Island dymový záliv a horúce hrnce

Ak radi cestujete a nepozdávajú sa vám cestovateľské zážitky uprostred tropických horúčav a dotieravého hmyzu, je pre vás Island ako stvorený. Vikinská krajina, kde nájdete dych vyrážajúce momenty uprostred drsnej, ale nádhernej prírody, bujarý nočný život, no aj neopakovateľný relax v množstve termálnych kúpalísk.Prvý dotyk s Islandom väčšinou zažije cudzinec po pristátí na medzinárodnom letisku v Keflavíku. Toto letisko postavili počas druhej svetovej vojny Spojené štáty na vojenské účely. V súčasnosti má civilný charakter a ročne ním prejdú viac ako dva milióny cestujúcich. Najekonomickejším a najpohodlnejším spôsobom ako sa dostať do približne 50 kilometrov vzdialeného hlavného mesta je využiť pravidelnú linku autobusu, najlepšie so zastávkou v Modrej Lagúne. Názov znie pomerne exoticky a skrývajú sa za ním geotermálne nekryté prírodné kúpele. Voda má charakteristické modrasto-krémové sfarbenie, a keďže je to z väčšej časti morská voda, je slaná a má príjemnú teplotu okolo 35 stupňov Celzia. Nič nie je príjemnejšie, ako si po niekoľkohodinovom lete odpočinúť v horúcej vode plnej minerálov.

Nie kultúrny, ale cenový šok

Z Modrej Lagúny dorazíte do hlavného mesta za necelú polhodinku. Reykjavík, čo v preklade znamená "dymový záliv", dostal názov od prvých osadníkov, na ktorých zapôsobili stĺpy pary stúpajúce z množstva horúcich prameňov. Oblasť hlavného mesta tvorí sedem častí, preto je ľahšie orientovať sa podľa poštového smerovacieho čísla. Srdce hlavného mesta je oblasť 101 s rovnomenným PSČ. Priaznivcom kinematografie odporúčam pozrieť si rýdzo islandský film 101 Reykjavik, ktorým dostanete relatívne komplexnú predstavu o živote v hlavnom meste. Pri návšteve Islandu, neznalý domácich pomerov a hlavne cien v obchodoch sa vám ľahko stane, že utrpíte cenový šok. Slabou útechou môže byť, že nie ste jediný, stáva sa to turistom z celého sveta, azda s výnimkou Nórska, kde sú ceny tovarov rovnako vysoké.

Najobľúbenejším miestom Islanďanov počas týždňa, po náročnom dni je návšteva jedného z takmer dvoch desiatok termálnych kúpalísk, kde v takzvaných "horúcich hrncoch" vedú priateľské rozhovory. Stojí ich to oveľa menej, ako si dať hoci jedno pollitrové pivo v miestnom bare, ktoré mimochodom v prepočte stojí 250 korún. Islandská vláda sa snaží podporovať cestovný ruch aj prostredníctvom daní, a preto od prvého marca tohto roku znížila spotrebnú daň na potraviny na sedem percent, no ceny stále zostávajú dosť vysoké.

Poriadok po párty

Cez víkend je centrum mesta preplnené zábavychtivými domácimi aj cudzincami, to isté platí aj o vychytených kluboch na hlavnej ulici s menom Laugavegur. Predtým ako sa dostanete do klubov, ako sú 11, Barinn, Kaffibarinn alebo obľúbený klub známej islandskej speváčky Björk, Sírkus, musíte vystáť dlhý rad. No ani ak sa tam dostanete, nemáte vyhrané. Prebojovať sa k barovému pultu a objednať si nejaký drink je hotové umenie. Ak sa vám podarí dostať až k barovému pultu bez toho, aby vás niekto oblial pivom, môžete si gratulovať.

Platiť v kluboch môžete platobnou kartou, tak ako všade na Islande, dokonca aj v bistre na vidieku. Islanďania by boli bez hodnotného kusu plastu stratení. Ak sa po búrlivej sobotnej noci vydáte prečítať mesačník pre cudzincov Grapevine, zaskočí vás čistota mesta. Keď ste v noci opúšťali klub, vedeli ste pochopiť speváčku Annie Lennox a jej pieseň "walking on the broken glass". Čistota a úhľadnosť reykjavíckych ulíc s pestrofarebnými domami však vo všeobecnosti zanecháva veľmi dobrý pocit.

Galérie, múzeá

Milovníci kultúry isto nepohrdnú množstvom múzeí, galérií a oplatí sa navštíviť aj koncert Islandského symfonického orchestra. O rozlohe hlavného mesta vám dá predstavu výhľad z veže Hallgrímskirkja, najväčšej islandskej katedrály a dominanty mesta. Pri pohľade zvrchu si pozornosť určite vynúti zhluk striebristých vodných nádrží so sklenenou kupolou. Perlan, ako sa nazýva, je obľúbeným miestom na pozorovanie živého ruchu mesta v plnej kráse, ohraničenom zálivom na jednej strane a horami na druhej. Aj keď by sa mohlo zdať, že 200-tisícový Reykjavík z 300-tisícového Islandu, je jediné zaujímavé miesto na tomto ostrove, krása vidieka presvedčí každého o opaku.

Krajina Julesa Verna a Jamesa Bonda

Človeka môže zaskočiť, že na Islande nenájde takmer žiadne stromy a pôvodný islandský les sú vlastne kríky siahajúce do polovice pásu. Pri ceste po "zlatom okruhu" zostanete uchvátený krásou a mohutnosťou prírody pri vodopáde Gullfoss, erupciou gejzírov a rozľahlosťou planín v národnom parku Thingvellir.

V roku 1930 sa tu konalo prvé zasadnutie Islandského národného zhromaždenia, Althingi, ktoré je najstarším parlamentom na svete. Nezávislosť Islandu bola vyhlásená aj na planinách, a preto má pre Islanďanov špeciálne miesto v ich histórii.

Podobným miestom bol pre Julesa Verna mystický polostrov Snaefellsness s ľadovcom Snfellsjökull, o ktorom napísal román Cesta do stredu Zeme. Krása tohto miesta opantá človeka pri pohľade na čierne pieskové pláže a na vysoké útesy týčiace sa z mora plné čajok a sochou kamenného obra. Podľa starej legendy Island strážia štyri bytosti - kamenný obor, drak, orol a býk - ktoré sa nachádzajú aj na stokorunovej minci.

Juh Islandu je preplnený romantickými vodopádmi, nekonečnými rovinami. Ľadovcová lagúna na juhovýchode krajiny je miestom, ktoré objavili aj filmári známej série filmov o agentovi jej veličenstva Jamesovi Bondovi a nakrútili tu uprostred plávajúcich krýh ľadu niekoľko akčných naháňačiek pre dva zo svojich filmov.

Návšteva Islandu je neopakovateľným zážitkom a aby ním aj zostala, treba rešpektovať uzavretých Islanďanov. Vedia však pookrieť pri poháriku rascovej pálenky Brennivín.

(mv)

Island

Bývalá nórska a dánska kolónia, ktorá leží v Atlantickom oceáne, severozápadne od Veľkej Británie, získala nezávislosť v roku 1944. Našinec môže byť prekvapený, že klíma nie je taká ľadová, ako sa z názvu ostrova a príslušnosti k arktickému regiónu zdá. Dôvodom je teplý Golfský prúd. Nečakajte však tropické horúčavy, v lete teplota nevystúpi v priemere na viac ako 11 stupňov Celzia, zato zimy sú zvyčajne teplejšie ako u nás.

Autor: Marcel Vrchota