Moslimovia v západnej Európe boli v posledných desaťročiach ľahko prehliadnuteľní. Modlili sa v garážach, starých výrobných halách a zväčša na okraji miest.
Postupne však nabrali sebavedomie, zhromaždili dostatok peňazí a od úradov vybojovali povolenia na stavbu adekvátnych priestorov.
Časť Európanov však bije na poplach. Podľa odporcov rozmach mešít na starom kontinente dokazuje čoraz silnejšiu islamizáciu Európy. Prekážajú im aj prozaickejšie dôvody – napríklad problémy s dopravou a parkovaním.
Podľa moslimov, to naopak znamená, že sa stávajú plnoprávnymi občanmi Európy. „Túžba moslimov postaviť si budovu na modlitby znamená, že sa chcú cítiť ako doma a žiť v harmónii so svojím náboženstvom v spoločnosti, ktorú prijali za svoju,“ povedal pre agentúru Reuters Bekir Alboga z Tureckej islamskej únie v Nemecku .
Hrozí Európe islamizácia?
Prípravy na stavbu mešity zaberú moslimom v Európe aj niekoľko rokov. Po dohode s miestnymi zastupiteľstvami však prichádzajú na rad ešte väčšie komplikácie.
Susedia, nacionalisti či kresťanské skupiny sú proti mešitám vo svojej blízkosti. Varujú, že minarety zmenia panorámu miest, ktorým stáročia dominovali veže kresťanských kostolov.
V Kolíne nad Rýnom stavajú modernú mešitu v otomanskom štýle. Podľa odporcov je však priveľká a môže ohroziť dominanciu jednej z najvýznamnejších gotických katedrál v Európe - Kolínskeho dómu. „Mešita zmení panorámu mesta,“ vyhlásil pre nemecké médiá katolícky kardinál Joachim Meisner. Žiada, aby sa bral ohľad na európsku históriu.
Bezpečnostné obavy
Odporcovia mešít často argumentujú aj obavami z terorizmu, keďže sú známe prípady radikálnych klerikov, čo z kazateľne útočili na zriadenie hostiteľského štátu.
Príkladom je petícia v Londýne proti výstavbe megamešity, ktorá by stála v blízkosti Olympijského štadióna. Organizátori ju zavesili rovno na stránku premiéra Browna a za pár dní ju podpísalo takmer tristotisíc ľudí. Po teroristických útokoch je Británia špeciálne citlivá na moslimský radikalizmus a mnohí považujú aj mešity za potenciálne bezpečnostné riziko.
Nemecko: čo s mešitami?
S rozmachom mešít sa zaoberá najmä Nemecko, ktoré má početnú moslimskú menšinu najmä z Turecka.
Od začiatku roku sa uskutočnilo už niekoľko protestov proti stavbe mešít nielen v Kolíne ale i v Berlíne.
Rozruch vyvolalo aj miestne zastupiteľstvo v Mníchove, ktoré hlasovalo proti stavbe mešity v meste. V boji proti minaretom sa významne angažujú extrémne nacionalistické strany. Francúzka krajne pravicová strana (MNR) sa súdi s mestom Marseille, ktoré povolilo stavbu veľkej mešity. Už predtým neočakávane vyhrala súd s parížskym predmestím Montreuil, ktoré na stavbu jednej mešity prispelo z obecnej kasy.
Nemecká polícia na jar zadržala pätnásť neonacistov, ktorí vyvolali násilnosti na pokojnom berlínskom predmestí Pankow-Heinersdorf. Moslimská obec tu stavia vôbec prvú mešitu na území bývalej NDR.
Sporné mešity
Kolín: moslimská obec stavia najvyššiu mešitu v Nemecku.
Berlín: polícia na jar zatkla 15 neonacistov, čo protestovali proti stavbe prvej mešity vo východnej časti mesta.
Londýn: petícia kresťanov proti mešite pre 12–tisíc veriacich.
Marseille: krajná pravica sa súdi s mestom, ktoré povolilo stavbu mešity.
Švajčiarsko: krajná pravica chce referendum o zákaze minaretov.