Padli 50 ­ročné teplotné rekordy

BRATISLAVA. Slovensko včera zasiahli tropické horúčavy. Príčinou mimoriadne vysokých teplôt je prílev teplého, pôvodom tropického vzduchu až zo Sahary nad vnútrozemie Európy a nerušené slnečné žiarenie vo vyššom tlaku vzduchu.

Včera padli teplotné rekordy na deviatich z desiatich staníc, ktoré má Slovenský hydrometeorologický ústav po celom Slovensku.

Padol aj starý bratislavský teplotný rekord z roku 1958 (34,4 stupňa) a nový má odvčera hodnotu 35,3 stupňa.

Rekordy spred takmer 50 rokov padli aj v Lučenci, Sliači a Žiline.

Doteraz najteplejšie bolo na Slovensku v roku 1950, keď v Komárne namerali 39,8 stupňa.

Extrémne teplo do piatka

„Predpokladáme, že zajtra bude teplota ešte o pol stupňa až stupeň vyššia, takže sa dajú očakávať nové rekordy,“ povedal pre TASR Jozef Kozub z hydrometeorologického ústavu.

Prílev teplého vzduchu u nás vyvrcholí v piatok.

Dovtedy treba počítať s extrémne vysokými dennými teplotami.

Ozónu je málo

Na Slovensku včera namerali o 14 percent menej celkového ozónu oproti dlhodobému priemeru.

Eugen Lexmann zo Slovenského hydrometeorologického ústavu vysvetľuje, že keď je vo vyšších vrstvách atmosféry málo ozónu, hovoríme o ozónovej diere.

„Tento ozón nás chráni pred škodlivým ultrafialovým žiarením,“ povedal. Keďže ozónová vrstva je oslabená, a intenzita ultrafialového žiarenia je za slnečného počasia intenzívnejšia, je „väčšie nebezpečenstvo spálenia kože“.

Keď je vo vyšších vrstvách atmosféry dosť ozónu, je dobre. Keď ho pribúda dole, v prízemnej vrstve, je zle.

V hlavnom meste Rakúska vo Viedni v nedeľu hladina prízemného ozónu prekročila stupeň ohrozenia, informovala rakúska agentúra APA. Na Slovensku je prízemný ozón v poriadku.

Riaditeľ ústredného úradu verejného zdravotníctva Ivan Rovný upozorňuje, že „extrémne vysoké až tropické teploty prinášajú rad zdravotných rizík“, a tie môžu viesť k vážnemu kolapsu, prípadne až k úmrtiu, obzvlášť ak ide o človeka s kardiovaskulárnymi chorobami, závažnými hormonálnymi poruchami, či má vysoký krvný tlak.

Takíto ľudia by preto mali všetko, čo potrebujú vykonať, presunúť na skoré ranné alebo neskoršie večerné hodiny, keď teploty budú nižšie.

Ani športovať zdravotníci neodporúčajú.

„Osoby, ktoré sa nevenujú vrcholovému športu a nemajú organizmus prispôsobený, vytrénovaný, by sa mali v čase vysokých teplôt vyhýbať zvýšenej fyzickej aktivite na slnku a mali by voľný čas využiť na takzvanú siestu,“ povedala hovorkyňa úradu Veronika Wiedermannová.

Alkohol otepľuje telo

Alkoholu sa treba v teple úplne vyvarovať.

„Nápoje nemajú obsahovať ani malé množstvo alkoholu, pretože alkohol zvyšuje metabolizmus, a tým aj produkciu tepla v organizme,“ hovorí Wiedermannová.

Klimatizácia áno alebo nie?

Áno, ale s ohľadom na tých, ktorým má slúžiť.

Úrad verejného zdravotníctva podľa jeho hovorkyne Veroniky Wiedermannovej klimatizáciu odporúča v podmienkach, ktoré predstavujú záťaž teplom pri práci na ľudský organizmus. Avšak nastavenie „musí byť také, aby každý zamestnanec, ktorý sa nachádza v priestore, kde je klimatizácia, nepociťoval chlad, alebo sa necítil nepríjemne“, povedala.

Úrad neuvádza presné teploty ako takzvanú klímu nastaviť. „Je to na individuálnom rozhodnutí.“

Ako sa správať v extrémnych horúčavách

Dodržiavať pitný režim

Dospelý človek by mal počas dňa vypiť najmenej tri litre nápojov. Nevhodné sú však nápoje s obsahom cukru, kofeínu, chinínu či alkoholu. Do pitného režimu sa teda nezapočítavajú tekutiny prijaté vo forme malinoviek, piva, alkoholu, kávy. Ideálna je obyčajná voda. Nápoje by sa mali prijímať pravidelne v men­ších dávkach. Dôležitá je tiež ich teplota - vhodnejšie sú vlažné nápoje. Potreba pitia rastie nielen v závislosti od vonkajšej teploty, ale aj od telesnej aktivity a zdravotného stavu. Najmä u detí treba dbať na to, aby pili pred, počas i po fyzickej námahe.

Vhodný odev

Podľa možnosti svetlých farieb a z prírodných materiálov, má byť ľahký, vzdušný a voľného strihu. Syntetické materiály nie sú vhodné, pretože neumožňujú odparovanie potu. Počas pobytu mimo domova používajte pokrývku hlavy, ktorá chráni pred slnečným úpalom.

Obmedzenie slnenia

Na priame slnenie sú vhodné len ranné a neskoré popoludňajšie hodiny. V prípade pobytu pri vodných plochách, kúpaliskách a vo voľnej prírode sa treba od 10.00 do 16.00 zdržiavať na tienistom mieste. Pri opaľovaní treba používať kvalitné krémy s vysokým ochranným faktorom pred UV žiarením.

Zabezpečenie domovov a pracovísk

V domácnosti i na pracovisku je potrebné zabrániť insolácii, t. j. prenikaniu priamych slnečných lúčov cez okná alebo svetlíky, tienením, napríklad žalúziami alebo roletami. Taktiež treba zabezpečiť zvýšenie pohybu vzduchu vetraním. Ventilátory treba umiestniť a nasmerovať tak, aby nedochádzalo k nežiaducemu priamemu ochladzovaniu povrchu tela.

Obmedzenie aktivít

Starší a chronicky chorí ľudia by mali na minimum obmedziť svoje aktivity a z domovov vychádzať, ak sa dá, len ráno alebo večer.

Zdroj: Úrad verejného zdravotníctva

Kuchár radí, čo jesť a piť v horúčavách

V horúcich dňoch treba piť veľa tekutín, najmä vody a ovocných nápojov, pokiaľ možno bez cukru. Ale čo jesť, keď sa ručička teplomera šplhá nad 35 stupňov?

Keďže naše telo má v teple dosť práce s „chladením systému“, ostáva mu už len málo energie na spracovanie ťažkých jedál, ktoré sú náročné na výkon pre žalúdok, pankreas či žlčník.

Nevarené jedlá

Preto je potrebné organizmus nezaťažovať. Treba jesť najmä ľahké jedlá bohaté na energiu. Napríklad nevarené jedlá ako zeleninové, cestovinové šaláty, sendviče, nevarené polievky, ovocné šaláty a ovocie.

Tieto jedlá obsahujú veľa enzýmov, ktoré pomôžu našim orgánom v trávení.

Ovocie až po 2 hodinách

Platí ešte jedna zásada, po jedle si nedoprajme hneď sladké. Treba počkať dve hodiny, i keď je to ovocie.

Ak sa totiž najeme, aj keď je to len cestovinový šalát, tak telo pracuje na odbúraní škrobov.

Ak do žalúdka pridáme cukry, tak sa proces odbúravania skončí a telo sa sústredí na cukry a ostatné jedlo nám v črevách bude hniť. Nie je to pekné, ale je to tak.

Ešte jedna vec je dôležitá. Každé jedlo, aj rozmixovanú polievku, požujeme.

Žuvaním sa nám v ústach vylučujú enzýmy, ktoré pomáhajú s natrávením potravy.

Raňajky 7.00 – 9.00

Cereálie, celozrnné alebo aj iné, s ovocím a lyžičkou medu.

Veľmi dobré je dať si smoo­thie – ovocno–zeleninový koktail s peľom, ľanovým olejom a mandľovým mliekom.

Obed 12.00 – 14.00

Zeleninové gazpačo, studené grilované kuracie prsia a ako príloha zeleninový šalát.

Alebo sendvič s tuniakom a uhorkovám šalátom,

Vhodný je aj studený cestovinový šalát napríklad tabbouleh s cacikami a olivami, alebo hoummus so zeleninou a s celozrnným chlebom a čiernymi olivami.

Večera 17.00 – 20.00

Najlepšie len šalát podľa chuti s pohárom suchého vína alebo grilovaná ryba či hydina.

Miroslav Kubečka kuchár a foodstylista

Kliknite - obrázok zväčšíte.