Rumunsko a Rumuni sú totiž v židovskom štáte momentálne v móde.
Izraelčania do Rumunska chodia čoraz častejšie na dovolenky, investujú tam veľké izraelské spoločnosti a jeden Izraelčan rumunského pôvodu už dokonca sedí v parlamente v Bukurešti.
Za stranu, ktorej šéf vyhlasuje, že Osvienčim je výmysel. A chcel by byť aj rumunským prezidentom. A možno aj bude. Len čo sa zbaví viacerých kriminálnych obvinení a doučí sa trochu po rumunsky.
Zato jedna z neúspešných kandidátok na izraelského prezidenta - Collete Avitalová po rumunsky hovorí plynulo. Veď sa narodila v Bukurešti.
Posadnutosť Rumunskom si v Izraeli nevedia dosť dobre vysvetliť.
Áno, je tam relatívne lacná dovolenka a izraelské firmy správne pochopili, že rumunskí úradnici sú hladní po bakšiše za rýchle vybavovanie všemožných povolení, ale tak je to aj v iných postkomunistických krajinách.
Tak prečo práve Rumunsko?
Sociológovia hovoria, že preto, lebo Rumunsko aj za studenej vojny s Izraelom udržiavalo diplomatické vzťahy. Medzi oboma krajinami bežal biznis a teraz sa len nadväzuje na minulosť.
No, neviem. Ja si skôr myslím, že je to davová psychóza rozpútaná cestovnými kanceláriami a snaha nevybočiť z radu.
Stretávam ľudí, čo sa chvália, že boli v Rumunsku a považujú za spoločensky neprijateľné, ak človek aspoň neuvažuje, že by sa tam išiel pozrieť.
Rozprávajú o malých dedinkách, kde žijú babky a dedkovia v krojoch v jednej izbičke bez toalety a ochotne sa nechajú vyfotografovať, či o obludných stavbách Caušescovho socializmu, ktoré zasa považujú za cool. Jednoducho, ako mi povedal jeden starší a scestovaný pán, je to taká rumunská divočina.
Pravda je aj to, že Izraelčania majú divočinu aj vo svojich hlavách. Hoci mnohí už v Rumunsku boli, stále si myslia, že susedí s Poľskom alebo Českom a rozpráva sa tam podobným jazykom.