BRATISLAVA. Popis polície zo včerajšej správy znie: neznámy muž vo veku 40 až 50 rokov, telo objavili v Nosickej priehrade pri obci Udiča v okrese Považská Bystrica. Príčinu utopenia zatiaľ vyšetrujeme.
Na Slovensku sa každé leto pri jazere či pri kúpaní utopí viac než sto ľudí. Aj tento rok od mája prinášajú regionálne médiá správy už o vyše štyridsiatich prípadoch. Väčšinou išlo o mužov v produktívnom veku, ktorí precenili svoje schopnosti.
Utopeného muža objavili na hladine Domaše aj v sobotu. Niekoľko dní predtým potápači vylovili telo 20-ročného mladíka z obce Lutila, ktorý sa kúpal na priehrade v Nitrianskom Rudne. V krvi mu zistili dve promile alkoholu. To je pre Slovensko pomerne typický príklad utopenca.
Horší ako pri mori
Podľa vodných záchranárov patrí Slovensko v počte utopených na počet obyvateľov k najhorším v Európe. Prezident Vodnej záchrannej služby Slovenského Červeného kríža Igor Baran hovorí, že u nás i v Čechách sa dokonca vzhľadom na počet obyvateľov utopí viac ľudí ako v mnohých prímorských krajinách. „Krajiny s morom berú vodný záchranný systém oveľa vážnejšie a profesionálnejšie,“ hovorí.
Na Slovensku na bezpečnosť rekreantov pri vodných plochách dohliada Červený kríž, ktorý má na činnosť vodných záchranárov minimálny rozpočet. „Peniaze investujeme najmä do školenia nových záchranárov, služby by mali byť financované najmä zo zdrojov miest a obcí, kde sa plochy na kúpanie nachádzajú,“ hovorí Baran.
Podľa neho tieto peniaze ani zďaleka nepostačujú a zhruba 70 percent vodných plôch ostáva nestrážených. „V zahraničí sa bežne časť vstupného vyčlení na zaplatenie vodnej služby, časťou zisku prispievajú aj obchodníci, ktorí v areáloch vodných plôch predávajú služby, suveníry, ubytovanie či alkohol.“
Problémom slovenských vodných záchranárov je podľa neho aj nedostatok kompetencií a spolupráce s ostatnými silovými zložkami. „Napríklad na mol opitému človeku nemôžeme zakázať, aby nešiel do vody a neohrozoval ostatných. Keby sa niekto opil v horách a zachraňovala by ho horská služba, vyšlo by ho to draho, my nezmôžeme nič,“ tvrdí Baran. Podľa údajov Červeného kríža v rokoch 1989 až 2004 zomrelo u nás vo vode pod vplyvom alkoholu najmenej 714 ľudí.
Koľkí sa utopia?
Policajti ani hasiči štatistiky o utopených nemajú. „Náhle úmrtia polícia vždy skúma ako podozrenie z trestného činu ublíženia na zdraví a zisťuje cudzie zavinenie. Keď sa vylúči, tak to nie je ani trestný čin,“ povedal hovorca prezídia Policajného zboru Martin Korch.
„Nás privolávajú až v poslednom štádiu, pri hľadaní utopeného pod vodou. Ako zomrel, neskúmame,“ hovorí aj Ján Moravský z Hasičského a záchranného zboru v Bratislave.
Podľa Štatistického úradu sa vlani u nás utopilo 147 ľudí, z toho 25 žien.
Peter Heidinger z úradu však hovorí, že sú v tom všetci, ktorí zomreli na následky utopenia. Teda aj takí, ktorí boli napríklad zavraždení alebo sa utopili vo vani. V Čechách sa podľa Štatistického úradu vlani utopilo 256 ľudí, čo je vzhľadom na počet obyvateľov menej ako u nás.
Systém je u nás zlý
Za väčšinou utopení treba hľadať nedisciplinovanosť, hovorí záchranár a konateľ súkromnej Záchrannej asistenčnej služby TOMÁŠ MYDLO.
Akí sú Slováci plavci?
„Slováci sa netopia preto, že by nevedeli plávať, ale preto, že sú nedisciplinovaní. U nás môžete mať vedľa seba aj dve tabule upozorňujúce na zákaz kúpania a znečistenú vodu a aj tak tam nájdete veselo sa kúpať 50 ľudí. Aspoň desať percent utopení má na svedomí slabý systém vodnej záchrannej služby.“
Doplávali ste už niekedy neskoro?
„Ako záchranár pracujem desať rokov a počas leta zasahujeme takmer každý víkend, ale zatiaľ nám, našťastie, neumrel nikto. Viackrát sme museli resuscitovať.“
Aké sú najčastejšie príčiny topenia?
„My zastrešujeme vodnú záchrannú službu najmä na rôznych festivaloch. Na týchto akciách býva jednoznačne najčastejšou príčinou alkohol. Topia sa mladí ľudia, ktorí precenili svoje sily alebo sa správali exhibicionisticky. Bežné sú aj úrazy z nerozvážnosti, napríklad pri skokoch do plytkej vody.“
Ako u nás funguje vodná záchranná služba?
„Existujú dve organizácie - Slovenský Červený kríž a Vodná záchranná služba, ktoré sú však zamerané najmä na školenie záchranárov. Samotná Vodná záchranná služba je, žiaľ, u nás nefunkčný systém. Čiastočne sa to snaží zastrešiť Červený kríž, ktorý más svojich dobrovoľníkov aspoň na vybratých vodných plochách, drvivá väčšina je však nestrážená.“
Prečo systém nefunguje?
„Chýba zákon o vodnej záchrannej službe, ktorý by prevádzkarom rekreačných zariadení pri vodných plochách stanovil povinnosť zabezpečiť si vodných záchranárov. Štát by zas mal zabezpečiť aspoň minimálnu povinnú sieť strážených vodných plôch, čo teraz nefunguje. Maximálne zanedbaný je záchranný systém na vodných nádržiach, kde sa aj topí najviac ľudí.“
(mp)
Polícia rieši prípad mŕtvej potápačky už päť rokov
Po tragédii v Chorvátsku je už dva a pol roka obvinený majiteľ známej potápačskej školy Nautilus.
V júni to bolo už päť rokov, čo sa v chorvátskom národnom parku Kornati utopila pri potápaní Danica Kocúrová z Bratislavy, ktorej program zabezpečovala slovenská potápačská škola Nautilus. Či za jej smrť nesie niekto zodpovednosť, alebo pochybila sama, nie je jasné ani dnes.
„Vyšetrovanie nešťastia ďalej prebieha,“ povedala hovorkyňa krajského policajného riaditeľstva Tatiana Kurucová. Spis pridelili novému vyšetrovateľovi, ktorý ho teraz skúma. „Podstatné bude znalecké dokazovanie.“
Pomalé tempo vyšetrovania hnevá Danicinho partnera Zdenka Kutlacha. Prokuratúra už v minulosti uznala, že prípad sa značne preťahuje. Majiteľov potápačskej školy Nautilus Ivana Z. a Dorotu Š. v januári 2005 polícia obvinili z ublíženia na zdraví a neposkytnutia pomoci. Polícia prípad dodnes neuzavrela.
Čo sa stalo?
Danica Kocúrová so svojím partnerom, synom a známymi Ivanom Z. a Dorotou Š. odcestovala na dovolenku do Chorvátska 23. júna 2002. Danica dva roky predtým absolvovala kurz v škole Nautilus. Počas dovolenky sa išli potápať na Kornati. Potápanie mal zabezpečovať Ivan Z.
V deň nešťastia chorvátsky Hydrometeorologický ústav uvádzal, že počasie na potápanie vhodné nebude.
Danica aj jej syn mali kurz Open Water Diver, ktorý stanovuje hĺbku potápania na osemnásť metrov. Oni však boli na mieste hlbokom 60 metrov. Danica sa potápala s kamarátkou Dorotou. Zrazu začala ukazovať prstom hore, čo je signál, že chce ísť na hladinu. To už nestihla - odhodila ju vlna a utopila sa.
Danicin partner hovorí, že Dorota jej mala pod vodou odopnúť opasok a nafúknuť žaket. Počasie im podľa neho malo napovedať, že sa vôbec nemajú potápať.
Obrátil sa preto na slovenskú políciu. Tá dala vypracovať znalecké posudky, na základe ktorých obvinila majiteľov školy Nautilus. Hovorí tiež, že každá potápačská nehoda sa má hlásiť medzinárodnej organizácii PADI. „Dodnes tak Nautilus nevykonal.“
Ivan Z. sa k prípadu nevyjadruje. „Kým sa to nevyšetrí, tak o tom nemienim hovoriť a už vôbec nie s médiami.“ O prípad sa zaujímalo aj ministerstvo školstva.
Hovorkyňa Viera Trpišová povedala, že si vyžiadali stanovisko Generálnej prokuratúry, z ktorého vyplýva, že majitelia nie sú odsúdení, len obvinení, čiže nie je dôvod škole odobrať akreditáciu.
Vinš: Chce to skúsenosti
Prezident Slovenského zväzu potápačov Karol Vinš hovorí, že o tejto udalosti počul. Českým či slovenským potápačom sa podľa neho takmer každý rok stane podobná tragédia. Za najdôležitejšie pri potápaní Vinš považuje, aby človek pod vodou poľahky nepodliehal stresovým faktorom.
„Voda je niečo neznáme, s výnimkou tropických morí tam býva chladno, ubúda svetla, človek sa necíti úplne v pohode.“ Na Slovensku už podľa neho záujem ľudí o potápanie nestúpa, skôr je rovnaký. „Dôležitú úlohu hrajú ekonomické podmienky, pretože to nie je lacná záležitosť.“ Každý, kto sa chce potápať, musí absolvovať výcvik. Pri výbere školy by sa Vinš riadil podobne ako pri cestovnej kancelárii.
„Podľa známosti mena, úrovne propagácie, dobré školy robia aj predaj a servis techniky.“ Dal by tiež na odporúčania priateľov, ktorí sa už potápajú.
Monika Žemlová
Kliknite - obrázok zväčšíte.