r­ny“ zabudnutý v Café Union. Kto však by tam ten dáždnik chcel hľadať dnes, bude sklamaný – Café Union už nejestvuje.

Mojím najobľúbenejším mie­s­­­­­tom v Prahe, kde som sa už ako chlapec stretol s poéziou, bola Novgorodská ulica. Krátka, slepá ulička neďaleko vršovickej stanice, kde kedysi v jednom dome žila moja ovdovená babička Anna Feldeková. Ona na zvýšenom prízemí, a nad ňou, na prvom poschodí, otcova sestra, takisto vdova, teta Anuška Dlouhá so synom Vláďom.

Protest vysokoškolákov

Spred vojny som si na babičku len matne spomínal, no po vojne sme vyrážali zo Žiliny do Prahy každé leto na pár týždňov, hneď po mojom vysvedčení – a bývali to prázdniny! Bratanec Vláďa bol jedným z vysokoškolákov, čo vyšli v Prahe do ulíc na protest proti Víťaznému februáru – a mal „šťastie“, že neskončil v Jáchymove, iba vymenil plášť budúceho lekára za uniformu čierneho baróna.

Ako čierny barón si zarobil na gramofón – a tak vždy, keď sme prišli do Prahy, som trávil hodiny a hodiny pri jeho gramofóne a pri pesničkách V + W, ktorých sa Vláďovi podarilo zozbierať úctyhodnú kôpku. Nečudo teda, že som nezaváhal, keď sa ma dcéra Katka raz pri obede opýtala: „Dokázal by si preložiť aj Klobouk ve křoví? Dokázal by si preložiť aj rým svízel – zmizel?“ Chytil som pero, a hneď som jej na obrúsku dokázal, že by som to dokázal.


Kto to v púšti zmizol,

odkiaľ šiel a kam?

Aký žiaľ ho hrýzol,

že bol v púšti sám?

Lenže aj mládenci zo žilinskej Štátnej bezpečnosti milovali Prahu.

Keď zistili, že aj môj otec sa im hodí, aby sa stal „mužom určeným na likvidáciu“, mohlo si ich komando prísť poňho aj v Žiline – no oni si radšej počkali, kým sa vyberie do Prahy, a urobili si za ním parádny výlet.

Zatknutie v Prahe

Iste si najprv z Hradčian poobzerali celú Prahu, kúpili darčeky deťom v Dětskom dome na Příkopech, dali si pár plzen­ských u Pinkasů – a až potom sa vybrali do Vršovíc a zatkli môjho otca, práve keď vychádzal z brány domu číslo 7, rovno pod oknom, z ktorého sa na to nechápavo dívala jeho matka, moja osemdesiatročná babička.

Videla ho v tej chvíli naposledy – zakrátko nato zomrela. Tak zakrátko, ako môj otec zomrel zakrátko po vyjdení z väzenia. Zomrel je slabé slovo. Aj on zmizel v poušti. Zabili ho.

Aj moje najneobľúbenejšie miesto v Prahe je Novgorodská ulica...

Najkrajšou slovenskou básňou o Prahe je určite Smrekova Praha 1942. Na jeho buste je niekoľko jej veršov odliatych aj do bronzu.


Ľubomír Feldek

Autor je spisovateľ


SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Cestovanie

Inzercia - Tlačové správy

  1. Zimná ríša divov Maďarska
  2. Strážia ho divé opice. Gibraltár vás prenesie do Británie
  3. Mikuláš prinesie plné vrece prekvapení aj v novej rodinnej telke
  4. Deti potrebujú rodinu na optimálny vývoj
  5. Konečne moderná životná poisťovňa bez nepríjemných prekvapení
  6. Ako sa dostať k darčeku výhodnejšie? Skúste túto možnosť.
  7. Obnovte svoj dom so službou Obnov dom so SSE
  8. Hotely, strava, pláže, služby. Aká je dovolenka v Punta Cana?
  1. Strážia ho divé opice. Gibraltár vás prenesie do Británie
  2. dm a jej zákazníci podporili inštaláciu fotovoltických panelov
  3. Zimná ríša divov Maďarska
  4. Konečne moderná životná poisťovňa bez nepríjemných prekvapení
  5. Mikuláš prinesie plné vrece prekvapení aj v novej rodinnej telke
  6. Deti potrebujú rodinu na optimálny vývoj
  7. Ako sa účinne vyrovnať s energetickou krízou? Spôsobov je viac
  8. SPŠ strojnícka v Prešove úspešne realizuje program Erasmus+
  1. Po pohlavnom styku by sa ženy mali čo najskôr vymočiť. Muži nie 11 955
  2. Hotely, strava, pláže, služby. Aká je dovolenka v Punta Cana? 6 246
  3. Niektorí ľudia nemajú pracovné návyky. Ako dlho trvá zmeniť to? 4 652
  4. Zarábame milióny, no jachtu na Malorke nemám 3 895
  5. TESCO pokračuje v raste.Otvorilo predajňu v Kysuckom Novom Meste 2 071
  6. Deti potrebujú rodinu na optimálny vývoj 1 355
  7. Diplom, na ktorý budeš právom hrdý. Študuj u nás. 1 116
  8. Liečba rakoviny sa u nás výrazne zlepší. Bude to stáť 300-tisíc 1 067
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Blogy SME

  1. Ľuboš Vodička: Maličkosti z Malých Karpát: Kamenné tváre a Obelisk
  2. Soňa Fröhlichová: Jazero Powell – najkrajšie priehradové jazero v USA, deň číslo 6
  3. Ľudmila Magdolenová: S deťmi po Balkáne. Časť piata-Tirana
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 50. - Antarktída - Prvá Byrdova antarktická expedícia (1928 - 1930) - 2/3, prvý polrok 1929
  5. Aleš Tvrdý: Južná Amerika
  6. Ľudmila Magdolenová: S deťmi po Balkáne. Časť štvrtá- Skaderské jazero a príchod na albánske pobrežie
  7. Soňa Fröhlichová: Grand Canyon –⁠ jeden z najkrajších prírodných divov sveta, deň číslo 4
  8. Aleš Tvrdý: Cestovateľ
  1. Grácz Ján: Po 62 odberoch končím s dobrovoľným darovaním krvi. Všeobecná zdravotná odmieta otcovi preplatiť liečbu. 238 716
  2. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia 15 905
  3. Michael Achberger: 7 tajných tipov na chudnutie: malé zmeny, veľké výsledky 6 186
  4. Jana Melišová: V závoji hmly 5 956
  5. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět 5 054
  6. Mária Križanová: Matematika a matikári. 3 312
  7. Ján Valchár: 9 mesiacov štvordňovej operácie (a najlepšia investícia histórie). 2 746
  8. Ľuboš Vodička: Železnica na Slovensku: Myjavský viadukt 2 194
  1. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět
  2. Jiří Ščobák: Je 6 000 mrtvých v Kataru moc?
  3. Monika Nagyova: Staré dievky z Luníka IX
  4. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia
  5. Jiří Ščobák: Nechci se otužovat, ale v praxi to trochu dělám
  6. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 51. - Antarktída - Prvá Byrdova antarktická expedícia (1928 - 1930) - 3/3, Prelet nad južným pólom
  7. Jiří Ščobák: Chcete výborný seriál s nestandardním příběhem? Chcete krásnou herečku a herce, kteří umí hrát? Teplo lidské duše? Strašidelný zámek a psychiatrii?
  8. Jiří Ščobák: Porazíme infláciu? Ako vznikla, kto za ňu môže a ako ju riešiť?
SkryťZatvoriť reklamu