SME
Pondelok, 26. október, 2020 | Meniny má DemeterKrížovkyKrížovky

Mljet ostrov borovíc, munga a Odysea

Do chorvátskych národných parkov sa zvyčajne chodí za divokými prírodnými scenériami či adrenalínovými športovými zážitkami. Väčšina z nich leží pri jadranskom pobreží a tak sa turisti nerozpakujú a okrem pláží si môžu vlastne bezbolestne odskočiť na ...

Do chorvátskych národných parkov sa zvyčajne chodí za divokými prírodnými scenériami či adrenalínovými športovými zážitkami. Väčšina z nich leží pri jadranskom pobreží a tak sa turisti nerozpakujú a okrem pláží si môžu vlastne bezbolestne odskočiť na jednodňový výlet do hôr či na Brijunské alebo Kornatské ostrovy. Národný park na ostrove Mljet je v južnej Dalmácii osamotený a leží tak trocha odruky.

Láka síce menej turistov ako Krka či Paklenica, tým však, ktorí sa preň rozhodnú, ponúka pokoj, ticho, ale s koncertom cikád, históriu či pláže len pre "vás a vaše deti".Národný park vyhlásili pred šesťdesiatimi rokmi na jednej tretine ostrova. Jeho hlavným lákadlom sú Malé a Veľké jazero, vo vodách ktorého je ostrovček Panny Márie s kláštorom, a rozsiahle borovicové lesy.

K jazerám, vzdialeným asi kilometer, vedie cez les kameňmi vykladaný chodník. Keďže celý ostrov je pokrytý hrubou vrstvou suchého borovicového ihličia, pred nebezpečenstvom požiaru varujú nielen značky, ale aj domáci. "Požiare bývajú každý rok, zvyčajne len lokálne, ktoré sa podarí rýchlo uhasiť," hovorí Josip z požičovne bicyklov. "Najčastejšie ich nevedomky založia turisti - viem, čo dokáže tlejúci ohorok z cigarety." Pred necelými štyridisiatimi rokmi vypukol na Mljete obrovský požiar, ktorý zničil veľkú časť lesa. V tom období domáci s lesníkmi bez veľkých debát rozhodli, že obnovu lesa ponechajú na prírodu. Dnes patrí ostrov k najzelenším a najzdravším v celom Chorvátsku.

Slané jazerá

Malé a Veľké jazero nie sú typické jazerá. Ich voda je slaná, pretože sú prepojené s morom úzkym prielivom Soline. Keďže ostrov je vápencový, krasové doliny zalialo pred tisíckami rokov more, ktoré ich dodnes nielen napája vodou, ale príliv a odliv spôsobujú silné prúdy. "Mnísi ich využívali na pohon mlynov," vysvetľuje miestna sprievodkyňa Dubravka. Malé jazero leží o pár centimetrov nižšie a s Veľkým ho spája len asi meter široký kanál. V jeho prúde sa s radosťou čvachtajú deti.

Kláštor na Veľkom jazere. Kostol Panny Márie (hore) zastavali do obranného múra.
Foto: AUTORKA

Zberatelia mušlí zase ocenia, že brehy jazier sú nimi priam zahádzané a vyloviť ich nie je veľký problém.

Najväčšou výhodou však je teplota vody - vždy je minimálne o štyri až päť stupňov teplejšia ako okolité more. Ocenili sme to pred dvomi rokmi, keď sa august nie príliš vydaril a štyri tempá v ľadovej vode predstavovali absolútne hrdinstvo. Tento rok v júni však bolo more teplé a tak vody jazera prípomínali skôr termál.

Ostrovček

Na ostrovček Panny Márie premáva loďka - zvyčajne priamo, ale nie je problém sa dohodnúť na výstupe aj na inom móle. Anglickí turisti po prechádzke okolo jazera sa tak zamotali, že zabudli, kde si odložili bicykle.

Ostrov vlastnia benediktíni už od polovice 12. storočia. Dostali ho do daru a postavili najprv malý kostolík a kláštor. S materiálom zjavne problém nemali, horšie to už bolo s maltou. Tú vyrábali z piesku a čajčích vajíčok. Stoja dodnes.

Benediktíni to na Mljete nemali ľahké. Ľudia ich neprijali s veľkým nadšením, pretože zaviedli feudálny systém a boli neohrozenými pánmi. Na druhej strane však vyučovali šikovných miestnych mladíkov, založili obrovskú knižnicu, priniesli so sebou olivy, vinič či liečivé bylinky. Všetko, čo potrebovali, si zadovážili sami. Navyše na ostrov dotiahli aj dubrovnícku šľachtu, čo znamenalo príjem aj pre Mljeťanov. Rozpaky však trvajú zrejme dodnes napriek tomu, že ostrovania sú veľmi zbožní a zložili sa aj na opravu vzácneho oltára. V kláštore sú dnes dvaja mnísi a ich činnosť pravdepodobne miestnych príliš nenadchýňa: "Jeden sa stále modlí a ten druhý stále pláva," hovoria s úsmevom.

Kláštor zažil mnoho nájazdov, neobišli ho Gréci, piráti, Turci, napoleonské vojská ani svetové vojny. V 15. storočí okolo neho postavili múr s obrannými vežami. Vyčnieva však z neho zadná loď kostola - len rozmýšľate, či pre nedostatok miesta alebo si to murári zle vyrátali.

Víťazný mungo

V národnom parku môžete stráviť aj celý deň, ale zaujímavejšie je prejsť aj zvyšok ostrova. Na dĺžku má len 37 kilometrov a ak si prenajmete auto, za pár hodín ho prejdete. Nečakajte veľké letoviská, všetko sú to maličké dedinky, kde ubytovanie nájdete v súkromí. Na ostrove žije okolo 1100 obyvateľov a väčšina z nich chodí za prácou na pevninu. Ostatní podnikajú - prenajímajú domy, vlastnia reštaurácie či lode, vyrábajú miestne špeciality ako včelí med, olivový olej, travaricu - pálenku. Na ostrove je len jediná základná škola - v strede ostrova v Babinom Polji, kam deti zvážajú autobusmi. Od štrnástich však už z ostrova odchádzajú.

Ak si urobíte túru po horách, zrejme natrafíte na zviera, ktoré by ste (okrem susedného polostrova Pelješac) inde v Európe ťažko hľadali. Promyka mungo je šelma, ktorú na ostrov doviezli len pred sto rokmi z Indie. Dôvodom boli premnožené zmije. Asi polmetrový mungo je totiž ich neohrozeným bijcom - najprv ich svojím poskakovaním a pobehovaním tak rozčúli, že had stratí koncentráciu a šelma sa mu zahryzne za hlavu. O tom, že je mungo šikovné zvieratko svedčí aj to, že na Mljete hada nenájdete. Zato mungov je tam požehnane.

Odyseus

Ak si ešte niečo pamätáte z Homérovej Odysey, tak vedzte, že tých sedem dlhých rokov, ktoré strávil nešťastný Odyseus u nymfy Kalypsó, prežil práve na ostrove Mljet. Aspoň domáci sú o tom presvedčení. Dôvody vám hneď vymenujú: Homér píše, že na ostrove Ogýgia sú len štyri pramene pitnej vody tečúce na jednu svetovú stranu, je to zelený ostrov a plný hadov. Indície sú jasné a podľa Mljeťanov niet o čom diskutovať. Jediného súpera, ktorého uznávajú, je Malta, ale keďže tam nie je ani jeden prameň a Malta nie je zelená, všetko je jasné. Encyklopédie aj internet vám však ponúkne hneď štyri jaskyne Kalypsó - na gréckom ostrove Othoni neďaleko Korfu, na Malte, Sardínii a Mallorce.

Napriek tomu však nezabudnite Odyseovu jaskyňu na Mljete navštíviť. Najpohodlnejší spôsob je po mori - hodinu a pol trvajúca plavba má svoje čaro. Po súši treba autom zájsť do Babinho Polja a odtiaľ asi polhodinu pešo. Ak očakávate, že vás budú čakať sprievodcovia a stánky so suvenírmi (čo tak bábika nešťastnej Penelope alebo Kalypsó "strašnej s vrkočom krásnym a s človečím hlasom"?), zabudnite. Do jaskyne sa dostanete buď malým člnom alebo tam preplávate. Oboje je však neskutočne romantické, pretože skalný previs je nízko a slnečné lúče odrážajúce sa od dna vylúdia priam neuveriteľnú modrú. Samotná jaskyňa je malá a sedem rokov by tam z nás asi nechcel nikto žiť. Vám na to stačí maximálne hodinka.

Ako po Mljete

Na Mljet sa najjednoduchšie dostanete s niektorou z miestnych agentúr, ktoré pripravujú jednodňové výlety. V cene okolo 150 kún máte dopravu loďou a vstup do národného parku (ak pôjdete sami, dospelý zaplatí 90 a deti od šesť rokov 40 kún). Jedna kuna je okolo 4,50 Sk.

Do národného parku si zoberte vodu, v horúčavách ju budete potrebovať. Na cestu okolo jazier nepotrebujete turistickú obuv, zvládnete to aj v sandáloch. Nezabudnite si vziať osušky, plavky a krémy na opaľovanie. Bol by hriech neokúpať sa v teplých vodách jazier.

Odporúčame si prenajať bicykel (za hodinu zaplatíte 20, za šesť hodín 80 kún) a previezť sa okolo jazier po chodníkoch. Rovnako prenajímajú aj kanoe (cena je rovnaká ako pri bicykloch).

V prístave Pomena si môžete prenajať aj auto - sú tam dve požičovne, ceny majú rovnaké. Po ostrove vedie cesta do vzdialených dedín, stojí zato si ho prejsť. Auto si môžete požičať minimálne na päť hodín za 225 kún, celý deň vás bude stáť 350 kún.

Vchod do Odyseovej jaskyne - hlavy musíte skloniť. Vnútri ich zasa musíte riadne zakloniť, aby ste dovideli na nebo.
Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Cestovanie

Inzercia - Tlačové správy

  1. Zlaďte vaše šperky s jeseňou
  2. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi
  3. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  4. Fresh Market má novú predajňu Sanagro. Takto to tam vyzerá
  5. Príjem vs. dôchodok. Realita, ktorú na ktorú sa treba pripraviť
  6. Šiesty titul Auto roka: komu sa podaril tento historický úspech?
  7. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy
  8. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  9. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  10. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  1. Duálnu prax v dm nahradilo počas pandémie online vzdelávanie
  2. Chief of Slovak Telekom: We care about the future of Slovakia
  3. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi
  4. Príjem vs. dôchodok. Realita, ktorú na ktorú sa treba pripraviť
  5. Šiesty titul Auto roka: komu sa podaril tento historický úspech?
  6. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy
  7. Kvalitné sporenie si dokážete vybaviť z pohodlia domova
  8. Tesco prináša zákazníkom potraviny za každých okolností
  9. Vedeli ste, že jablká majú svoj medzinárodný deň?
  10. Zostáva už len 7 dní na predloženie žiadosti o grant
  1. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 20 091
  2. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 14 981
  3. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 14 052
  4. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 13 625
  5. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 12 676
  6. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte? 11 929
  7. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 474
  8. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 11 462
  9. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 10 678
  10. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 10 413
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu