Horúce pramene začínajú meniť regióny

Jeden z developerov povedal, že nárast záujmu investorov o výstavbu termálnych aquaparkov i kúpalísk v ostatných rokoch možno prirovnať k obdobiu, keď sa na Slovensku začali stavať benzínové pumpy. Nadsádzka je tu zrejmá, ale pochopiteľná. Zámery na ...

Vyhľadávané projekty termálnych kúpalísk motivujú ďalších investorov(Zdroj: ILUSTRAČNÉ SME - PETER ŽÁKOVIČ)

Jeden z developerov povedal, že nárast záujmu investorov o výstavbu termálnych aquaparkov i kúpalísk v ostatných rokoch možno prirovnať k obdobiu, keď sa na Slovensku začali stavať benzínové pumpy. Nadsádzka je tu zrejmá, ale pochopiteľná. Zámery na využitie vody z geotermálnych vrtov v oblasti cestovného ruchu a zábavy rýchlo pribúdajú.

Má to svoje dôvody. Hoci náročná a riziková investícia v podobe termálneho vrtu a nasledujúcich peripetií s výkupom pozemkov sľubuje pri správnom projekte adekvátne zhodnotenie úsilia aj peňazí. Potvrdzuje to vývoj v odvetví cestovného ruchu. Platiaci zákazníci si relax v teplej vode obľúbili. Popri zábave sa teplo z geotermálnych prameňov využíva aj na efektívne vykurovanie nielen súvisiacich priestorov, ale často aj ďalšej infraštruktúry či bývania v okolí. Odborníci ale hovoria: stále ich ešte využívame málo.

"Aquaparky a kupaliská s termálnou vodou čoraz viacej vyhľadávajú domáci aj zahraniční turisti," potvrdzuje hovorca Slovenskej agentúry cestovného ruchu Ivan Garčár. Je to preto, lebo pobyt nie je v lete ohrozený zhoršením počasia. Mnohé aquaparky navyše majú vďaka teplu z geotermálnych prameňov celoročnú prevádzku, čo prevádzkovateľom prináša vyšší zisk, ako keby mohli ťažiť len z návštevnosti počas sezóny. Hoci ide najmä o relax a zábavu, dobre fungujúce zariadenie pomáha ďalšiemu rozvoju v mikroregiónoch, kde spolu s príchodom návštevníkov stúpa dopyt po ďalších službách vrátane ubytovania. "Termálne kúpaliská a aquaparky pribúdajú, či už na juhu alebo na východe Slovenska. Ťažko povedať, koľko zámerov sa ešte chystá a koľko ich reálne uskutočnia. Isté však je, že rastúci trend, či už v návštevnosti alebo v budovaní nových centier, sa v najbližších rokoch môže udržať," mieni Garčár.

Vieme, čo máme?

Základný geologický výskum zdrojov geotermálnej energie zabezpečoval v rokoch 1971 až 1994 štát. Výsledkom bolo okrem iného vymedzenie 26 perspektívnych geotermálnych oblastí. Regionálny geologický výskum týchto oblastí sa začal v roku 1996 a pokračuje dodnes. Cieľom geologických prác je upresniť hydrogeotermálne pomery, určiť množstvá geotermálnych vôd, ich parametre a množstvá geotermálnej energie. Hodnotí sa geologické riziko v každej zo skúmaných oblastí, vymedzia sa lokality vhodné na využívanie geotermálnej vody, stanoví sa optimálny spôsob využitia vôd a ochrany. Vyhodnotenie výsledkov výskumu je základným podkladom pre investorov, ktorí sa v tom-ktorom z regiónov zaujímajú o využívanie geotermálnej energie a slúži aj pri rozhodovaní o vydaní povolenia na využívanie geotermálnych vôd orgánmi štátnej správy. Za viac ako tridsať rokov výskumu geotermálnej energie, bolo na Slovensku uskutočnených 116 geotermálnych vrtov, prevažne financovaných zo štátneho rozpočtu. Po ukončení geologických prác v súlade s geologickým zákonom získali tieto vrty do majetku obce alebo iní záujemcovia o ich využitie. Na základe povolení vydaných príslušnými orgánmi štátnej správy z nich v súčasnosti odoberajú geotermálnu vodu na vykurovanie poľnohospodárskych objektov, bytov, nemocníc či prevádzkových budov, prípadne na rekreačné a liečebné účely. "Niektoré vrty dodnes nie sú využívané, pretože ich vlastníci nemajú vyriešené vlastnícke vzťahy k pozemkom, na ktorých sa nachádzajú", hovorí Miroslav Bím zo sekcie geológie a prírodných zdrojov Ministerstva životného prostredia SR. Jeden z prípadov, kedy vlastník vrtu a vlastník priľahlých pozemkov nedokázali nájsť spoločnú reč, skončil aj na Najvyššom súde. Geotermálne vrty nefinancuje iba štát. Pribúdajú súkromní investori, ktorí vo vymedzených perspektívnych oblastiach vidia potenciál zhodnotenia vložených peňazí, prípadne sa im darí na projekty využívajúce geotermálnu energiu získavať zdroje z európskych fondov.

Povoľovacie konanie

Investovanie do geotermálnych vrtov a ich ďalšieho využitia je technicky a finančne náročný zámer, ktorý sa spája aj s rizikom, že vrt za niekoľko desiatok miliónov korún nesplní očakávanie a náklady na uskutočnenie zámeru sa znásobia. "Geotermálne vrty patria medzi vybrané geologické práce, ktoré je možné vykonávať len na prieskumnom území. To, pre záujemcu - obstarávateľa určí ministerstvo životného prostredia v príslušnom konaní a na základe jeho žiadosti. V prípade kladného rozhodnutia ministerstva obstarávateľ môže začať robiť podrobný hydrogeologický prieskum, vrátane vrtov, prostredníctvom odbornej organizácie, ktorá má na takéto práce oprávnenie. Záverečnú správu z tohto prieskumu, respektíve výpočet množstiev vôd a energie, posudzuje a schvaľuje ministerstvo," hovorí Bím.

Na základe rozhodnutia ministerstva o schválení zdokumentovaných množstiev geotermálnej vody a energie príslušný orgán štátnej vodnej správy, ktorým je krajský úrad životného prostredia, rozhodne o vydaní povolenia na vodnú stavbu, na jej prevádzku a povolenia na osobitné užívanie vôd. Úrad začne aj príslušné vodoprávne konanie po doručení žiadosti záujemcu a predložení predpísaných podkladov. Po preskúmaní podkladov, v prípade splnenia požiadaviek vodného zákona, vydá rozhodnutie s povolením na využívanie vrtu.

Niekde je tlačenica, inde nezáujem

Každá geotermálna oblasť má svoje obmedzenie, pri hydrogeologickom prieskume a výskume sa pre ňu zisťujú prírodné a využiteľné množstvá vôd a energie, overujú sa podmienky optimálneho využívania a ochrany. Kontrola a regulácia využívania geotermálnych vôd je nevyhnutná. V niektorých perspektívnych oblastiach už totiž začína byť "tlačenica". Napríklad v Popradskej kotline sa záujem o využívanie približuje k hodnote vypočítaných prírodných zdrojov geotermálnych vôd. Pri ďalšom raste odberov vôd by tu podľa ministerstva životného prostredia mohlo dôjsť k ohrozeniu hydrogeologickej štruktúry, ako aj už vynaložených investícii. Pokiaľ sú v niektorej z oblastí vrty blízko seba, vzniká riziko vzájomného ovplyvňovania. "Aby sa predišlo takýmto situáciám je nevyhnutné výpočet množstiev vôd a energie z každého geologického prieskumu predložiť na posúdenie a schválenie ministerstvu," dodáva Bím.

Existujú však aj oblasti, kde o využívanie geotermálnych vôd nie je veľký záujem. Ťažiť vodu by bolo potrebné z veľkej hĺbky, alebo je využívanie možné len prostredníctvom reinjektáže využitej vody, čo by už nemuselo byť ekonomicky efektívne. Pre reinjektáž by totiž boli potrebné ďalšie vrty. Takouto oblasťou je napríklad Záhorie, kde sa nachádzajú vody takzvané solanky, s veľmi vysokou mineralizáciou.

Projekty bez vody?

Samotné projekty výstavby rekreačných centier, či hotelov treba nechať posúdiť tiež z hľadiska vplyvov na životné prostredie. Bím o tom hovorí: Takéto zámery by bolo vhodnejšie predkladať na posúdenie až po schválení záverečnej správy z hydrogeologického prieskumu, aby sa vylúčilo riziko zbytočných nákladov, ak prieskum nedosiahne predpokladaný výsledok, napr. v prípade neúspechu vrtu. V praxi sa však stávajú aj také prípady, že investori vedia povedať už aj farbu stoličiek v bare, ale ešte nevedia, či vôbec budú mať termálnu vodu.

Napriek všetkému záujmu sa na Slovensku využíva iba zlomok celkového geotermálneho potenciálu. Cenu jedného vrtu do dvoch tisíc metrov aj s patričným vyhodnotením odhaduje Bím na päťdesiat miliónov korún. Na Slovensku sú v súčasnosti prakticky iba tri spoločnosti, ktoré majú vlastné technické vybavenie na takéto vrty. Objavujú sa zámery aj na využitie existujúcich vrtov pôvodne slúžiacich na prieskum nafty a plynu, pri ktorých zistili prítomnosť geotermálnych vôd.

Boj o ceny pozemkov

Informácie o vrte a možnom investorovi pôsobia ako katalyzátor pre rast cien predtým z hľadiska trhu nezaujímavej pôdy. Vlastníci, ktorí vedia, že práve ich pozemok je ten, čo chýba do scelenia vykúpeného územia niekedy nepoznajú mieru, rozbehne sa kolotoč dedičských konaní. Z pohľadu vlastníkov pozemkov ide o snahu zarobiť a predať za čo najvyššiu sumu, z pohľadu investora zasa kúpiť za cenu, ktorá minimálne neohrozí hranicu rentability a únosnosti investičnej akcie. Skúsenosti investorov v tomto ohľade nemusia byť najlepšie, a, samozrejme, tak ako vlastníci, majú svoje argumenty. "Zisk v čase uskutočňovania vrtu je ešte v nedohľadne. Vrty sa väčšinou realizujú na poľnohospodárskej pôde, kde nie je žiadna infraštruktúra. Tú potom treba vybudovať; a to stojí miliardy," hovorí jeden z investorov. Obce sú zväčša chudobné a veľmi ťažko získajú zdroje. Preto podľa skúseností nemenovanej spoločnosti musí investor vložiť obrovské prostriedky do novej alebo veľmi zanedbanej infraštruktúry. Až potom môže začať financovať kúpaliská. Keby mal pôdu bez infaštruktúry vykúpiť za vysoké ceny, ani nemusí začať. Jediní spokojní by boli majitelia pozemkov, ale sen o kúpeľoch a rozvoji regiónu na báze geotermálnej energie by mohli obce ďalej iba snívať. Ideálna predstava investorov do termálnych zdrojov a ich využitia je preto rovnaká ako u investorov prichádzajúcich do obcami vysporiadaných a pripravených území priemyselných parkov. Nájsť správne riešenie je dôležité - v stávke je ďalší hospodársky rozvoj v regióne, naviazaný na cestovný ruch.

Niektoré termálne parky, kúpaliská a ich vody

AquaCity Poprad voda z hĺbky 1 400 metrov
AQUATHERMAL SENEC voda z hĺbky do 2000 metrov, teplota vody 48° C
Tatralandia Liptovský Mikuláš voda z hĺbky viac ako 2500 m, teplota 60,7° C
Termálne kúpalisko Podhájska prameň v hĺbke 1900 m, teplota vody 80° C
Thermal park Bešeňová voda z hĺbky 1987 metrov o teplote 60,5° C
Welness Patince vrt pre potreby rekreačného strediska má 170 metrov a teplotu vody 26,2 st. C, voda vyteká vlastným pretlakom
Meander Park Oravice, Dolný Kubín voda z hĺbky 1611 m, teplota 58° C
Termálne kúpalisko Horné Saliby voda z hĺbky 1552 m, teplota 67° C
Termálpark Veľký Meder voda z hĺbky 1 560 m, teplota 51° C

Zdroj: www.sacr.sk, spoločnosti a ich webové stránky

Najčítanejšie na SME Cestovanie


Inzercia - Tlačové správy


  1. Slovenské deti dostávajú mesačne 22€
  2. 3 pravidlá pre lepší dôchodok
  3. V tomto roku si už konečne užijem Vianoce bez vrások
  4. Online analýza spotreby elektriny vám pomôže ušetriť
  5. Stavba domu na kľúč – úspora času aj financií
  6. VW Tiguan Allspace: prvé sedemmiestne SUV od Volkswagnu
  7. Moskva alebo Petrohrad?
  8. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni
  9. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte
  10. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli
  1. Mladí vodiči preferujú čoraz silnejšie autá
  2. Ako sa zbaviť chladnej podlahy
  3. V tomto roku si už konečne užijem Vianoce bez vrások
  4. Online analýza spotreby elektriny vám pomôže ušetriť
  5. Stavba domu na kľúč – úspora času aj financií
  6. Zóna Nové Nivy splnila kvalifikačné podmienky pre registráciu
  7. Dekan ocenil študentov Stavebnej fakulty STU v Bratislave
  8. Application of GDPR with respect to the size of the enterprise
  9. Modern luxury next to the Blue Church
  10. VW Tiguan Allspace: prvé sedemmiestne SUV od Volkswagnu
  1. 3 pravidlá pre lepší dôchodok 6 500
  2. Moskva alebo Petrohrad? 6 071
  3. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich 3 403
  4. Slovenské deti dostávajú mesačne 22€ 2 449
  5. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte 2 286
  6. VW Tiguan Allspace: prvé sedemmiestne SUV od Volkswagnu 2 035
  7. Stavba domu na kľúč – úspora času aj financií 1 834
  8. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni 1 340
  9. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli 1 180
  10. Online analýza spotreby elektriny vám pomôže ušetriť 1 140