SME

Mesto pre všetky rasy a generácie

Keď lietadlo klesá na letisko Schiphol, víta vás Amsterdam zelenou náručou. Nečudo, Amsterdam je najzelenšie hlavné mesto v Európe. A je na to pyšný a zeleň si opatruje a chráni.

Jeden z noblesných kanálov Amsterdamu – Keizersgracht.Jeden z noblesných kanálov Amsterdamu – Keizersgracht. (Zdroj: REUTERS)
Keď lietadlo klesá na letisko Schiphol, víta vás Amsterdam zelenou náručou. Nečudo, Amsterdam je najzelenšie hlavné mesto v Európe. A je na to pyšný a zeleň si opatruje a chráni.

Vidíte to už z toho, že nikde nevidíte psie hovienka, hoci Amsterdam je v Európe známy aj ako hlavné mesto psích výkalov. Psov stretnete všade – dokonca verne vyobrazených na portrétoch starých holand­ských majstrov spolu so svojimi pánmi – a všade sú vítaní: v obchodoch, kaviarňach, autobusoch, ibaže ich majitelia vystrojení lopatkami a metličkami po nich všetko vzorne upracú.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

SkryťVypnúť reklamu

Bývam v historickom centre pri elegantnom Herengrachte (grachty – tak sa nazývajú kanály, ktoré pretkávajú celé mesto) a naokolo pulzuje priam malomestsky pokojný život.

Amsterdam má viac kanálov a mostov ako Benátky

Takýto je najstredovejší stred hlavného mesta Holandska, ktoré má 750 000 obyvateľov, 550 000 bicyklov, rozprestiera sa na 90 ostrovoch, pretkáva ho 160 kanálov (Benátky 150), ponad ne sa klenie 1281 mostov (v Benátkach iba 400). Amsterdam má rovnako ľudský rozmer ako tí cyklisti, čo okolo nás prefrčia a zaželajú nám dobrú chuť. Holanďania sú skrátka družní a priateľskí, ako oni vravia „gezellig“. Svoje mesto si opatrujú.

Ich predkovia ho kedysi kúsok po kúsku vytrhli močiarom, vysušili každý štvorcový meter, spoločne vybudovali odvodňovacie kanály, ochranné valy, hrádze a stavidlá a popritom si vytvorili tradíciu miestnej demokracie, svojpomoci a autonómie.

SkryťVypnúť reklamu

Otvorili sa svetu, s ktorým čulo obchodovali, prijali perzekvovaných židovských exulantov vyhnaných v 16. storočí z Portugalska a Španielska a v 17. storočí zo strednej a východnej Európy a poskytli im náboženskú slobodu (pre Amsterdam mali židia dokonca vlastný názov: Moku – odvodený od makom aleph, najlepšie zo všet­kých miest). V roku 1939 prijali 25 000 utečencov z Nemecka. Keď nacisti v roku 1940 obsadili Amsterdam a o rok neskôr spustili antisemitské represálie, vstúpili amsterdamskí pracujúci do generálneho štrajku.

Po holokauste sa vrátili z koncentrákov nemnohí, iba každý šestnásty, a aj tí sa vysťahovali do Izraela. Dnes o tom všetkom nájdete svedectvá v Židovskom historickom múzeu, ktoré tvoria štyri spojené a zreštaurované synagógy, a v Múzeu Anny Frankovej.

SkryťVypnúť reklamu

Pomníky slobodomyseľnosti

Pomníky slobodomyseľnosti a tolerancie Holanďanov stretnete v Amsterdame doslova na každom kroku. Pri jednom z kanálov na Westermarkte sú na troch stranách námestia zakomponované v dlažbe i na nábreží ružové žulové trojuholníky, ktoré spolu vytvárajú Homomonument – prvý pamätník na svete, pripomínajúci perzekúcie homosexuálov nacistami. Dnes majú všetky práva (vrátane sobášov), zákaz akejkoľvek diskriminácie (vrátane služby v armáde a polícii); o dodržiavanie práv homosexuálov a lesbičiek sa stará štátom podporovaná organizácia COC.

Ženy si vybojovali všetky práva vrátane interrupcie v hnutí Dolle Minas (Šialené Miny) už v 60. rokoch. V Holandsku je legalizovaná eutanázia.

Radšej renovácia než demolácia

SkryťVypnúť reklamu

Na mno­hých miestach sú pa­mät­né budovy, ktoré boli určené buď na demoláciu alebo na komerčné účely a ktoré vzápätí – najmä v 60. rokoch – obsadili študenti a squatteri, opevnili sa v nich a postupne presvedčili správu mesta, aby ich tam ponechala, ich pobyt zlegalizovala a umožnila im prebudovať obsadené priestory na cenovo dostupné sociálne byty.

Tak zachránili oblasť Neuw­marktu. Tak zabránili, aby sa zrúcala továreň na šijacie stroje Leeuwenberg (a opäť im mesto zlegalizovalo pobyt v okupovaných priestoroch impozantnej budovy). Tak zachránili pôvabný kanál Raamgracht, ktorý chceli mestskí projektanti zasypať. Tak v roku 1978 obsadili rad domov pri noblesnom kanáli Keizersgracht, zriadili tam pirátsku rozhlasovú stanicu a natoľko si naklonili verejnosť na svoju stranu, až to napokon radnica vzdala, po dvoch rokoch budovy kúpila, squatterov zlegalizovala a domy zrekonštruovala. Tak občianski aktivisti zastavili vybudovanie plánovanej diaľnice krížom cez mesto až k hlavnej železničnej stanici.

SkryťVypnúť reklamu

V Amsterdame už roky platí heslo: Radšej renovácia než demolácia! V meste je omnoho viac bicyklov než áut. Omnoho viac malých obchodov než supermarketov. Platí zásada, že v normálnom príjemnom meste majú byť pracovisko, škola a obchody prístupné od bytu pešo alebo v krajnom prípade na bicykli. A, samozrejme, prístupná má byť aj kultúra. Zašlo to až tak ďaleko, že pred desiatimi rokmi postavili na nábreží novostavbu, v ktorej má sídlo radnica a zároveň aj opera. Toto však nebol šťastný nápad – budova je to monštruózna a Amsterdamčania ju ironicky nazývajú Stopera; to pomenovanie vzniklo z kombinácie slov stadhuis (radnica) a opera. Ale budove prischol aj názov Stop Opera!

Samozrejme, že za najkrajšie je považované historické jadro Amsterdamu. Je kompaktné, domácke, obývané radovými občanmi, prítulné. A nie je vôbec skomercializované.

SkryťVypnúť reklamu

Čarovný Jordaan

Čo však mňa v Amsterdame najväčšmi fascinovalo, nebolo historické jadro starého mesta, lež štvrť Jordaan, ktorá je od centra vzdialená slabých 15 minút chôdze. Bola postavená v 17. storočí pre robotníkov, ktorí budovali Amsterdam. Bývali tu remeselníci, vyrástli tu kováč­ske a stolárske dielne, pivovary, garbiarne a ďalšie zapáchajúce a hlučné prevádzky.

Po druhej svetovej vojne sa mnohí obyvatelia Jordaanu odsťahovali do nových záhrad­ných sídlisk na predmestí a do ich zdevastovanej štvrte sa prisťahovali študenti, umelci, vzdelanci. Obnovili opustené budovy a postavili nové, ktoré citlivo a invenčne „kopírovali“ či presnejšie rešpektovali architektúru a genius loci pôvodného prostredia.

Dnes tam žijú čiastočne pôvodní obyvatelia a čiastočne aj noví „prisťahovalci“ a vedno s nimi už aj ich odrastení potomkovia. Jordaan je dnes krásny, živý, útulný, čistý, zelený, pretkaný kanálmi, kde kotvia pestré hausbóty, posiaty parčíkmi, detskými ihriskami, terasami plnými kvetov, „sekáčmi“, krčmičkami, starými i novými autami, tisíckami bicyklov, galériami, trhmi a milými ľuďmi.

SkryťVypnúť reklamu

V sobotu večer námestie Leid­seplein rozochvievajú zvuky techna, ktoré dunia z obrovských reproduktorov; uprostred námestia stojí v kruhu dav nadšencov. Občas niektorý z nich vpadne doprostred kruhu a zač­ne tancovať. Jeden úžasnejšie ako druhý.

O chvíľu odkráčame do jedného z neďalekých jazzových klubov. Jazz Café Alto je povestný moderným jazzom a bluesom. A za barovým pultom sa usmieva známa tvár: Monika Haasová, povestná Bambuľka z detského televízneho seriálu. Vynikajúca slovenská tanečnica, ktorá sa práve vrátila s amsterdamským súborom z Paríža a teraz zaskakuje v jazzklube za chorú priateľku.

V nedeľu dopoludnia sa na námestie vraciame. Tam, kde v noci duneli reproduktory techna, hrá teraz malá kapela šlágre spred dobrých tridsiatich-štyridsiatich rokov. A uprostred nepočetného davu zvedavcov sa krútia staršie páry celkom ako za mojich detských čias v petržalskom Au-Café alebo v záhrade Umeleckej besedy pri starom – a vtedy jedinom – moste cez Dunaj. Amsterdam skrátka nemá problémy s kalendárom; je mestom pre všetky rasy a pre všetky generácie.

SkryťVypnúť reklamu

Autor: Martin Porubjak (Autor je režisér a dramaturg)

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Cestovanie

Komerčné články

  1. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu
  2. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  3. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  4. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  5. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  6. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  7. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  8. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  1. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  2. E-recept, evolúcia v zdravotnej starostlivosti
  3. Leťte priamo z KOŠÍC a dovolenkujte na najkrajších plážach
  4. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  5. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  6. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  8. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  1. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 18 357
  2. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 17 936
  3. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 546
  4. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 10 958
  5. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 10 462
  6. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 10 431
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 7 944
  8. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe 5 504
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
  1. Ľuboš Vodička: Zolná, kostol za hradbami
  2. Ľuboš Vodička: Slovenské hrady: Tematín
  3. Anton Kaiser: 100 rokov organizovanej turistiky III.
  4. Ladislav Kucharik: Bahrain - panské pieskovisko na zimu
  5. Michal Drotován: Singapur - mesto budúcnosti. Naozaj?
  6. Aleš Tvrdý: Ľudské povolania
  7. Ľuboš Vodička: Kam vo Viedni, keď prší? Albertina
  8. Miroslav Lisinovič: Putovanie slovenskými kalváriami - Lokca
  1. Ivan Čáni: Korčok vybuchol – Pellegrini ho zožral zaživa. 46 448
  2. Ivan Mlynár: Fašistický sajrajt Tomáš Taraba, je už zamotanejší, ako nová telenovela. 13 659
  3. Peter Bolebruch: Každa rodina bola podvedená o 80 tisíc v priemere. Ako podviedli vidiek a ožobráčili ľudí o role a pozemky? Kto je pozemková mafia? 13 461
  4. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat 8 746
  5. Janka Bittó Cigániková: Drucker to vyhlásil 1. februára, Dolinková to stále zdržiava. Stáť nás to môže zdravie a životy 8 463
  6. Michael Achberger: Vitamínový prevrat, o ktorom lekári mlčia: Ako lipozomálne vitamíny menia pravidlá! 8 380
  7. Miroslav Galovič: Nezalepený dopis víťazovi prezidentských volieb 8 352
  8. Ján Šeďo: Malý cár : "Uvedomme si, že máme 2 atómové elektrárne". Vážne ? 6 436
  1. Pavol Koprda: Demografia a voľby - čo sa zmenilo od roku 1999
  2. Jiří Ščobák: Ivan Korčok aktuálně zvítězil ve facebookové diskusi nad Petrem Pellegrinim!
  3. Jiří Ščobák: Velikonoce jsou výborné na podporu Korčoka na sociálních sítích! Pojďme do toho! ❤
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 76. - Arkdída - Vilkitský a Ušakov, ktorí sa zaslúžili o posledné arktické objavy
  5. Yevhen Hessen: Teroristický útok v Moskve a mobilizácia 300 000 Rusov
  6. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat
  7. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  8. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny
SkryťZatvoriť reklamu