SME
Utorok, 20. október, 2020 | Meniny má VendelínKrížovkyKrížovky

Moldavsko: kto neodišiel, chystá sa

Je parné letné poludnie a vinár Vasil prácou zhrubnutými rukami s hrdosťou máva strapcom hrozna. „Stačí, keď ešte raz poprší a bude to krásna úroda.“

Pamätník v Tiraspole pripomína krátku vojnu medzi Moldavskom a podnesterskými separatistami z roku 1992.FOTO – SITA/APPamätník v Tiraspole pripomína krátku vojnu medzi Moldavskom a podnesterskými separatistami z roku 1992.FOTO – SITA/AP

Je parné letné poludnie a vinár Vasil prácou zhrubnutými rukami s hrdosťou máva strapcom hrozna. „Stačí, keď ešte raz poprší a bude to krásna úroda.“

Okolo sú desiatky hektárov novovysadených viníc. „Keď dobre predáme, hneď kúpim ďalšie sadenice,“ dodáva. Vasil a jeho susedia sú jedni z posledných Moldavčanov, ktorí ešte veria v šťastnú budúcnosť svojej krajiny.

Posledný kút Európy

Miesto je podľa štatistík najchudobnejšou krajinou Európy. Aj najzabudnutejšou. Dôchodcovia sa tu musia uspokojiť s penziou niekoľko desiatok dolárov, učiteľ dostáva tak stovku.

Skryť Vypnúť reklamu

Napriek tomu tu nemáte pocit nejakej katastrofy. Sedemstotisícový Kišiňov, hlavné mesto Moldavska, je plný sovietskych rozpadajúcich sa panelákov, voda občas netečie a stav kanalizácie je vraj katastrofálny. Trolejbusy a mikrobusy vás však pomerne rýchlo dopravia takmer všade.

A samozrejme - každý má mobil, pokiaľ možno posledný model. Z predvojnového Kišiňova, ktorý bol tak ako väčšina terajšieho Moldavska súčasťou Rumunska, vinou vojny a sovietskeho komunizmu veľa nezostalo. Dva nádherné parky v centre so storočnými stromami sú však pekne upravené. Medzi nimi je katedrála a vodotrysky.

„Moldavčania sú pracovití, ešte ich to našťastie neprestalo baviť,“ vysvetľuje dôvod prekvapujúco utešenej moldavskej reality český veľvyslanec v Kišiňove Petr Kypr.

Skryť Vypnúť reklamu

O pracovitosti Moldavčanov sa môže na vlastnej koži presvedčiť veľká časť Európy, nielen tej východnej, ale i západnej. Počet Moldavčanov, kto­­rých­ bieda vyhnala za prácou do cudziny, sa odhaduje na najmenej milión ľudí. Domov posielajú miliardu dolárov, teda vlastne ešte jeden moldavský štátny rozpočet.

Za prácou do cudziny

Väčšina Moldavčanov okrem tradičného Ruska, kam nepo­trebujú víza, mieri za prácou do južnej Európy, do krajín ako Taliansko či Francúzsko. Moldavčina, podľa prevažujúceho názoru „nárečie“ rumunčiny, je tiež románskym jazykom.

Korupcia je, podobne ako v iných chudobných krajinách, všadeprítomná. Bez úplatkov nejde nič, od prechodu hraníc cez lekára až po vysoké školy.

„Nemám s učením problémy, ale napriek tomu musím pri skúškach profesorov podplácať, aby mi napísali známku, ktorá mi patrí,“ hovorí pred ekonomickou fakultou kišiňovskej univerzity študent Stepan. Až doštuduje, má rovnako ako väčšina mladých jasno – vezme diplom a rovno za hranice.

Skryť Vypnúť reklamu

Zašlé sovietske časy

Ešte pred dvadsiatimi rokmi to bolo naopak. Moldavsko, krajina vína, obilia, ovocia, bolo miestom hojnosti, kam sovietska armáda posielala dôstojníkov na pokojný dôchodok.

Lenže počas rozpadu Sovietskeho zväzu pred 16 rokmi vyhlásili na priemyselnom východe ruskí separatisti pol­milió­­novú Podnesterskú republiku.

Občianska vojna a rozdelenie krajiny položili Moldavsko na kolená. Potom prišla ruská finančná kríza v roku 1998. Tým posledným bolo embargo na moldavské víno, ktoré vyhlásil Putin v snahe prekaziť zbližovanie Moldavska s Európskou úniou a NATO. Únia po rozšírení o Rumunsko, ktoré považuje Moldavsko prinajmenšom za svoju „sesterskú“ krajinu, našťastie pre Kišiňov vyčlenila miliardu eur na budúce tri roky (len Palestína dostáva viac).

Skryť Vypnúť reklamu

Keď v lete trochu zaprší, urodí sa v Moldavsku všetko, na čo si spomeniete. „Vždy tu bolo čo jesť,“ hovoria Moldavčania o svojej Bohom požehnanej krajine. Teda tí, čo v nej zostali a nechcú odísť. Je ich však každý rok o stotisíc menej.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Cestovanie

Inzercia - Tlačové správy

  1. Home (ale aj) Office
  2. Downtown Bratislavy sa rozrastie o nový rezidenčný projekt
  3. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte?
  4. Zamestnanec chcel príspevok na stravu, no šéf mal iný názor.
  5. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  6. Zelená Bratislava
  7. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  8. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové
  9. Znečistenie riek už možno nebude možné zastaviť
  10. Záujem o akcie Pilulky prekonal naše očakávania
  1. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  2. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  3. Zelená Bratislava
  4. Ruža zmeny
  5. Úpravy automobilov pre ZŤP
  6. No Finish Line v Bratislave sa presúva do virtuálneho priestoru
  7. Mladí ľudia vstupujú do druhého piliera už aj cez internet
  8. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové
  9. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte?
  10. Zamestnanec chcel príspevok na stravu, no šéf mal iný názor.
  1. Rysy navštívi päťtisíc ľudí denne. Ako vyzerá denný chod chaty 27 944
  2. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 22 267
  3. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 16 142
  4. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 13 955
  5. Čo bude s gastráčmi a miliardy z EÚ ako prekliatie? 13 838
  6. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 10 788
  7. Hodnotenie profesionála: Ako obstáli obľúbené hotely v Tatrách? 9 726
  8. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 9 117
  9. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 8 946
  10. Budúcnosť v digitále je plná žien. V čom majú pred mužmi navrch? 8 603
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu