Varšava – Fénix z vojnového popola

Varšava je snáď jediné mesto na svete, kde sa vás domáci obyvatelia nepýtajú automaticky, či sa vám tam páči. Im samým sa totiž mesto, tak ako je znovupostavené, až tak veľmi nepáči a majú k nemu veľa výhrad.

Varšavský Barbakan.(Zdroj: REUTERS)

Neprehliadnuteľnou (a obyvateľmi tiež najkritizovanejšou) dominantou mesta je Palác kultúry. Na príkaz Stalina ho postavili ako sovietsky dar a prvý mrakodrap v meste. Pôvodne mal doplniť celú sériu podob­ných stavieb v Moskve, ale stojí vo Varšave ako terč nes­početných vtipov Varšavčanov.

Jazvy krutej histórie postupne miznú

Poľské hlavné mesto má len šesťdesiat rokov. Nikdy vlastne nemalo vstať z popola, na ktorý ho premenili ustupujúce nacistické vojská. Z 25 498 budov mesta bola polovica zničená úplne a ani jedna neušla poškodeniu. Okolo 650-tisíc obyvateľov zahynulo. Z toho takmer 350-tisíc Židov, ktorých so zemou zrovnané Geto bolo len rozcvičkou okupantov na likvidáciu celého mesta počas Varšavského povstania.

To sa začalo 1. augusta a držalo sa až do 2. októbra 1944. Spolu s mestom padlo do 200 000 Poliakov a celé jadro povstalec­kých vojsk Armie Krajowej. Na to všetko sa pozerali vojaci ruskej Červenej armády z druhého brehu Visly vo štvrti Praga (ktorých však, popravde, Varšavčania nevítali s nadšením pre ich okupáciu Poľska už na začiatku 2. svetovej vojny).

Po vojne Poliaci znovu vybudovali Stare Miasto v centre Varšavy tak verne, že je od roku 1980 na zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Medzi prvými bolo zrekonštruované Zámocké námestie spolu so sochou kráľa Žigmunda.

Ďatelina bez štvorlístkov

Šiel som sa prejsť varšavským Getom a po hodine šliapania naprieč jeho pôvodnou rozlohou som našiel len malé zvyšky pôvodných múrov schované vo dvoroch nových obytných domov. Na múre s pamätnou tabuľou sú dnes už pripevnené televízne antény, z otvorených okien okolitých domov bolo počuť rádiá i televízory a do toho cinkot príborov od nedeľného obeda.

Pri nohách sa mi holuby bili o pätky chleba, ktoré im tam niekto pohodil. Toto mesto už zasa žije naplno. Utrpenia minulosti pripomínajú už len pamätníky padlým a pomníky. Tie, na rozdiel od nás, sú stavané a financované z vlastných peňaženiek pozostalých a spolubojovníkov. V centre bývalého Geta dnes rastie na veľkej lúke ďatelina. Ibaže bez štvorlístkov.

Založenie Varšavy súvisí s dvoma legendami. Morská panna, ktorá údajne sídlila v modrých vlnách Visly, zvestovala mazovskému rybárovi veštbu o nezničiteľnom meste, ktoré tu vznikne. To mali nevdojak vyplniť dvaja zamilovaní, Wars a Sawa, keď založili statok, okolo ktorého sa rozrástla osada a neskôr mesto.

História vás stretne na každom kroku

Nielen Varšava, ale celé Poľsko žije vojnovou históriou dodnes. Spomedzi dvadsiatich hlavných varšavských múzeí vynikne Historické múzeum, ktoré uchováva najmä históriu mesta. Návštevníkom tu premietajú filmové dokumenty z nacistickej okupácie a ich systematickej deštrukcie mesta z roku 1944.

Tej symbolicky unikla bývalá väznica Pawiak premenená dnes tiež na múzeum. Bohatú poľskú vojenskú históriu mapuje až do dnešných dní Múzeum vojenstva s bohatým parkom obrnenej techniky. Poliaci si pri každej príležitosti pripomínajú, že armáda v ich dejinách vždy zohrávala významnú úlohu. Varšava má tiež dva tucty divadiel, ktoré sú významnou súčasťou kultúry Poľska. Národná opera bola kedysi najväčšou v Európe. Okrem toho tu je aj Komorná opera, Národná filharmónia, Národné divadlo, ale aj bábkové divadlá ako Baj, Gulliver a Lalka. Každý druhý rok mesto hostí medzinárodnú výstavu plagátov.

Šansonierka s neistým prísľubom nazajtra

Ku kultúre tohto mesta významne prispieva aj náš Slovenský inštitút, ktorý je situovaný v samom srdci starého mesta, hneď za jeho hlavným námestím s názvom Rynek. Na adrese Krzywe Kolo č. 12 sa môžete presvedčiť, ako prezentujeme to najlepšie zo Slovenska obyvateľom i návštevníkom Varšavy, na čom mali od počiatku veľkú zásluhu naši diplomati Ján Budziňák, Ladislav Volko a Helena Jacošová.

Ako literáta ma zlákala kaviareň s názvom Literacka, ktorá už tiež má svoju históriu. Po večeroch tu pri klavíri spieva úžasná speváčka a hneď potom, ako vás prevedie celým svetom šansónu, zaklapne noty a pešo, skromne odkráča domov. A nesľubuje sa nazajtra, lebo nevie, či zoženie klaviristu.

To si rozhodne bezstarostnejší zárobok vybrali dvaja mládenci sediaci na múriku staromestského Barbakanu. Pred nimi kartónová tabuľka s nápisom: „Sme zdraví. Chceme ujsť z domu a užiť si. Zbierame na vilu a jachtu.“ Pristavil som sa pri nich, práve keď im nejaký Varšavčan v strednom veku rozhorčene, ale márne, dohováral.

Na polceste medzi západom a východom Európy

Poloha mesta ho priam predurčuje ako spojnicu medzi rozvinutou západnou časťou kontinentu a perspektívnymi trhmi východnej časti Európy. Najvýraznejšie je to vidieť na „Jarmarku Europa“, čo je asi najväčší bazár pod otvoreným nebom na starom kontinente. Je umiestnený na bývalom štadióne Dziesiecilecia hneď za mostom vedúcim z centra mesta do štvrti Praga. Je tu až päťtisíc predajcov.

Sivá ekonomika pod štítom starej dobrej Európy

Najaktívnejší sú drobní ruskí priekupníci, často vysokoškolsky vzdelaní ľudia, čo sa doma vedou či učením nedokázali uživiť. Tí prichádzajú až spoza Moskvy (dokonca až z ďalších sedemsto kilometrov vzdialenej Penzy), aby nakúpili oblečenie, ktoré by sme my prirovnali skôr k handrám. Potom ho vezú späť tisíce kilometrov, aby tým (ešte aj s úplatkami colníkom na hraniciach) zarobili na živobytie na ďalší mesiac.

Stánky a pulty so všemožným aj nemožným tovarom sú tu rozmiestnené po celom obvode štadióna a v okolitom areáli. Je celkom možné, že tovar je zväčša pašovaný a celkom určite tu funguje nielen sivá ekonomika, ale rovno čierny trh. A predsa aj títo miestni „biznismeni“ si dali do štítu svojho blšáku honosné meno starej dobrej Európy.

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na SME Cestovanie

Inzercia - Tlačové správy

  1. Dubravské Čerešne majú sladké prekvapenie pre najrýchlejších!
  2. Infografika: Slováci minuli na Pohode historicky najviac peňazí
  3. Veríte brusniciam pri zápaloch močových ciest? Nemusia stačiť
  4. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne
  5. Dobrú chuť: Letné šaláty a bizarné praktiky food fotografie
  6. Vyberiete si radšej romantický Paríž alebo slnečné Nice?
  7. O asistovanej reprodukcii sa šíri množstvo zavádzajúcich tvrdení
  8. Pivovar Šariš rozdá tisíce eur, o časti peňazí rozhodnú ľudia
  9. Volkswagen Golf GTI TCR naživo na Slovakia Ringu!
  10. 3 dôvody, prečo sa oplatí mať online účet v ZSE už toto leto
  1. Dubravské Čerešne majú sladké prekvapenie pre najrýchlejších!
  2. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne
  3. Veríte brusniciam pri zápaloch močových ciest? Nemusia stačiť
  4. Infografika: Slováci minuli na Pohode historicky najviac peňazí
  5. Vyberiete si radšej romantický Paríž alebo slnečné Nice?
  6. Dobrú chuť: Letné šaláty a bizarné praktiky food fotografie
  7. Salón architektov A0 – Coneco 2018
  8. Záhradný nábytok: aký materiál je najlepší?
  9. Životné jubileum prof. Ing. Jaroslava Valáška, PhD.
  10. OMV pozýva na pretekársky supervíkend na okruhu Slovakiaring
  1. Infografika: Slováci minuli na Pohode historicky najviac peňazí 9 891
  2. Ulovte si last minute dovolenku so zľavou do 70% 9 604
  3. Dobrú chuť: Letné šaláty a bizarné praktiky food fotografie 7 973
  4. Vyberiete si radšej romantický Paríž alebo slnečné Nice? 7 450
  5. O asistovanej reprodukcii sa šíri množstvo zavádzajúcich tvrdení 6 122
  6. Nie sme žiadni paštikári. Slováci už dovolenkujú inak 4 809
  7. Pivovar Šariš rozdá tisíce eur, o časti peňazí rozhodnú ľudia 4 440
  8. Iná tvár Mexika: Nocovanie s Indiánmi, dobrodružstvo v džungli 3 907
  9. 3 dôvody, prečo sa oplatí mať online účet v ZSE už toto leto 3 514
  10. Volkswagen Golf GTI TCR naživo na Slovakia Ringu! 3 195