Malaga - mesto, ktoré odmieta obdiv na prvý pohľad

Z autostrády smerom od Stredozemného mora do vnútrozemia pôsobí prístav ako hnusné veľkomesto vežiakov a žeriavov nakladajúcich ťažké lode. Ak nedáte na prvý dojem, urobíte dobre.

Malaga je čarovná. Nemá veľa, čím by ohúrila prívlastkom svetový unikát, ale objavíte všetko krásne, čo patrí k španielskej Andalúzii.

Do vnútrozemskej Andalúzie sme vyrážali z Torremolinos, prvého miesta z reťaze juhošpanielskeho Slnečného pobrežia, ktoré má 180 kilometrov a končí sa pri Gibraltáre.

Prístav v Malage (zdroj: Rueben Mcfeete, unsplash.com)

Vítal nás hranatý trh súčasnosti

Torremolinos je v podstate súčasťou Malagy. K západnému vstupu do mesta je to vari päť kilometrov. Výber dopravy je dostatočný - tri autobusové linky mestského charakteru pokryjú 24 hodín. Chodia často a napodiv presne.

Lenivé ústa, hotové nešťastie, hovorí sa. "Nič sa nepýtajte, Plaza Mayor je iste hlavné námestie a basta. Tam vystúpime, tam je centrum," presvedčil som hlúpo skupinu našincov frajersky nerešpektujúc rozmanitosť španielčiny. Plaza znamená námestie, miesto, trh aj cvičisko. Mayor zase veľký, vyšší, starší. Plaza Mayor je obrovské nákupné stredisko - zhluk dvadsiatich hranatých Polus centrov. Veľký trh súčasnosti. Keď prichádzate z pobrežia Costa del Sol, privíta vás v Malage práve on.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Dvanásť najkrajších miest, ktoré nájdete v Andalúzii Čítajte 

Do skutočného centra sme to mali ešte dobrú hodinku pešo. Na prvú trafiku sme natrafili asi po polhodine, aby sme si kúpili spásonosnú mapu.

Nalistovali sme - ak zabočíme kúsok doprava, trafíme do Jardín Botánico - Histórico "La Concepción". Botanickej záhrady, ktorá je svetovým unikátom. Po prehajdákanej polhodinke sme si opravili všetky zlé prvé dojmy. Do Malagy možno vstúpiť ako do raja. Záhradu začali stavať už v roku 1853, skrášľujú ju dodnes. Za tri eurá vstupného pri ktorejkoľvek z brán prejdete dvomi storočiami vývoja možností pobytu v oázach oddychu.

Botanická noblesa

V záhrade si môžete sadnúť na lavičku pri romantickej soche a jazierku. Vychutnať si café sólo, čo je len o trošku menej silná obdoba talianskeho piccola, v štýlovej kafetérii z prelomu 19. a 20. storočia alebo vo vydarenej imitácii arabského štýlu. Niektoré stavbičky kopírujú Gaudího genialitu.

Z poučno-oddychovej zóny na 50 hektároch sa vychádza do ďalšej. Aspoň na prvý pohľad. Alameda Principal, v preklade hlavná promenáda či aleja, je v strede dvojprúdovej cesty ďalším veľkým parkom. Je plná autobusových zástavok, stanovíšť taxikov, ponúk na autobusovú prehliadku mesta. Táto dlhá ulica je jediným bulvárom v meste. Architektonickou úrovňou a čistotou už vonkoncom nie sa však zďaleka nevyrovná napríklad spojeniu pražskej Národní třídy a ulici Na Příkopě. Je to však jediný náznak, že Malaga je veľkomesto.

(zdroj: Caleb Stokes, unsplash.com)

Z námestia v strede bulváru možno odbočiť na veľmi peknú menšiu ulicu. Pešiu zónu, Molina Lario. Má štýl prelomu 19. a 20. storočia. Jej lesklú maramorovú dlažbu doslova a do písmena neustále leštia čaty upratovačov. Patrí malagským horným desiatim tisícom. Tam zistíte, že ani staršia Andalúzanka nemusí mať sto kilogramov, ale je to krásavica s havraními vlasmi, modrými očami a alabstrovou pleťou.

Ulica o dobrom vkuse

Ulica nemá azda ani sto metrov, je však na nej stovka prvotriednych reštaurácii, kaviarní či butikov. Sú to predajne Fernanda Alonsa, Julia Iglesiasa, Antonia Banderasa, slávnych toreadorov a tanečníc flamenca.

Ešte neboli extrémne horúčavy, ulica už bola zahalená, typicky po španielsky, z jednej strany striech k druhej jemným paravánom. Ceny aj v týchto luxusných obchodoch sú prijateľné. Lákať vás budú síce neznačkové, ale domácky vyšívané blúzky a negýčové tričká so štylizovanými tanečnicami flamenca alebo typicky andalúzska keramika, z drobných štvorečkov poskladaná mozaika, napríklad s námetom retro pozvánky z roku 1930 na býčie zápasy. Inak, takmer na celom území Costa del Sol nájdete zásadne suvenírovú veľkopásovú výrobu samých hrubozrnných gýčov.

Hlavná nákupná ulica v Malage (zdroj: https://www.flickr.com/photos/silvermooncreperie/)

Treba ísť ešte kúsok za nosom, aby ste sa dostali do skutočného starého mesta. Po Feničanoch, ktorí založili mesto v 7. storočí pred Kristom, niet stopy. Na toto obdobie niet ani kamienka spomienky. Na rímsku vládu, datuje sa od čias cisára Augusta, teda od začiatku nášho letopočtu, však áno. Amfiteáter i so stĺpovou výzdobou z týchto čias však stojí v pomerne dobrom stave. Hradby za ním tiež pôvodne postavili Rimania, prerobili ich Arabi (Mauri) a napokon dali dnešnú podobu kreťanskí jezuiti. Úplne mimo centra je funkčná aréna na býčie zápasy, jedna z najznámejších v Španielsku. Tá sa však úplne stráca vo vežiakovej zástavbe.

Alcazaba v centre Malagy (zdroj: www.pixabay.com)

Všadeprítomní toreadori

Prechádzka starým mestom je príjemná, Malaga nie je turisticky prehustená. Štvrť má zvláštnosti. Katedrála nie je na námestí, ale na ulici. Neupúta ničím, iba tým, že má jednu vežu. Stavali ju totiž dve a polstoročia a je zmesou - gotiky, renesancie i baroka. Malagčania ju nazývajú La Manquita - jednoruká. Na dostavbu už neboli peniaze, druhá veža katedrále chýba.

Pohľad na La Manquita (zdroj: www.pixabay.com)

Sadli sme si do reštaurácie, "pre zmenu" mala názov Jardín - záhrada. Bola elegantná, nezapadala do koloritu cesty do židovskej miništvrte. Mramorové stoly, na stenách fotografie i busty všadeprítomných toreadorov, štýl secesný. Výber jedál kopíroval celé Španielsko. Veľké misy paelly, národného jedla krajiny, ktorého základom je opražená ryža dochutená množstvom prísad ako napríklad v Taliansku špagety či pizza.

Príprava paelly (zdroj: www.pixabay.com)

Po novom - Picassovo mesto

V centre je všetko blízko. Do Picassovho múzea (vstupné 8 eur) sme mali pár metrov. Nie je vo viacposchodovom meštianskom rodnom dome maliara, ale v paláci grófov z rodu Buenavista.

Malagčania na svojho rodáka dlho zabúdali. V meste žil do svojich 15 rokov, kým jeho otec, tiež maliar, nedostal miesto inšpektora na Akadémii umenia v Barcelone. Obrazy daroval múzeu vnuk Bernard. Otvorili ho až v roku 2003 za účasti kráľovskej rodiny. V miestnostiach na dvoch poschodiach je viac ako 200 Picassových diel - malieb, kresieb, sôch i rytín. Objavili sme dve veci - prvotiny extravagantného majstra boli veľmi realistické.

Dom, kde sa narodil Pablo Picasso v centre Malagy (zdroj: https://www.flickr.com/photos/bradleypjohnson/)

A zapamätal som si, že si musím doma vyhľadať celé meno umelca. Španielskejšie som ešte nečítal. Nech sa páči: Pablo Diego José Francisco de Paula Juan Nepomuceno María de los Remedios Cipriano de la Santísima Trinidad Clito Ruiz y Picasso.

Dnes sa v Malage po Picassovi volá všeličo. Aj to nesympatické letisko.