SME
Nedeľa, 14. august, 2022 | Meniny má Mojmír

Moldavsko: kto neodišiel, chystá sa

Je parné letné poludnie a vinár Vasil prácou zhrubnutými rukami s hrdosťou máva strapcom hrozna. „Stačí, keď ešte raz poprší a bude to krásna úroda.“

Pamätník v Tiraspole pripomína krátku vojnu medzi Moldavskom a podnesterskými separatistami z roku 1992.FOTO – SITA/APPamätník v Tiraspole pripomína krátku vojnu medzi Moldavskom a podnesterskými separatistami z roku 1992.FOTO – SITA/AP

Je parné letné poludnie a vinár Vasil prácou zhrubnutými rukami s hrdosťou máva strapcom hrozna. „Stačí, keď ešte raz poprší a bude to krásna úroda.“

Okolo sú desiatky hektárov novovysadených viníc. „Keď dobre predáme, hneď kúpim ďalšie sadenice,“ dodáva. Vasil a jeho susedia sú jedni z posledných Moldavčanov, ktorí ešte veria v šťastnú budúcnosť svojej krajiny.

Posledný kút Európy

Miesto je podľa štatistík najchudobnejšou krajinou Európy. Aj najzabudnutejšou. Dôchodcovia sa tu musia uspokojiť s penziou niekoľko desiatok dolárov, učiteľ dostáva tak stovku.

SkryťVypnúť reklamu

Napriek tomu tu nemáte pocit nejakej katastrofy. Sedemstotisícový Kišiňov, hlavné mesto Moldavska, je plný sovietskych rozpadajúcich sa panelákov, voda občas netečie a stav kanalizácie je vraj katastrofálny. Trolejbusy a mikrobusy vás však pomerne rýchlo dopravia takmer všade.

A samozrejme - každý má mobil, pokiaľ možno posledný model. Z predvojnového Kišiňova, ktorý bol tak ako väčšina terajšieho Moldavska súčasťou Rumunska, vinou vojny a sovietskeho komunizmu veľa nezostalo. Dva nádherné parky v centre so storočnými stromami sú však pekne upravené. Medzi nimi je katedrála a vodotrysky.

„Moldavčania sú pracovití, ešte ich to našťastie neprestalo baviť,“ vysvetľuje dôvod prekvapujúco utešenej moldavskej reality český veľvyslanec v Kišiňove Petr Kypr.

SkryťVypnúť reklamu

O pracovitosti Moldavčanov sa môže na vlastnej koži presvedčiť veľká časť Európy, nielen tej východnej, ale i západnej. Počet Moldavčanov, kto­­rých­ bieda vyhnala za prácou do cudziny, sa odhaduje na najmenej milión ľudí. Domov posielajú miliardu dolárov, teda vlastne ešte jeden moldavský štátny rozpočet.

Za prácou do cudziny

Väčšina Moldavčanov okrem tradičného Ruska, kam nepo­trebujú víza, mieri za prácou do južnej Európy, do krajín ako Taliansko či Francúzsko. Moldavčina, podľa prevažujúceho názoru „nárečie“ rumunčiny, je tiež románskym jazykom.

Korupcia je, podobne ako v iných chudobných krajinách, všadeprítomná. Bez úplatkov nejde nič, od prechodu hraníc cez lekára až po vysoké školy.

„Nemám s učením problémy, ale napriek tomu musím pri skúškach profesorov podplácať, aby mi napísali známku, ktorá mi patrí,“ hovorí pred ekonomickou fakultou kišiňovskej univerzity študent Stepan. Až doštuduje, má rovnako ako väčšina mladých jasno – vezme diplom a rovno za hranice.

SkryťVypnúť reklamu

Zašlé sovietske časy

Ešte pred dvadsiatimi rokmi to bolo naopak. Moldavsko, krajina vína, obilia, ovocia, bolo miestom hojnosti, kam sovietska armáda posielala dôstojníkov na pokojný dôchodok.

Lenže počas rozpadu Sovietskeho zväzu pred 16 rokmi vyhlásili na priemyselnom východe ruskí separatisti pol­milió­­novú Podnesterskú republiku.

Občianska vojna a rozdelenie krajiny položili Moldavsko na kolená. Potom prišla ruská finančná kríza v roku 1998. Tým posledným bolo embargo na moldavské víno, ktoré vyhlásil Putin v snahe prekaziť zbližovanie Moldavska s Európskou úniou a NATO. Únia po rozšírení o Rumunsko, ktoré považuje Moldavsko prinajmenšom za svoju „sesterskú“ krajinu, našťastie pre Kišiňov vyčlenila miliardu eur na budúce tri roky (len Palestína dostáva viac).

SkryťVypnúť reklamu

Keď v lete trochu zaprší, urodí sa v Moldavsku všetko, na čo si spomeniete. „Vždy tu bolo čo jesť,“ hovoria Moldavčania o svojej Bohom požehnanej krajine. Teda tí, čo v nej zostali a nechcú odísť. Je ich však každý rok o stotisíc menej.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Cestovanie

Inzercia - Tlačové správy

  1. Domčeky trulli mali byť dočasným bývaním v snahe neplatiť dane
  2. Energetici prinavrátia Pečnianskemu lesu pôvodnú biodiverzitu
  3. Najbohatšie mesto v stredoveku, divoký západ na Slovensku
  4. Kupón na cestu do Thajska, USA a Vietnamu so zľavou 888 eur
  5. Kam príde, tam vypredá. Nitran vymýšľal vlastný cider dva roky
  6. Prehľad a automatizácia
  7. Odomknite si články na mobile a počítači. Stačí jedno predplatné
  8. Pláže Dominikánskej republiky kraľujú medzi najlepšími na svete
  1. Domčeky trulli mali byť dočasným bývaním v snahe neplatiť dane
  2. Energetici prinavrátia Pečnianskemu lesu pôvodnú biodiverzitu
  3. Z vývoja paliva pre Formulu 1 ťažia aj bežní vodiči
  4. Trenčín potrebuje nový impulz!
  5. Shell: So znižovaním emisií to myslíme vážne
  6. Sezóna slovenského ovocia je v plnom prúde
  7. Kupón na cestu do Thajska, USA a Vietnamu so zľavou 888 eur
  8. Najbohatšie mesto v stredoveku, divoký západ na Slovensku
  1. Domčeky trulli mali byť dočasným bývaním v snahe neplatiť dane 16 249
  2. Kam príde, tam vypredá. Nitran vymýšľal vlastný cider dva roky 15 020
  3. Najbohatšie mesto v stredoveku, divoký západ na Slovensku 12 220
  4. Kupón na cestu do Thajska, USA a Vietnamu so zľavou 888 eur 7 680
  5. 100 ovocných druhov, ktoré u nás dokážeme pestovať 4 305
  6. Pláže Dominikánskej republiky kraľujú medzi najlepšími na svete 3 951
  7. Dráčik nepúta príbehom, ale perlami ducha 3 008
  8. Kde u nás kúpite domácke potraviny 2 444
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Blogy SME

  1. Vladimír Benčík: Malta 1/3 – návšteva u „hadích kňazov“ s dlhými lebkami
  2. Erika Kladna: Australský outback
  3. Blanka Ulaherová: Konečne opäť Bosna
  4. Martin Majzlan: Skaza a tragédia Aralského jazera
  5. Aleš Tvrdý: Vlakom po Európe
  6. Ján Komrska: Hora Harvard, Kolorádo
  7. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 44. - Arktída - Posledná plavba lode Karluk 2/3 - Skaza lode Karluk, 1913 - 1914
  8. Soňa Fröhlichová: Na švajčiarskej hore Mont Fort servírujú syrové fondue vo výške 3300 metrov nad morom
  1. Věra Tepličková: A to je koniec, vážení! Čaká nás už len zima, hlad a beznádej... Ak nezasiahne Matovič... 129 814
  2. Jozef Drahovský: Priechod na druhý svet je v Bratislave 13 898
  3. Ján Šeďo: Očovčania majú do zajtra hladovku, obchod "stráži" medveď ! 9 107
  4. Post Bellum SK: Dovolenka v Juhoslávii ako príležitosť na emigráciu 8 840
  5. Tomáš Harustiak: Kto šetrí ma za tri / Ako vyžiť z minimálnej mzdy ? / Dá sa vyžiť z minimálnej mzdy ? / Prečo Slováci nemajú peniaze / Ako vyžiť z dôchodku / 7 849
  6. Monika Nagyova: Moja babka zažila kvôli podvodníkom trýznivé minúty, ktoré by neželala nikomu. 5 720
  7. Martin Sústrik: Korupcia v ruskej armáde 4 717
  8. Milan Pilip: Čaká nás rozvrat spoločnosti ak nezasiahneme proti konšpirátorom 3 927
  1. Monika Nagyova: Moja babka zažila kvôli podvodníkom trýznivé minúty, ktoré by neželala nikomu.
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 45. - Arktída - Posledná plavba lode Karluk 3/3 - Návrat do civilizácie, 1914
  3. Jiří Ščobák: Kde dnes môžeme ušetriť? Znížiť spotrebu a náklady?
  4. Jiří Ščobák: Proč bychom si měli zapamatovat jméno Anna Chadimová? Co nám po ní zůstalo?
  5. Jiří Ščobák: Krásne a zaujímavé historické poistné zmluvy: Existovala aj čisto slovenská poisťovňa? A čo bola „zmluva odvážna“?
  6. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Ružinovská televízia - pod kontrolou politikov
  7. Monika Nagyova: O žene, ktorá milovala rúško
  8. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Novomestská parkovacia: Firma bez kontroly, ktorá nepodnikala, iba míňala
SkryťZatvoriť reklamu