Ferhadíja pred zničením v roku 1993 (vľavo) a jej ruiny.
FOTO - ARCHÍV
Pre mešitu bola tragická noc na 7. mája 1993. Tento symbol nenávideného islamu vyhodila do vzduchu skupina Srbov po krvavých zrážkach medzi srbskými a moslimskými oddielmi v bosnianskej vojne (1992 - 95).
Po ôsmich rokoch nie je na mieste, kde mešita stávala, nič, čo by pritiahlo pozornosť okoloidúcich. Je tam len tráva. Ani kúsok múra, stĺpu, kopuly či fontány, ani náznak mauzólea jeho tvorcu, Ferhada pašu. Už je to takmer osem rokov, čo zo 41,5 metra vysokého minaretu, na ktorého vrch viedlo 128 kamenných schodov, moslimov zvolávali na modlitbu. Zostalo len staré obydlie muftího, kde sú jastrabím zrakom strážené dva kamene, ktoré zostali z mešity. Tento priestor sa tak stal jediným miestom modlitieb moslimskej komunity, ktorá mala pred vojnou 60 000 osôb, teraz ich je len 5500. „Pred vojnou bolo v Banja Luke 16 mešít, teraz nám zostala len táto miestnosť,“ hovorí muftí Edhem Čamdžič.
Koncom marca však miestni bosnianski predstavitelia po nátlaku zo zahraničia rozhodli, že sa znovu postaví slávna Ferhadíja. Podľa muftího chýba už len stavebné povolenie. „Verím, že 7. mája, v deň, keď bola Ferhadíja v roku 1993 zrúcaná, začneme novú mešitu stavať.“ Muftí však odmietol prezradiť zdroj financovania či výšku sumy, za ktorú má byť svätostánok postavený.
Okolnosti prvej výstavby mešity v 16. storočí sú stále opradené tajomstvom a sú zdrojom početných povestí a legiend.
Ferhad, prvý Bosniak, ktorý získal titul pašu počas osmanskej okupácie, sa jedného dňa rozhodol v Banja Luke postaviť mešitu krajšiu, ako je Hagia Sofia v Istanbule. Doviezol do mesta najlepších srbských murárov z Dubrovníka a zo Splitu. Na financovanie použil 30 000 zlatých dukátov, ktoré mu zaplatil rakúsky šľachtický rod Auerspergovcov ako výkupné za knieža Engelberta Auersperga, ktorý bol v tureckom zajatí. Pri dokončovacích prácach v roku 1579 údajne nechal robotníkov zamurovať v minarete, aby im zabránil postaviť rovnako krásnu stavbu inde. Podľa legendy však raz v noci srbským murárom narástli krídla a odleteli na slobodu.
Po štyroch storočiach sa zdá, že Srbov opäť prizvú na stavbu novej mešity. Muftí žiada, aby sa na svoje miesto vrátili kamene z bývalej mešity, ktoré sú ukryté na tajnom mieste. Nemyslí si, že by výstavba vyvolala nepriateľstvo zo strany miestnych Srbov. „Nie je žiadny dôvod na pomstu. Obnovené musia byť všetky mešity a nie z nejakého rozmaru, ale len preto, že ich veriaci potrebujú,“ dodal muftí.
Rekonštrukcia Ferhadíje podľa muftího ukončí všetky psychologické bariéry medzi náboženstvami a rozvinie priateľské kontakty medzi katolíckymi a pravoslávnymi kostolmi a synagógami. „Všetky sväté miesta zohrávajú upokojujúcu úlohu v spoločnosti, sú to miesta, kde sa hovorí o zmierení, o spoločnom živote a o odpustení. A práve to Bosna potrebuje zo všetkého najviac.“ (čtk)